Home » Úžasné okolie Košíc

Úžasné okolie Košíc

Okolie Košíc, v prijateľnom dosahu dopravy, poskytuje nádherné miesta na objavovanie. Máme tu štyri pohoria – Volovské vrchy, Slanské vrchy, Čierna hora a Slovenský kras. Môžeš vystúpiť na vrcholy, prejsť sa dolinami, lúkami, navštíviť jaskyne alebo okúpať sa v jazerách. Každá z mojich túr v sebe skrýva viac cieľov. Veď cieľom je cesta alebo rôzne zaujímavosti na trase.

Pre každú túru si môžeš otvoriť jej stránku a získať predstavu o jej obsahu. Ak Ťa niektorá túra zaujala a chceš sa na ňu vydať, napíš mi emailom na  astern333@gmail.com a dohodneme sa. Túry organizujem obvykle v sobotu.

Vystúp najvyššie vo Volovských vrchov

Najvyšším vrchom Volovských vrchov je Zlatý stôl. Vrchol neleží na hlavnom hrebeni Volovských vrchov. Podľa ľudovej povesti obedoval na vrchole uhorský kráľ Matej Korvín a aj preto sa ľudovo nazýva Kráľov stôl. Pri zostupe z vrchola si môžeš skrátiť cestu cez Teréziansku štôlňu. Jedná sa približne o dvojkilometrový tunel, ktorý tesali skoro 26 rokov a dokončili ho v roku 1794. Štôlňa slúži ako zdroj vody pre obec Smolník.

Tufový kaňon

Tuf je usadená hornina vulkanického pôvodu zložená z jemnozrnných sopečných vyvrhlín, hlavne sopečného popola, ktoré sa ukladajú vo vrstvách v rozličnej vzdialenosti od sopiek. Tufový kaňon je úzka približne 0,8 km dlhá malá dolinka pri obci Ploská, ktorú vo vulkanickej hornine nazývanej tuf vyhĺbil vodný tok. Na začiatku doliny sa nachádza malý kameňolom nazývaný ako Stračí dol, v ktorom sa kedysi tuf ťažil.

Železná vyhliadka – Vápenica

Túto vyhliadku je možné vidieť z výhľadovej skaly Loreley, avšak najkratší, hoci strmý, výstup vedie na ňu z obce Opátka. Ja som sa na vyhliadku dostal zo Železného vrchu, odtiaľ jej prvý názov. Miestni obyvatelia ju však nazývajú Vápenica. Na lúke Bujačná hneď pod vyhliadkou sa ponúka miesto na piknik.

Tolhájska – bývalá Csákyho chata

Pekná svahová lúka Tolhájska leží na východnom úbočí rozložitého vrchu Okrúhla (1008 m n.m.) nad obcou Opátka. Na lúke bola v roku 1913 postavená poschodová Csákyho chata. Tá však bola 7.12.1944 vypálená. Po vojne bola na pôvodnom mieste postavená horáreň, ktorá bola v roku 1958 premiestnená do Opátky. Dnes sa na pôvodnom mieste nachádza zrub slúžiaci lesným robotníkom.

Bradlové pásmo medzi Kyjovom a Kamenicou

Pieninské bradlové pásmo je výrazné pásmo oblúkovitého tvaru. Vyznačuje sa výskytom pevnejších, hlavne vápencových skalísk – bradiel, napr. Sokolie skaly so skalným okno, Spiaci mních, Spiaci rytier, Spiaci obor, Golem a Nosová skala. Pri Spiacom mníchovi sa nachádzajú jaskyne Perúnová, Káblová a Lonová. Trochu ďalej smerom k Čergovu sa nachádza Sokolia skala. Nižšie nad Kamenicou sa zasa týči Kamenický hrad.

Skalné okno nad Opátkou

Skalné okno sa nachádza v severnom svahu bočného hrebeňa Železného vrchu v doline Košariského potoka nad obcou Opátka. Trasa k oknu vedie najprv po zvážnici, ktorá stúpa na hrebeň. Priamo k oknu nevedie žiaden chodník, les je tam však priechodný.

