Home » Úžasné okolie Košíc

Úžasné okolie Košíc

Okolie Košíc, v prijateľnom dosahu dopravy, poskytuje nádherné miesta na objavovanie. Máme tu štyri pohoria – Volovské vrchy, Slanské vrchy, Čierna hora a Slovenský kras. Môžeš vystúpiť na vrcholy, prejsť sa dolinami, lúkami, navštíviť jaskyne alebo okúpať sa v jazerách. Každá z mojich túr v sebe skrýva viac cieľov. Veď cieľom je cesta alebo rôzne zaujímavosti na trase.

Pre každú túru si môžeš otvoriť jej stránku a získať predstavu o jej obsahu. Ak Ťa niektorá túra zaujala a chceš sa na ňu vydať, napíš mi emailom na  email@turistikakosice.sk a dohodneme sa. Túry organizujem obvykle v sobotu.

Volovské vrchy

Vystúp najvyššie vo Volovských vrchov

Najvyšším vrchom Volovských vrchov je Zlatý stôl. Vrchol neleží na hlavnom hrebeni Volovských vrchov. Podľa ľudovej povesti obedoval na vrchole uhorský kráľ Matej Korvín a aj preto sa ľudovo nazýva Kráľov stôl. Pri zostupe z vrchola si môžeš skrátiť cestu cez Teréziansku štôlňu. Jedná sa približne o dvojkilometrový tunel, ktorý tesali skoro 26 rokov a dokončili ho v roku 1794. Štôlňa slúži ako zdroj vody pre obec Smolník.

Železná vyhliadka – Vápenica

Túto vyhliadku je možné vidieť z výhľadovej skaly Loreley, avšak najkratší, hoci strmý, výstup vedie na ňu z obce Opátka. Ja som sa na vyhliadku dostal zo Železného vrchu, odtiaľ jej prvý názov. Miestni obyvatelia ju však nazývajú Vápenica. Na lúke Bujačná hneď pod vyhliadkou sa ponúka miesto na piknik.

Tolhájska – bývalá Csákyho chata

Pekná svahová lúka Tolhájska leží na východnom úbočí rozložitého vrchu Okrúhla (1008 m n.m.) nad obcou Opátka. Na lúke bola v roku 1913 postavená poschodová Csákyho chata. Tá však bola 7.12.1944 vypálená. Po vojne bola na pôvodnom mieste postavená horáreň, ktorá bola v roku 1958 premiestnená do Opátky. Dnes sa na pôvodnom mieste nachádza zrub slúžiaci lesným robotníkom.

Skalná brána nad Opátkou

Nad obcou Opátka sú strmé svahy, avšak lesným cestám a zvážniciam sa vieme dostať takmer kamkoľvek. V jednom svahu sa nachádza skalná brána, či skôr brána. Od brány je potrebné vystúpať na lesnú cestu zvyšok túry už pôjdeme len po cestičkách. Najvyšším miesto túry je výhľadová skala Vápenica. Pod skalou je pekná lúka Bujačná vhodná na piknikovanie. Okruhom po spevnenej ceste zídeme dole do Opátky.

Tri studničky za Klátovom

Z Vyšného Klátova vedie NCH Klátovské meteority, ale aj ŽTZ smerom na Lajošku a MTZ smerom na Jahodnú. My si však zvolíme úplne inú trasu, ktorá nás zavedie lúkami i lesom k miestu, ktorá sa nazýva Tri studničky. Potom sa krátko prejdeme okolo NCH Klátovské meteority a skúsime nájsť poslednú studničku – prameň Nižnoklatovského potoka. Cez kótu 520 zídeme na Klatovianku, aj keď úplny koniec túry bude až na autobusovej zastávke Nižný Klátov, mlyn, resp. môžeme pokračovať peši až na KVP.

Tri vrcholy z Mexika

Z Košíc je to do Mexika až 5800 km. Preto treba vyraziť skoro ráno. Naštastie jeden ranný autobus nám celkom vyhovuje :-). Trasa začína v Hlbokej doline, avšak veľmi rýchlo prechádza na cyklotrasu, ktorá vedie až k Idčianskému sedlu. Potom nasledujú tri vrcholy – Tisícka, Loreley a Predná holica nad chatou Lajoška. Odtiaľ je možné trasu nasmerovať do cieľa na Jahodnej. Aj keď sa nezdá, je to pomerne dlhá trasa s väčším prevýšením.

Žabia skala a Kobylia hora

Žabia skala je najväčší komplex skalného masívu nachádzajúceho sa v Harklovskej rázsoche Volovských vrchov. Na vrchole sa nachádza malá jaskyňa, do ktorej je možné sa spustiť. Kobylia hora je zalesnený vrchol na hrebeni k vrcholu Harklov. Na vrchole sa nachádza vysielač televíznych a rozhlasových signálov. Neďaleko sa nachádza kostol sv. Anny. Všetky tieto zaujímavosti sú v dosadu obcí Poproč a Zlatá Idka.

Spitzenberg – strážca Mníška nad Hnilcom

Z kúpeľov Štós pokračuje na východ Cesta hrdinov SNP. Z nej sa dá odbočiť nie len na Lastovičí vrch, ale aj na vrch s názvom Swalba Stab. Z vrcholovej skaly je pekný výhľad na Smolník a jeho okolie. Z vrchu sa dá zísť dole k Smolníckej píle, odbočiť vľavo a vyjsť na ďalší vrchol Spitzenberg. Jedná sa o majestátny vrchol a symbol obce Mníšek nad Hnilcom. Na vrchole stojí mohutný dubový kríž.

Na Folkmarskú skalu inak

Folkmarská skala je výrazný vápencový bralný útvar, ktorý sa majestátne vypína nad obcou Kojšov, odkiaľ je najlepšie viditeľná. Vrchol poskytuje výhľad na hrebeň Volovských vrchov s vrchom Kojšovská hoľa, Zlatý stôl a viacero ďalších vrchov a pohorí. Od Gregorovho prameňa vedie kratšia trasa na Folkmarskú skalu cez vrch Ostrý hŕbok. Cestou môžeš ísť okolo menších jaskýň a bývalej banskej štôlni. Zostupová trasa vedie prevažne mimo značky k mostu cez Košické Hámre.

Lúky nad Veľkým Folkmarom II

Rybársky chodník vedie okolo Ružína od Mikliparku až po Margecany. Chodník je úzky, divoký, skalnatý, šmykľavý a miestami strmý. Nad chodníkom je veľa mohutných skál. Než sa dostaneme k chodníku, prejdeme sa divokou dolinou Trenkovského potoka. Po Rybárskom chodníku sa prejdeme len čiastočne. Nedôjdeme až k miestu zvané Čertova skala, avšak vystúpame k lúke pod vrcholom Hoľa. Vrchol môžeme obísť z oboch strán. Pravá strana je však dlhšia a dobrodružnejšia. Dostaneme sa do otvoreného terénu a na Folkmarské sedlo. V blízkosti nad ním sa nachádza kríž nad Veľkým Folkmarom. Nakoniec zídeme lúčnym terénom do obce s rovnomenným názvom.