Rybársky chodník s Čertovou skalou

Rybársky chodník vedie okolo Ružína od Mikliparku až po Margecany. Chodník je úzky, divoký, skalnatý, šmykľavý a miestami strmý. Nad chodníkom je veľa mohutných skál. Chodník niekedy klesá k Ružinu a na mieste zvané Čertova skala poskytuje nádherný výhľad na priehradu. Z chodníka sa dá dostať na mohutné vrcholy Hoľa a Šľuchta.

Z Čertovej skaly na Hoľu

Vrchol Hoľa (618 m n.m.) sa nachádza na východ od Folkmarského sedla. Na vrchole sú mohutné skaly. Pod vrcholom sa nachádza jaskyňa Hoľa veľká dlhá 45 m (580 m n.m.). Dva vchody sú situované v severovýchodnom zalesnenom svahu tesne pod kótou Hoľa. Jaskyňa má prevažne horizontálny priebeh a je málo navštevovaná ľuďmi. Len celkom zadná časť (cca 10 m) má charakter jaskynného ekosystému. Jaskyňa mala využitie počas 2. svetovej vojny.

Kam pri Poráči

Po dlhšom výstupe z Olcavy a po prechode hrebeňa kóty 730 sa dostaneme na vrchol Kňazovky. Odmenou na tomto mieste nám budú výhľady, malá horská lúka, kríž, socha panny Márie, kovová schránka s vrcholovým denníkom a niekoľko lavičiek s krížom, z dôvodu občasného konania bohoslužieb na tomto mieste. Ďalej sa tu nachádza Útulňa Dobrého pastiera . Vysoká je približne 2 m x 1,8 m x 3,8 m. Potom prejdeme ku Šarkanej diere (690 m n. m.), čo je najznámejšia jaskyňa Poráčskeho krasu. Je dlhá 177 m. Nad Poráčom sa nachádza nenápadný kopec Vysoký vrch (874 m n. m.), ktorý ponúka fantastický kruhový výhľad na celý Spiš – od Tatier po Kojšovú hoľu.

Žabia skala a Kobylia hora

Žabia skala je najväčší komplex skalného masívu nachádzajúceho sa v Harklovskej rázsoche Volovských vrchov. Na vrchole sa nachádza malá jaskyňa, do ktorej je možné sa spustiť. Kobylia hora je zalesnený vrchol na hrebeni k vrcholu Harklov. Na vrchole sa nachádza vysielač televíznych a rozhlasových signálov. Neďaleko sa nachádza kostol sv. Anny. Všetky tieto zaujímavosti sú v dosadu obcí Poproč a Zlatá Idka.

Objavy pod Sivcom

Sivec (781 m n.m.) je najkrajší výhľadový vrch pohoria Čierna hora. Vrchol má ostré skalné bralá a priľahké strmé svaly. Pod Sivcom sa nachádza niekoľko desiatok jaskýň. Z nich, Sivecká Galéria (cca 630 m n.m.) je najväčšia z troch jaskýň nachádzajúcich sa priamo vo svahu Sivca nad dolinou Malý Ružínok. Ďalšia jaskyňa, Veľká jaskyňa nad Suchým Vodopádom (cca 591 m n.m.) je najväčšia jaskyňa v údolí Suchý vodopád.

Tri vrcholy z Mexika

Z Košíc je to do Mexika až 5800 km. Preto treba vyraziť skoro ráno. Naštastie jeden ranný autobus nám celkom vyhovuje :-). Trasa začína v Hlbokej doline, avšak veľmi rýchlo prechádza na cyklotrasu, ktorá vedie až k Idčianskému sedlu. Potom nasledujú tri vrcholy – Tisícka, Loreley a Predná holica nad chatou Lajoška. Odtiaľ je možné trasu nasmerovať do cieľa na Jahodnej. Aj keď sa nezdá, je to pomerne dlhá trasa s väčším prevýšením.

Andrejova a DYKH skala

Na Andrejovu skalu sa vydaj od Alpinky k chate Hlinné. Okolo nej odboč do lesa, do doliny potoka Hliny. Skalu zakrýva les, avšak z lesnej cesty alebo lúčky je viditeľná. Skala je dlhá asi 110 metrov a je 16 metrov vysoká. Pomenovanie dostala po povoľníkovi Dr. Forbászi Aranyossy Andorovi, ktorý sa pri nej postrelil a následne zomrel. Na jeho pamiatku je na skale umiestnená bronzová doska. V skale sa nachádzajú dve malé jaskyne Adrejová jaskyňa I a II. Odtiaľ sa dá dostať na DYKH skalu v okolí ktorej je viacero banských vrtov. Postupne sa presunieme na hrebeň cesty hrdinov SNP a až na chatu Hrešná. Túru zakončíme v Kavečanoch.

Rankovské opály

Z Herlian alebo Vyšnej Kamenice sa dá urobiť pekný okruh, kde na začiatku trasy sa dajú nájsť obyčajné opály pri Svinickom potoku a mäsové opály pri Herlianskom sedle. V blízkosti potoka sa nachádzajú aj zvyšky hrádka Púch. Cesta ďalej vedie popod sedlo Vyžník na vyhliadku Rankovské skaly. Z nich vedie nová trasa cez les a lúky do Herlian.

Gelnica dýcha históriou

Medzi Gelnicou a Plejsami sa nachádzajú bývalé Turzovské kúpele, štôlne a strmý lesný terén. V blízkosti Ostrého vrchu (1082 m n.m.) nájdeš Tatarkov kríž, trochu nižšie je Hrob baníka a ešte nižšie Vangortova puklina, čo je vlastne bývalá štôlňa. Na trase netreba zabudnúť na Gelnický hrad, ktorý sa týči na kopci nad obcou.

Na Bystrú, ku škriatkovi a do Klenova

Na Bystrú priehybu vedie pomerne strmá trasa z vlakovej stanice Ružín. Vrchol je rozsiahlý a lúčnatý. Trasa klesá neoficiálne k obci Miklušovce, nad ktorou je vytvorený Rozprávkový chodník škriatka Mikluša – náučný chodník pre rodiny s deťmi s povesťou, ako vznikli Miklušovce. Samotný škriatok Mikluš sídli na výhľadových a zrkadlových skalách nad obcou. Odtiaľ je už len na skok do Klenova – rodisku mojej mamy.

Schudni s Tlstou

Od Kysaku vedie lesná zvážnica popod vyhliadku Skalka až na Kašajovku a svahom popod vrchol Tlstá. V špirále sa dá dostať až k vrcholovému pásu skál. Potom neostáva nič iné, len strmo hore vyliezť na vrcholovú plošinu. Z vrcholu Tlstá sa stiahne skalnaté pásmo s bizarnými skalkami obalenými hrubou vrstvou machu.

Skalné vyhliadky nad Slánskou Hutou

Za Slánskou Hutou sa tiahne opevnenie tvorené “ropíkmi, čo je ľudový názov pre železobetónový odolný objekt ľahkého opevnenia vzor 37. Na hrebeni trasy E3 sa nachádza rezervácia Malý Milič (759 m n.m.) – skala s nádherným vyhľadom na široké okolie Slanských vrchov. Ďalej na E3 je Kresaná skala – andezitové bralo, ktoré je 200 metrov dlhé a 15 metrov vysoké. Skalu tvoria 5 – 7 uholníkové stĺpy, ktoré vznikli pri pomalom tuhnutí lávy.

Skryté poklady Malého Ružinka

Z vlakovej stanice Ružín sa vydáme do doliny Malý Ružinok. Dolinu obklopujú strmé svahy, po ktorých sa dostaneme k niekoľkým jaskyniam. K relatívne menším jaskyniam tu patrí Suchá jaskyňa (11 m) a Poludňajšia jaskyňa (23 m). Po zostupe od nich v blízkosti Békefiho chaty si vyberieme jednu z mnohých trás severného svahu vrchu Koprivy a zídeme dole do doliny Veľký Ružinok. Ešte raz strmo vystúpame, dostaneme sa pred Prielohy a okolo studničky zídeme po modrej značke do Veľkej Lodiny.