Smolej so Striebornou

Nad Jaklovcami svahy strmo stúpajú a kľukatia sa. Jedným z vrcholov v tejto oblasti je kóta 561. Z neho sa po hrebeni dostaneme na na vrchol Smolej a to už sme na polceste k rázcestníku Strieborná. Odtiaľ budeme trochu pokračovať na Kojšovku, avšak zo značky čoskoro zídeme do Kojšova.

Po stopách pytliaka až do jeho krčmy

Pytliakova krčma je podľa mňa celkom fajn, pretože tam dobre varia, majú príjemnú obsluhu a točí sa tam veľa zákazníkov. Túra do krčmy môže viesť z rôznych smerov, napr. z Košických Hámrov, po rybárskom chodníku, cez Kurtavú skalu alebo cez Šľuchtu. My však skúsime menej známu trasu zo Žakaroviec. Prejdeme sa cez Perlovu dolinu, vystúpame na vrch Smolej a nad Jaklovcami uvidíme záver krížovej cesty a sa pohojdáme na Šibenom hŕbku. Následne zídeme do obce k Pytliakovej krčme na dobrý obed. Po ňom môžeme prísť do Margecian autobusom alebo peši.

Zhrb sa pred Turniskami

Z Opátky vedie asfaltová cesta do lesa a veľkým okruhom popod chatu Tolhájska. K chate vedie už len pohodlná lesná cesta. Síce je to len zrub, ale s pekným posedením pred ním. Nad chatou sa napojíme na žltú značku a vyjdeme k Sedlu pod Suchým vrchom a nakoniec aj na Krížny vrch, čo je nejvyššie miesto našej trasy. Budeme pokračovať smerom Turniská, ale pred nimi si odbočíme na DYKH skalu, čo je nádherná skalná vyhliadka s pohľadom aj na Turniská. Cez Sedlo pod Murovanou skalou zídeme do Kojšova. Majú tam veľmi príjemné pohostinstvo.

Krížny hrb zhora aj zdola

Z Kojšova sa vydáme k lezeckým skalami Turniská. Odtiaľ vieme pokračovať po zelenej značke a po krátkej rázsoche smerom na juh k DYKH skale, čo je nádherná skalná vyhliadka s pohľadom aj na Turniská. Vrátime sa späť na zelenú značku a popod hrebeň Murovanej skaly vyjdeme na vrchol Krížny hrb. Tam začína ďalší hrebeň, po ktorom budeme pokračovať až k Sedlu pod Suchým vrchom. Úplne sa otočíme a po svahu nižšie než sme sem prišli sa vrátime až k Sedlu pod Murovanou skalou. Po rovnakej trase ako na začiatku túry prídeme do Kojšova. Majú tam veľmi príjemné pohostinstvo.

Nie len chaty nad Kojšovom

Pod Kojšovom na juh smerom ju Kojšovskej holi sa nachádza veľa lesných chodníkov. Tie prechádzajú dolinami aj hrebeňami nad nimi. Z obce sa vydáme mierne JV smerom, aby sme sa prešli okolo dvoch chát a jednej dobrodružnej či nebezpečnej vyhliadky. Chodníky v oblasti sú pohodlné a široké. Je ich neskutočne veľa, treba si dať pozor na blúdenie alebo chodenie v kruhu. Vrátime sa veľkým oblúkom do Kojšova.

Tri skaly z Kojšova

Poďme počítať, koľko skalných útvarov pri Kojšove poznáme. Začneme lezeckými skalami Turniská. A už od nich vedie južne chodník k DYKH skale. Vrátime sa späť, po zelenej a neznačenej trase prejdeme na JJV od Turnísk k vyhliadke na Kojšov. Odtiaľ sa presunieme trochu ďalej k sedlu Zemičky a vystúpame strmo na Folkmarskú skalu. Vraciať sa budeme okolo altánku do sedla a skratkou do Kojšova.

Medzi červenými skalami

Na východ od Kojšova sa nachádza Murovaná skala, čo je vápencový hrebeň s roztrúsenými bralami. Najvyšším vrcholom je Červená skala (899 m n.m.). Skalné útvary na južnom svahu Murovanej skaly sa nazývajú Turniská. Sú tvorené vápencovými vežami a bralami zoskupenými do kruhu. Na Turniskách sa nacháda asi 70 horolezeckých ciest. Za Červenou skalou vystúpime na kótu 898 a zídeme do doliny potoka Zlatník, ktoru prídeme až na cestu pod Košickými Hámrami.

Gelnica dýcha históriou

Medzi Gelnicou a Plejsami sa nachádzajú bývalé Turzovské kúpele, štôlne a strmý lesný terén. V blízkosti Ostrého vrchu (1082 m n.m.) nájdeš Tatarkov kríž, trochu nižšie je Hrob baníka a ešte nižšie Vangortova puklina, čo je vlastne bývalá štôlňa. Na trase netreba zabudnúť na Gelnický hrad, ktorý sa týči na kopci nad obcou.

Šmolkoland nad Gelnicou

V okolí Gelnice sa nachádza oblasť s bývalými banskými štôlňami. Žije tam vila Amálka s trpaslíkmi. Alebo možno je tam snehulienka so siedmimi trpaslíkmi. A tiež šmolkovia, permoníci a trpaslíci. A spolu žijú v jednej ešte zachovalej bani. Kto však má rád vyhliadky, môže navštíviť aj vrchol Cenderling, ktorý poskytuje pekný výhľad na kopce Perlovej doliny a Folkmarskú skalu do neďalekej vzdialenosti.

Ako Perlovka spája obce

V zime nemusí byť túra dlhá a hodí sa, ak jej trasa vedie po vychodených alebo vyjazdených cestách. Takým miestom môže byť napríklad Perlova dolina. Cesta k nej bude veľmi zaujímavá, pretože od štartu v Gelnici vedie okolo rozhľadni Bogár s hojdačkou v tvare srdca. Až potom zídeme do Perlovej doliny, ktorú veľmi rýchlo opustíme pri stúpaní k rázcestníku Strieborná. A v závere pred zostupom do Kojšova spoznáme veľmi peknú Krížovú cestu.

Banícky náučný chodník Helcmanovce

Gelnice sa vydáme na Hrad Gelnica, ktorý sa vypína hneď nad obcou. Vedie k nemu kľukatá modrá značke. Z hradu veľa nezostalo, ale vyrástla gaštanová olej s náučnými tabuľami. Vrátime sa späť do obce a po žltej značke začneme stúpať lúkou a lesom s výživným prevýšením na križovatku, ktorá má názov Čerešne. Nájdeme tam však kamenné more s týmto názvom. Už len miernejším stúpaním prídeme k Hrobu baníka. Žltú značku definitívne opustíme, zamierime na juh okolo vrchu Vangort, vyjdeme na hrebeň nižšie a na ňom nájdeme prepadliská a priepasti pod názvom Vangortova puklina. Po hrebeni zídeme k ďalšej križovatke s vyblednutým modrým Vangortským krížom. Stočíme sa na sever a prejdeme na Banícky náučný chodník. Na ňom nájdeme chatu Škirhačku, ktorá nám ponúkne príjemné posedenie pod strechou. Po chodníku okolo bývalých štôlní sa dostaneme nad Helcmanovce. Do obce zídeme po lúčnej alebo lesnej ceste. Samozrejme, že lúčna cesta je plná výhľadov.

Nová vyhliadka Skalka / Kapistráni

Bohatá sieť turistických chodníkov na Slovensku sa rozrástla o nový turistický chodník OZ Bansko-robotníckeho spolku Helcmanovce na atraktívne miesto Skalka / Kapistráni vypínajúce sa nad obcou Helcmanovce. Urobíme si okruh z obce, najprv k chate Marta. Potom pôjdeme ku Kótovmu krížu. Odtiaľ je to už neďaleko po miestnom značení k novej vyhliadke Skalka / Kapistráni. Späť do Helcmanoviec zídeme po lesnej a lúčnej ceste. Samozrejme, že lúčna cesta je plná výhľadov.

Baníctvo Zlatej Idky

Zlatá Idka sa nachádza na východe Volovských vrchov – pohoria s bohatými zásobami nerastných surovín. V tejto oblasti sa ťažila ruda, z ktorej sa získavalo zlato, striebro a antimón. Dĺžka rudného poľa je 6 km, šírka je 2 km. Vďaka tektonickým poruchám je v oblasti až 24 žíl, z nich najdlhšia sa volá Bartolomej (2300 m).

Uhornianský okruh cez Hekerovú

Zo Smolníka sa vydáme do svahov Volovských vrchov v podcelku Zlatý stôl. Prejdeme sa ponad Tereziánskou štôlňou – dvojkilometrovou štôlňou, pred ktorou je pekné odpočívadlo. Po značenej trase sa vydáme po hrebeni ponad štôlňu, až prídeme na lúčny vrchol Hekerová. Ďalej budeme pokračovať len minimálne a mierne zídeme k Chate Tri studne, kde sa dá opekovať na ohnisku. Postupne sa napojíme na cyklotrasu v Starej doline, zídeme okolo vchodu Tereziánskej štôlne na hlavnú cestu a vrátime sa do Smolníka. Trasa je pomerne dlhá, charakter terénu ju neumožnuje viesť kratšie.

Relax nad Úhornou

Kaplnka Panny Márie Snežnej nad obcou Úhorná je obľúbeným pútnickým miestom. Areál kaplnky je zasadený v peknom prírodnom prostredí, pod vrchom Hekerová vo Volovských vrchoch. Miesto ponúka návštevníkom nielen skvelé podmienky na rozjímanie, ale i dobré výhľady na okolie. Pri kaplnke sa nachádza prameň, ktorý ma údajne liečivé účinky. Ku kaplnke nepôjdeme priamo, ale najprv výživne vystúpime do Úhornianskeho sedla a prejdeme sa k Útulni SNP Úhorná. Tam je možné opekať. Túru skončíme pri tajchu, resp. Vodnej nádrži Úhorná.

Výhľady z Uherčíkovej

Urobiť si túru skrz niekoľkých zaujímavých miest je nádherné, ale náročné na plánovania. Vraciam sa teda k nápadu vyjsť na jeden poriadny vrchol. Nakoniec sa ukazuje, že tých zaujímavostí bude viacej plus hlavný vrchol na trase. Vydáme sa z Nálepkova trochu po asfaltke a hneď pôjdeme prudko hore. Budeme sa pohybovať prevažne po hrebeňoch. Hlavný vrchol trasy – Uherčiková je pomerne dlhý a zahŕňa dve vyhliadky. Cieľom bude horáreň pred obcou Henclová, k nemu sa dostaneme prudkým zostupom.

Košiare, Dol, Četková

Krompách vedie modrá značka výrazným stúpaním k Líščiemu vrchu. Potom značku opustíme a vydáme sa po hrebeni na sever k vrchu Košiare. Vrátime sa, posunieme na západ a opäť po hrebení prejdeme k vrchu Dol. To isté si zopakujeme po hrebeni k vrchu Četková. Pred koncom túry sa napojíme na žltú značku a zídeme dole k Rybníku pri Sabinke, resp. Za horou. Nakoniec prídeme na vlak v Spišských Vlachoch.

Chaty a pramene okolo Štósu

Okolo Štósu dominuje nádherná príroda Volovských vrchov. V okolí obce sú strmé kopce, hlboké doliny a veľa hrebeňových trás. My si prejdeme okruh po cestu hrdinov SNP, po ktorej prejdeme druhú polovicu túry. V oblasti je viacero poľovníckych chát a obnovených prameňov, na ktoré sa túra zamierava. Zaujímavosťou je aj Kaplnka Navštívenia panny Márie. Túru zakončíme v kúpeľov Štós, nemusíme už klesať do samotného Štósu.

Dve Pipitky

Nádherné prostredie Volovských vrchov v oblasti Úhornej si prejdeme výstupom zväčša po asfaltke po Úhornianske sedlo. Tam sa už napojíme na Cestu hrdinov SNP. Čoskoro narazíme na novú útulňu pre SNP-čkárov a užijeme si hrebeň a otvorený terén po Pipitku (1225 m.n.m.). Pri vrchole sa nachádza poľovnícka chata. Pokračovať budeme popod vrch Osadník k rázcestníku Bodovka. Nedávo tam bol polom a krajina tam vyzerá akoby na mesiaci. Okrajom Borčianskej planiny budeme klesať smerom k vrchu Matesova skala. Nakoniec zídeme cez dolinu potoka Čremošná do obce Bôrka.

Dolinou Čiernej Moldavy

Zaujímavé spojenie Volovských vrchov a Slovenského krasu ponúka túra, ktorá začína pred Štósom a prechádza po spevnenej ceste dolinou Čiernej Moldavy s dĺžkou 5 km. Lesná cesta by bola asi pohodlnejšia, avšak pri malom prevýšení sa dá po pevnom povrchu prejsť celkom rýchlo. Celý čas nás bude sprevádzať riečka Bodva. Príjemným zastavením môže byť odpočinok alebo opekanie pri poľovníckej chate. Odtiaľ opustíme Bodvu, zabočíme vľavo a výrazným stúpaním vyjdeme k Osadníku-Bodovka. A sme na prvej značke, odkiaľ sa spustíme okrajom Borčianskej planiny k Chate pod Matesovou skalou. Ak budeme mať šťastie, narazíme aj na majiteľky chaty. S ohľadom na čas opustíme planinu a cez dolinu potoka Čremošná zídeme do obce Bôrka.

Drsná Rožňavská hrebeňovka

Na SV od Rožňavy sa nachádzajú výrazné vrchy pospájané hrebeňami. Je to prístupný Banský náučný chodník Rákoš pod vrchom s rovnomenným názom. Trasa týmto chodníkom len krátko prechádza a smeruje ďalej na Malý Ostrý vrch a Ostrý vrch. Odtiaľ sa trasa stáča a vracia späť do Rožňavy.

Rožňavské bane

Rožňava vznikla ako banícka osada zrejme kncom 13. storočia. Pomenovaná je podľa výnosnej bane Rosnoubana. Ťažilo sa tu najmä zlato, striebro a meď, neskôr železná ruda. V Rožňave vzniklo začiatkom 20. storočia banícke múzeum, ktoré predstavuje históriu gemerského baníctva a hutníctva od praveku po súčasnosť. Rákoš je vrch pri Rožňave na južnom okraji Volovských vrchov. V druhej polovici 16. storočia sa tu začala ťažiť železná ruda, potom limonit a siderit, predovšetkým v pingách.

Turecká cez Tri vrchy

Zo severného okraja Rožňavy vedie rekonštruovaná Kalvária s pokračovaním cez divoké Tri vrchy. Odtiaľ zídeme na hlavnú cestu, prejdeme na východný svah Tureckej a po zvážniciach a náučnom chodníku vyjdeme na samotnú Tureckú. Dole zídeme po ZTZ okolo lezeckej Opičej skaly. Po značenej trase sa vrátime do centra Rožňavy. Túra je veľké prevýšenie.

Čierna hora

Andrejova a DYKH skala

Na Andrejovu skalu sa vydaj od Alpinky k chate Hlinné. Okolo nej odboč do lesa, do doliny potoka Hliny. Skalu zakrýva les, avšak z lesnej cesty alebo lúčky je viditeľná. Skala je dlhá asi 110 metrov a je 16 metrov vysoká. Pomenovanie dostala po povoľníkovi Dr. Forbászi Aranyossy Andorovi, ktorý sa pri nej postrelil a následne zomrel. Na jeho pamiatku je na skale umiestnená bronzová doska. V skale sa nachádzajú dve malé jaskyne Adrejová jaskyňa I a II. Odtiaľ sa dá dostať na DYKH skalu v okolí ktorej je viacero banských vrtov. Postupne sa presunieme na hrebeň cesty hrdinov SNP a až na chatu Hrešná. Túru zakončíme v Kavečanoch.

Čierna hradná jaskyňa

Zo Sokoľa sa vydáme dolinou potoka Uhrinče okolo niektorých prameňov k zrúcanine hradu Sokoľ. Cez dolinu vedie asfaltová cesta a trasa k hradu je dobre vyznačená. Stúpanie k hradu je výživné. Pod hradným vrchom sa nachádza Hradná jaskyňa. Vystúpime ešte k Vysokému vrchu a späť budeme klesať do Košickej Belej.

Rybársky chodník s Čertovou skalou

Rybársky chodník vedie okolo Ružína od Mikliparku až po Margecany. Chodník je úzky, divoký, skalnatý, šmykľavý a miestami strmý. Nad chodníkom je veľa mohutných skál. Chodník niekedy klesá k Ružinu a na mieste zvané Čertova skala poskytuje nádherný výhľad na priehradu. Z chodníka sa dá dostať na mohutné vrcholy Hoľa a Šľuchta.

Z Čertovej skaly na Hoľu

Vrchol Hoľa (618 m n.m.) sa nachádza na východ od Folkmarského sedla. Na vrchole sú mohutné skaly. Pod vrcholom sa nachádza jaskyňa Hoľa veľká dlhá 45 m (580 m n.m.). Dva vchody sú situované v severovýchodnom zalesnenom svahu tesne pod kótou Hoľa. Jaskyňa má prevažne horizontálny priebeh a je málo navštevovaná ľuďmi. Len celkom zadná časť (cca 10 m) má charakter jaskynného ekosystému. Jaskyňa mala využitie počas 2. svetovej vojny.

Lúky nad Veľkým Folkmarom I

Obec Kojšov pôsobí tak záhadne. Človek sa vie do neho dostať z civilizácie, napr. z Jakloviec alebo z Veľkého Folkmaru. A zrazu v Kojšove akoby sa menil svet. Kojšovská dolina pôsobí akoby odrezaná od sveta. Ale nie, je to len výborné východisko k spoznávaniu náročných svahov a krasového územia. V zimnom období nám však bude stačiť prejdenie sa po lúkach medzi Veľkým Folkmarom a Kojšovom. A v závere spoznáme veľmi peknú Krížovú cestu.

Čertovské dobrodružstvo pri Čertovíku

Na zalesnenom severovýchodnom svahu vrchu Čertovik bolo identifikovaných desať jaskýň, ktoré zdokumentoval Ing. Július Zikmund. Izolovanejšia je jaskyňa Hoľa Veľká I, ktorá sa nachádza pod kótou rovnomenného vrchu – vzdušnou čiarou je od ostatných jaskýň vzdialená asi 1 km. Jaskyne navštevujú turisti a vlastníci neďalekých rekreačných chát, napriek tomu sú veľmi dobre zachované.

Objavy pod Sivcom

Sivec (781 m n.m.) je najkrajší výhľadový vrch pohoria Čierna hora. Vrchol má ostré skalné bralá a priľahké strmé svaly. Pod Sivcom sa nachádza niekoľko desiatok jaskýň. Z nich, Sivecká Galéria (cca 630 m n.m.) je najväčšia z troch jaskýň nachádzajúcich sa priamo vo svahu Sivca nad dolinou Malý Ružínok. Ďalšia jaskyňa, Veľká jaskyňa nad Suchým Vodopádom (cca 591 m n.m.) je najväčšia jaskyňa v údolí Suchý vodopád.

Skryté poklady Malého Ružinka

Z vlakovej stanice Ružín sa vydáme do doliny Malý Ružinok. Dolinu obklopujú strmé svahy, po ktorých sa dostaneme k niekoľkým jaskyniam. K relatívne menším jaskyniam tu patrí Suchá jaskyňa (11 m) a Poludňajšia jaskyňa (23 m). Po zostupe od nich v blízkosti Békefiho chaty si vyberieme jednu z mnohých trás severného svahu vrchu Koprivy a zídeme dole do doliny Veľký Ružinok. Ešte raz strmo vystúpame, dostaneme sa pred Prielohy a okolo studničky zídeme po modrej značke do Veľkej Lodiny.

Tie najväčšie Ružínske jaskyne

V Ružínskom krase sa nachádza dolina Malý Ružinok, ktorá predstavuje východisko pre výstup k Ružínskym jaskyniam. Jedná sa niekoľko desiatok krasových jaskýň. Keďže sa nachádzajú v strmom teréne, perspektívne vyzerajú len tie najdlhšie z nich. Okrem nich sa v oblasti nachádzajú kaňonovité doliny, čiže bočné údolia doliny Malý Ružinok a vyvieračky. Okrem jaskýň je tam množstvo skál, vysoké skoky a popadané stromy. Kvôli Národným rezerváciam Sivec a Vozárska sa lesy neupravujú. Najväčšia a najviac navštevovaná jaskyňa sa nazýva Veľká Ružínska jaskyňa (Rothova diera).

Hrabina a Koňova skala

V oblasti Sivca sa dá naplánovať viacero túr. Táto túra nevedie až na Sivec, avšak navštívime na nej iné zaujímavé miesto. Z vlakovej stanice Ružín sa vydáme cez dolinu Malý Ružinok k vrcholu Hrabina, ktorý z východu, severu a západu obídeme po dlhom svahu. Po zídení zo svahu môžeme prejsť skratkou cez lúku po ŽTZ alebo sa na ŽTZ napojíme o trochu neskôr priamo. V druhom prípade sa prejdeme okolo pamätníka SNP z roku 1973. ŽTZ nás povedie na SSV až prídeme k lúčnatému terénu a odbočíme na západ k vyhliadke nad Ružínom – Koňovu skalu. Po ŽTZ sa vrátime späť k vlakovej stanici Ružín a uzavrieme pomerne krátky, avšak príjemný okruh.

Nová vyhliadka pod Šľuchtou

Z Jakloviec sa cez lúku okolo altánku dostaneme na kraj lesa a budeme pokračovať smerom k zelenej značke pod Šľuchtou. Pôjdeme však potom smerom na východ popod vrchol a budeme klesať k novej vyhliadke priamo nad Ružínom. Strmý terén neumožňuje z vyhliadky priamy výstup na vrchol. Vrátime sa späť na zelenú značku a čoskoro vystúpime strmo na Šľuchtu. Vedľa vrcholu je samostatná vyhliadka Veles. Potom nás čaká postupný zostup na sever okolo vyhliadok Kolovrat, Lada a Dživa. Celý zvyšok trasy budeme už len klesať po zelenej značke ponad chatovú osadu cez lávku Červeňák do Margecian.

Výhľady pri Bujanove I

Vrchol Bujanov sa týči nad dlhým Bujanovským tunelom. V okolí vrcholu smerom k Ružínu sa nachádza niekoľko vyhliadkových skál, z nich najznámenšia sa volá Mokoš. Skaly sú vzdialené od vrcholu asi 800 metrov. Trasa ďalej pokračuje ponad Rolovu hutu po zvážniciach k k Margecanom. Do cieľa zostúpime priamo po svahu okolo vyhliadky s hojdačkou.

Výhľady pri Bujanove II

Pod obcou Klenov sa nachádza vyhliadková Čučoriedková skala. na JV od nej je lúčný vrchol Bystrá a ešte južnejšie vrchol Kozinec. Trasa ďalej pokračuje klesaním ku chatovej osade Kozinec a cez starý Margecanský tunel do Rolovej huty.

Výhľady pri Bujanove III

Západne od železničnej zastávky Ružín sa nachádza rozložitý vrchol Bujanov. Na svahoch JV od vrchu vedú okrem lesných ciest aj spevnené cesty k chatám. V oblasti sú viaceré lúky a jedna vyhliadka na Sivec. Južne od Bujanova je umiestnená kruhová lesná škôlka. Tvarom tak pripomína pristávaciu plochu UFO. Trasa túry kopíruje Ružín a pod vyhliadkou Mokoš strmo klesá k Ružínu. Potom sa cez Margecansky tunel dostaneme k bývalej obci Rolova Huta.

Na Bystrú, ku škriatkovi a do Klenova

Na Bystrú priehybu vedie pomerne strmá trasa z vlakovej stanice Ružín. Vrchol je rozsiahlý a lúčnatý. Trasa klesá neoficiálne k obci Miklušovce, nad ktorou je vytvorený Rozprávkový chodník škriatka Mikluša – náučný chodník pre rodiny s deťmi s povesťou, ako vznikli Miklušovce. Samotný škriatok Mikluš sídli na výhľadových a zrkadlových skalách nad obcou. Odtiaľ je už len na skok do Klenova – rodisku mojej mamy.

Nová vyhliadka hore Bystrým

Hore Bystrým – takto hovorila moja babka, keď išla peši cez dolinu Bystré z Margecian do Klenova. Pre nás to nie je dlhá dolina, aj keď má väčšie prevýšenie. Preto začneme túru v Miklušovciach, nad ktorou sa nachádza Rozprávkový chodník škriatka Mikluša – náučný chodník pre rodiny s deťmi s povesťou, ako vznikli Miklušovce. Samotný škriatok Mikluš sídli na výhľadových a zrkadlových skalách nad obcou. Odtiaľ je už len na skok do Klenova – rodisku mojej mamy. My pôjdeme tesne ponad Klenov k skale, kde rastú čočoriedky. Domáci logicky nazývajú túto skalu Čučoriedkova skala. Z nej sú už len obmedzené výhľady. Zo skaly zídeme dole, prejdeme cez cestu, cez potok a vystúpame na novú vyhliadku nad dolinou Bystré. Nad ňou sa napojíme na ŽTZ a zídeme strmo dole do Margecian.

Výhľady nielen nad Trebejovom

Úzky pás lesa medzi Družstevnou pri Hornáde a Obišovcami na východ od Hornádu sa zdá byť nenápadný, je však plný zaujímavosti. Začneme výstupom ku krížu nad Družstevou pri Hornáde. Pori hrebi sa presunieme k druhej vyhliadke – Skalke nad Trebejovom. Čiastočne prejdeme po Lemešanskej špacírke a v poza lom nad Trebejovom a v blízkosti južného okraju Kysaku vyjdeme už na tretiu vyhliadku na trase. Popri chatovej osade zídeme do cieľa v Kysaku.

Schudni s Tlstou

Od Kysaku vedie lesná zvážnica popod vyhliadku Skalka až na Kašajovku a svahom popod vrchol Tlstá. V špirále sa dá dostať až k vrcholovému pásu skál. Potom neostáva nič iné, len strmo hore vyliezť na vrcholovú plošinu. Z vrcholu Tlstá sa stiahne skalnaté pásmo s bizarnými skalkami obalenými hrubou vrstvou machu.

Humenec s neďalekou vyhliadkou

Humenec je majestátny vrchol, ktorý môžeš obdivovať cestou z vlaku keď minieš Kysak smerom od Košíc. Kvôli strmine treba zvoliť vhodné obdobie, pokiaľ sa naň vydáme. Doporučujem priamo hore cez JV svah k Jaskyni pod Humencom. Prídeme tiež k skalným útvarom, ktoré radšej obídeme z východu. Dostaneme sa na hrebeň a po ňom vyjdeme na samotný vrchol Humenec. Na SZ od neho sa nachádza nenápadná vyhliadka, avšak dostať sa k nej priamo nie je jednoduché. Pomôžeme si obchádzkou na sever a západ. Aj z vyhliadky zídeme dole veľkým oblúkom až do Veľkej Lodiny. Trasa nevyzerá vôbec dlhá, ale technicky je náročná.

Nebuď somár, poď na Somár

Nad Malou Lodinou sa vypína vrchol Somár. Zaujímavejší je však hrebeň, ktorým vrcholom prechádza. Má dobrodružný charakter, avšak terén je priechodný. Somár je najvyšší vrch Sopotnických vrchov, podcelku Čiernej hory. Jedná sa o roztrúsený skalný hrebeň. Relatívne ľahší výstup na vrchol je po hrebeni z JV alebo SZ. Zo Somára sa dá prejsť na Hornádske lúky.

Napoleonov klobúk a Bokšovské skaly

Skalný masív vrch Napoleonov klobúk sa nachádza priamo nad ružínskym železničným mostom Ružínsky viadukt. Miestni obyvatelia zasa nazývajú vrch ľudovo Líšči vrchBoškovské skaly na juhovýchod od Napoleonovho klobúku tvoria členitý reliéf s množstvom skalných útvarov, skaliek a ihiel s mimoriadne strmými svahmi prudko klesajúcimi do Hornádskej doliny.

Studničky nad Kysakom

Táto túra je zameraná na vodné toky v okolí Košíc a na niekoľko studničiek pri nich. Na trasu sa vydáme v Sokoli, ale zaujímavejšia bude studnička potoka Uhrinče nad obcou. Prejdeme sa okolo uvedeného potoka a uvidíme zaujímavosti v jeho okolí. Táto časť túry povedie po asfaltovej ceste, preto je lepšie využiť zimu, ked bude cesta zasnežená. Potom prejdeme do doliny Paldzínskeho potoka a aj tu sa prejdeme okolo pekných miest pri tomto potoku. Pri Kysackej horárni odbočíme z červenej značky, prejdeme do viac otvoreného terénu a zídeme ku Kysackej jaskyni. Túru pohodlne zakončíme v Kysaku.

Stráž Stráž

Bol pokojný dušičkový deň a ja som spoznával pamiatky obce Obišovce. Vyšiel som až na kopec Putnok pozrieť si Kostol Ružencovej Panny Márie. Z kostola linula príjemná hudba a vysoký ženský hlasový spev. Zastal som a započúval som sa do tónov. Svet na chviľu zastal so mnou. Omša pomaly končila a ľudia vychádzali z kostola. Vrátil som sa do sveta a zapozeral do okolia. Uvidel som vrchol, výrazný, smerom ku Skalke. Na ten chcem vystúpiť. Nech sa tak stane, ale z Kysaku. Poďme teda na chviľu postrážiť vrchol s názvom Stráž.

Za Dziaka po leše

Túra vedie cez niekoľko náučných chodníkov pri dedinách neďaleko Prešova. Za Dziaka je oddychová zóna pomenovaná po učiteľovi Alexandrovi Dziakovi. Zóna začína v Klenove pri kultúrnom dome smerom k cintorínu. V kultúrnom dome sídlila škola a hrali sa tu divadelné hry. Na trase je niekoľko ďalších zaujímavostí – prírodná rezervácia Dunitová skalka, Rešetka – výhľad na Tatry a priepasť Pukavica.

Na Roháčku jednoduchšie

Na Roháčku sa dá vystúpiť aj s relatívne menším prevýšením z obce Hrabkov. Cestou uvidíme Prírodná pamiatka Hrabkovské zlepence, chatu u Smelého srnca, vrchol Rozsypaná skala a nakoniec vystúpime na najvyšší vrch Roháčku. Zostup do Margecian bude pomerne prudký.

Bradlo nad osobnosťami Kluknavy

Vydajme sa do obce Kluknava a do jej okolia, kde si pozrieme jej nádherné a nezvyčajné historické pamiatky ako Barokový kaštieľ, Dom služobníctva a stodola, zrúcaninu továrne v časti Štefanská Huta, Kostolík sv. Anny z roku 1632 v ktorom sú umiestnené obrazy a relikviár sv. Anny, Zvoničku sv. Floriána z roku 1795 a iné. Potom sa prejdeme Náučným chodníkom osobností a histórie Kluknavy a cestou navštívime aj nezvyčajný drevený krytý most z roku 1832, ktorým svojím ojedinelým technickým riešením je jediným svojho druhu na Slovensku. Nad Kluknavou a Richnavou sa nachádza výhľadový vrchol Bradlo.

Slanské vrchy

Skárošská vyhliadka

Na JZ okaji obce Skároš sa nachádza pamätník venovaný oslobodeniu obce v roku 1945. Naša trasa však pokračuje východnejšie popod hrad Skároš. Tentokrát na neho nevystúpime, svahy sú tu riadne strmé. Na úpätí východného svahu hradu je nemenej atraktívny úkaz – Tufové odkryvy. Odtiaľ sa dostaneme na štátnu hranicu a prídeme ku Skárošskej vyhliadke. Späť sa budeme vraciať spočiatku po hranici a nakoniec cez dolinu pod Ždaňským vrchom.

Myšľanské vymyšľance

Medzi Vyšnou a Nižnou Myšľou nie sú veľké lesy, avšak príroda je plná zaujímavostí. Novopostavená vyhliadka umožňuje pohľad na Skalku cez Olšavu. Pri Vyšnej Myšli je močidlo s teplým prameňom. Menej známe sú miesta ako Nebo a Peklo a chata MyšľankaKoscelek je pomerne významné historické miesto a Skalka umožňuje pohľad späť na Myšľanskú vyhliadku.

Skalné vyhliadky nad Slánskou Hutou

Za Slánskou Hutou sa tiahne opevnenie tvorené “ropíkmi, čo je ľudový názov pre železobetónový odolný objekt ľahkého opevnenia vzor 37. Na hrebeni trasy E3 sa nachádza rezervácia Malý Milič (759 m n.m.) – skala s nádherným vyhľadom na široké okolie Slanských vrchov. Ďalej na E3 je Kresaná skala – andezitové bralo, ktoré je 200 metrov dlhé a 15 metrov vysoké. Skalu tvoria 5 – 7 uholníkové stĺpy, ktoré vznikli pri pomalom tuhnutí lávy.

Po hrebeni Hradiska

V okolí Slanca dobre poznáme Slanský hrad a trstinové jazierko. V skutočnosti sú tam jazierka dve a to menej známe na severe mimo turistickej značky je prírodná pamiatka. Keď sa vydáme ešte ďalej na sever, čaká nás stúpanie na vrch Hradisko. Ten má pomerne dlhý hrebeň s južným predvrcholom, samotným vrcholom a severným predvrcholom. Budeme postupovať ďalej na sever, zostúpime z Hradiska až sa dostaneme k prírodnemu jazeru a bani pri bývalom kameňolome Malý Dobozer. K bani je zákaz vstupu a priestor je monitorovaný, avšak stráž púšťa ľudí, ktorí si tam prídu zabehať, či sa prejsť.

Poletíme na Holubiu horu

V Slovenskom krase nájdeme Holubiu skalu a to ma priviedlo k inej skale s podobným názvom – Holubia hora. Samotný vrchol je zalesnený, avšak necelý kilometer pod ním sa nachádza zaujímavá vyhliadka pod Holubou horou. K nej sa dostaneme z Dargovského priesmyku okolo bývalých kúpeľov Borda prevažne po značených ale aj cyklistických lesných cestách. Na začiatku trasy uvidíme ako prvé nemecké bunkre. Ďalšou zaujímavosťou na trase už za vyhliadkou je vrchol Lazy s pôvodne poľovníckou chatou. Pri nej vieme stráviť viac času opekaním. Okruh zakončíme okolo rázcestia Mochnáč na ceste späť k Dargovskému priesmyku.

Rankovské opály

Z Herlian alebo Vyšnej Kamenice sa dá urobiť pekný okruh, kde na začiatku trasy sa dajú nájsť obyčajné opály pri Svinickom potoku a mäsové opály pri Herlianskom sedle. V blízkosti potoka sa nachádzajú aj zvyšky hrádka Púch. Cesta ďalej vedie popod sedlo Vyžník na vyhliadku Rankovské skaly. Z nich vedie nová trasa cez les a lúky do Herlian.

Onderkov Parustan

Onderkove skaly sú bizarné skalné útvary nad obcou Dargov. Ku skalám vedie trasa s namáhavým stúpaním. Asi 1 km severne od Onderkových skál sa nachádza Onderkov kameň. Jedná sa o samotný, 6 m vysoký kameň s mystickým vzhľadom, ktorý vyzerá ako mohyla. Hrad Parustan (alebo Braničev) bol postavený po tatárskom vpáde v 13. storočí a po roku 1355 zanikol. Vedie k nemu krátka, avšak strmá cesta od poľovníckej chaty pri rázcestníku.

Zjavenie panny Márie

15.9.2003 v blízkosti obce Malé Ozorovce v lese (v miestach, kde sa dedina vraj nachádzala pôvodne) sa reholnej sestre Agáte zjavila Panna Mária. V roku 2004 tu vybudovali oltár a svatostánok a organizujú sa tu vzdy 17. v mesiaci sväté omše. Trasa pokračuje pod obcou Dargov cez niekoľko vrcholov so zaujímavými skalnými útvarmi.

Tufový kaňon

Tuf je usadená hornina vulkanického pôvodu zložená z jemnozrnných sopečných vyvrhlín, hlavne sopečného popola, ktoré sa ukladajú vo vrstvách v rozličnej vzdialenosti od sopiek. Tufový kaňon je úzka približne 0,8 km dlhá malá dolinka pri obci Ploská, ktorú vo vulkanickej hornine nazývanej tuf vyhĺbil vodný tok. Na začiatku doliny sa nachádza malý kameňolom nazývaný ako Stračí dol, v ktorom sa kedysi tuf ťažil.

Na Dračí zub

Toto je putovanie za menej známym skalným útvarom Slanských vrchov – Dračím zubom s pokračovaním okolo bývalého hradu Bodoň a prírodného útvaru Raslavkameň.

Skalné útvary za Podhradíkom

Za obcou Podhradík sa nachádza hrad Šebeš s malou jaskyňou v Gibove a Čechovým nápisom. Začína tu ZTZ, ktorá sa vedie severnou časťou Slanských vrchov. Na nej sa nachádza skala Džad. Po odpojení zo značky a pokračovaním smerom na sever nachádzame skaly Mohylky a Vážená skala. Trasa sa stretáva s PP Zárez Stravného potoka s minerálnym prameňom Tajch.

Branisko

Červený Lačnovský komín

Prechod Lačnovským kaňonom z Lipoviec je pekným zážitkom. Na trase môžeme obdivovať skalné útvary a malé vodopády Kamenného potoka. Po pár kilometroch nás privíta dedinka Lačnov, kde sa otočíme a vrátime sa späť po hrebeni Červená skala na výhľadovým vrchom Vrátnica a verejnou jaskyňou Komín. Ak nám vyjde čas, vylezieme k veľkej skalnej bráne Vrátnica. Následne zídeme do kampu Zlaté Kopyto v Kopytovskej doline. Odtiaľ pohodovou trasou zídeme až do obce Šindliar. Cestou budeme míňať Kopytovský potok.

MEMENTO ME DOMINE 1759

Na východe pohoria Branisko sa nachádza niekoľko vyhliadok. Najzaujímavejších miestom je však skalné okno s nápisom vytesaným do skaly z roku 1759. Nápis sa viaže k poľovnickej legende starej viac ako 250 rokov. Cesta k nápisu vedie cez skalné okno. V oblasti sa nachádzajú skaly, previsy a menšie jaskyne. Terén v oblasti je pomerne náročný.

Hľadáme partizánsku skrýšu

Z malebnej dediny Lačnov sa vydáme po ČTZ lúčnatým terénom až po Lačňovské sedlo, za ktorým odbočíme na juh a zarasteným hrebeňom sa dostaneme ku skalnému bralu. Pod ním nájdeme vyhliadku a partizánsku jaskyňu. K nej budeme navigovať opatrne kvôli strmému terénu. Z jaskyne za dostaneme na cestičku pod ňou veľkým oblúkom zo západu a prídeme sa až k Sedlu Zákrut. Odtiaľ pokračuje trasa južne k lúčnej lokalite Boldigáň. Ďalej pôjdeme k Veľkej skale, ktorá má veľmi strmé skalné steny. Prejdeme cez roklinu, v ktorej hornej časti je zakliesnený balvan, čím vzniká tunelová brána. Nakoniec okolo kameňolomu prídeme do Vyšného Slavkova.

Diablova diera a výver

K najvyššiemu vrchu Braniska Smrekovici (1200 m n.m.) sa vydáme okolo prírodného fenoménu – Diablovej diery. Jedná sa o jaskyňu s ponorom toku potoka Veľká Svinka. Potok sa tu rozdeľuje na dva samostatné toky, z ktorých jeden pokračuje ako potok a riečka Svinka. Druhý tok vchádza do jaskyne na východnej strane hrebeňa pohoria a následne vyteká na západnej prostredníctvom vyvieračky potoka Bystrík. Určite nás poteší výstup na Smrekovicu a neďaleko za ňou výhľad zo Zelenej skaly. Keď sa budeme vraciať na štart, vychutnáme si ešte miesto s vyvieračkou potoka Bystrík.

Hnilecké vrchy

Cez dolinu Poráča

Poráčska dolina v oblasti Sloviniek je menej zaujímavá, preto si ju prejdeme len po Čierny bocian a potom sa vydáme strmo hore k jaskyni Homološova diera a na kótu 850 nad ňou. Odtiaľ sa dostaneme k rázcestníku Zbojský stôl a vystúpame na vrchol Kňazovka. Vrchol tvorí plošina a malá horská lúka, nachádza sa tam kríž, socha panny Márie, kovová schránka s vrcholovým denníkom a niekoľko lavičiek, z dôvodu občasného konania bohoslužieb na tomto mieste. Z Kňazovky zídeme do obce Olcnava.

Kam pri Poráči

Po dlhšom výstupe z Olcavy a po prechode hrebeňa kóty 730 sa dostaneme na vrchol Kňazovky. Odmenou na tomto mieste nám budú výhľady, malá horská lúka, kríž, socha panny Márie, kovová schránka s vrcholovým denníkom a niekoľko lavičiek s krížom, z dôvodu občasného konania bohoslužieb na tomto mieste. Ďalej sa tu nachádza Útulňa Dobrého pastiera . Vysoká je približne 2 m x 1,8 m x 3,8 m. Potom prejdeme ku Šarkanej diere (690 m n. m.), čo je najznámejšia jaskyňa Poráčskeho krasu. Je dlhá 177 m. Nad Poráčom sa nachádza nenápadný kopec Vysoký vrch (874 m n. m.), ktorý ponúka fantastický kruhový výhľad na celý Spiš – od Tatier po Kojšovú hoľu.

Biela skala nad Slovinkami

V okolí Krompách nájdeme strmé zmiešané lesy. Výživný výstup bude stáť za to, pretože sa dostaneme na čiastočne výhľadovú Bielu skalu (926 m n.m.). Jedná sa o výpencovú skalu s lavičkami a dreveným krížom. Odtiaľ zídeme na planinu Galmus. Po spevnenej ceste sa dostaneme do rekreačnej oblasti Za horou (ZAHURAWOOD). Tu si môžeme dať občerstvenie a poopaľovať sa pri rybníčku. V závere prejdeme cez lúku na vlak vo Spišských Vlachoch. Túra je najkrajšia na jeseň. Ale to sa týka skoro mnohých ďalších túr.

Slovenský raj

Vyhliadka na všetko

Matka Božia (860 m n.m.) je vrch, ktorý pôvodne vytváral s Medveďou hlavou prapôvodnú plošinu. Zo strmých skalnatých výbežkov na severovýchodných stráňach sú veľmi zaujímavé pohľady na pol Slovenska – Kráľovu hoľu, Vysoké Tatry a Tomášovský výhľad. Na vyhliadku je najrýchlejší prístup od Novoveskej Hute.

Relax okolo Stratenej

Nad malebnou obcou Stratená sa vypínajú vápencové Sokolie skaly, ktorých názov vznikol na základe hniezdenia sokolov. K skalám sa teraz vydáme nie po ŽTZ, ktorá začína v Stratenskom kaňone. Pôjdeme priamo po ZTZ z obce k Sokolím skalám. Na trase uvidíme jaskyňu, kde sa ukrývali partizáni a skalnú bránu. Najvyšším miestom túry je Havrania skala s trochu nižšie umiestnenou jaskyňou. Dole zídeme k rázcestníku Veľké a Malé Zajfy a po NCH Slovenský raj – juh prídeme k Stratenskej píle. Tam sa v slepom ramene Hnilca môžeme okúpať, hlavne ak je horúco. Nakoniec sa po ceste vrátime do Stratenej.

Hornádska kotlina

Sans Souci

Na vŕšku Zámčisko vypínajúcom sa nad obcou Iliašovce nechal v druhej polovici 18. storočia gróf Štefan Csáky s manželkou Júliou postaviť rozprávkový letohrádok nazvaný Sans Souci – „Bez starostí“. Rodina však skrachovala a Štefan dal nechal letohrádok okrem kaplnky a obelisku zbúrať. Na neďalekom vrchu Šibeň (627 m n.m.) sa v stredoveku popravovalo na výstrahu, lebo Šibeň bolo dobre vidno z okolitých dedín. Vysoký vrch Šibeň je dobrý vyhliadkový bod.

Čergov

Bradlové pásmo medzi Kyjovom a Kamenicou

Pieninské bradlové pásmo je výrazné pásmo oblúkovitého tvaru. Vyznačuje sa výskytom pevnejších, hlavne vápencových skalísk – bradiel, napr. Sokolie skaly so skalným okno, Spiaci mních, Spiaci rytier, Spiaci obor, Golem a Nosová skala. Pri Spiacom mníchovi sa nachádzajú jaskyne Perúnová, Káblová a Lonová. Trochu ďalej smerom k Čergovu sa nachádza Sokolia skala. Nižšie nad Kamenicou sa zasa týči Kamenický hrad.

Humenecké vrchy

Krivoštianky a krásy nad Jasenovom

Vrchol Krivoštianky sa nachádza na hrebeni v blízkosti obce Strážske. Z vrcholu je obmedzený výlet, avšak z hrebeňa sú vidieť meandre Laborca. Nad hrebeňom sa nachádzajú dve menšie jaskyne – Veľká a Malá medvedia diera. Nad obcou Jasenovo sa nachádza hradná zrúcanina Jasenovského hradu. Z Jasenova sa dá dostať aj na náučný chodník Humenský Sokol. Na chodníku sa nachádza vyhliadka Červená skala a neďaleko chodníka je previsová jaskyňa Dupná.

Vihorlatské vrchy

Vinianské zaujímavosti

Aj keď od Vinianského jazera sa dá dostať až na Vihorlat, my zvolíme menší okruh v oblasti v ktorom je niekoľko niekoľko zaujímavostí. Začneme návštevou chaty Farárová chyžka, odskočíme si na vrchol Dlhá (527 m n.m.) a pripojíme sa na cyklotrasu Vihorlatské vrchy. Po nej sa dostaneme k Opálovej studničke a následne k Vinianskemu hradu v rekonštrukcii. Z hradu môžeme trochu odbočiť a zísť nižšie k jedinečnému krížu. Vrátime sa a okruh trasy uzavrieme popri kameňolomu Šútová.

Revúcka vrchovina

Nielen na čerešne na Brdárku

Brdárske čerešne sú vychýrené ovocné stromy, ktorých sady obklopujú obec. Z Brdárky sa vydáme strmo hore na južné úbočie hory Radzim v Revúckej vrchovine. Najprv vystúpame do Sedla Hora (772 m n. m.), ktoré je opradené povesťami o hadoch. Potom zamierime k Vdovčíkovmu kreslu, keďže podľa povesti mal na Radzime mal svoj úkryt gemerský zbojník, Mišo Vdovčík z Henckoviec. Od neho severne sa neďaleko nachádza Veľký Radzim (998 m n.m.) – najvyšší vrchol Revúckej vrchoviny. Budeme pokračovať do Sedla Veľká Lúka. Z neho vystúpame na Malý Radzim (961 m n. m.), ktorý z niekoľkých strán obklopujú vysoké vápencové bralá. Na týchto bralách sa nachádzajú vyhliadkové plošiny s krásnymi výhľadmi. Vrátime sa späť do sedla, aby sme z neho strmo zišli na Chodník Pavla Jozefa Šafárika a vrátili sa späť do Brdárky.

Ľubovnianska vrchovina

Kurčínska Magura

Kurčínska Magura patrí medzi najvyššie vrcholy Ľubovnianskej vrchoviny. Na vrchol sa vydáme strmo po MTZ z rázcestia Čirč. V blízkosti vrcholu môžeme trochu zísť z trasy k Zbojníckej jaskyni. Z Kurčínskej Magury prejdeme južnejšie na vrchol s podobným názvom – Orlovskú Maguru. Ešte južnejšie pri dedinke Údol sa nachádzajú výhľadové Údolské skalky, na ktoré vystúpime. Nakoniec zídeme do obce Plavnica.