Výhľady pri Bujanove I

Vrchol Bujanov sa týči nad dlhým Bujanovským tunelom. V okolí vrcholu smerom k Ružínu sa nachádza niekoľko vyhliadkových skál, z nich najznámenšia sa volá Mokoš. Skaly sú vzdialené od vrcholu asi 800 metrov. Trasa ďalej pokračuje ponad Rolovu hutu po zvážniciach k k Margecanom. Do cieľa zostúpime priamo po svahu okolo vyhliadky s hojdačkou.

Výhľady pri Bujanove II

Pod obcou Klenov sa nachádza vyhliadková Čučoriedková skala. na JV od nej je lúčný vrchol Bystrá a ešte južnejšie vrchol Kozinec. Trasa ďalej pokračuje klesaním ku chatovej osade Kozinec a cez starý Margecanský tunel do Rolovej huty.

Krivoštianky a krásy nad Jasenovom

Vrchol Krivoštianky sa nachádza na hrebeni v blízkosti obce Strážske. Z vrcholu je obmedzený výlet, avšak z hrebeňa sú vidieť meandre Laborca. Nad hrebeňom sa nachádzajú dve menšie jaskyne – Veľká a Malá medvedia diera. Nad obcou Jasenovo sa nachádza hradná zrúcanina Jasenovského hradu. Z Jasenova sa dá dostať aj na náučný chodník Humenský Sokol. Na chodníku sa nachádza vyhliadka Červená skala a neďaleko chodníka je previsová jaskyňa Dupná.

Napoleonov klobúk a Bokšovské skaly

Skalný masív vrch Napoleonov klobúk sa nachádza priamo nad ružínskym železničným mostom Ružínsky viadukt. Miestni obyvatelia zasa nazývajú vrch ľudovo Líšči vrchBoškovské skaly na juhovýchod od Napoleonovho klobúku tvoria členitý reliéf s množstvom skalných útvarov, skaliek a ihiel s mimoriadne strmými svahmi prudko klesajúcimi do Hornádskej doliny.

Na Folkmarskú skalu inak

Folkmarská skala je výrazný vápencový bralný útvar, ktorý sa majestátne vypína nad obcou Kojšov, odkiaľ je najlepšie viditeľná. Vrchol poskytuje výhľad na hrebeň Volovských vrchov s vrchom Kojšovská hoľa, Zlatý stôl a viacero ďalších vrchov a pohorí. Od Gregorovho prameňa vedie kratšia trasa na Folkmarskú skalu cez vrch Ostrý hŕbok. Cestou môžeš ísť okolo menších jaskýň a bývalej banskej štôlni. Zostupová trasa vedie prevažne mimo značky k mostu cez Košické Hámre.

Baníctvo Zlatej Idky

Zlatá Idka sa nachádza na východe Volovských vrchov – pohoria s bohatými zásobami nerastných surovín. V tejto oblasti sa ťažila ruda, z ktorej sa získavalo zlato, striebro a antimón. Dĺžka rudného poľa je 6 km, šírka je 2 km. Vďaka tektonickým poruchám je v oblasti až 24 žíl, z nich najdlhšia sa volá Bartolomej (2300 m).

Rožňavské bane

Rožňava vznikla ako banícka osada zrejme kncom 13. storočia. Pomenovaná je podľa výnosnej bane Rosnoubana. Ťažilo sa tu najmä zlato, striebro a meď, neskôr železná ruda. V Rožňave vzniklo začiatkom 20. storočia banícke múzeum, ktoré predstavuje históriu gemerského baníctva a hutníctva od praveku po súčasnosť. Rákoš je vrch pri Rožňave na južnom okraji Volovských vrchov. V druhej polovici 16. storočia sa tu začala ťažiť železná ruda, potom limonit a siderit, predovšetkým v pingách.

Onderkov Parustan

Onderkove skaly sú bizarné skalné útvary nad obcou Dargov. Ku skalám vedie trasa s namáhavým stúpaním. Asi 1 km severne od Onderkových skál sa nachádza Onderkov kameň. Jedná sa o samotný, 6 m vysoký kameň s mystickým vzhľadom, ktorý vyzerá ako mohyla. Hrad Parustan (alebo Braničev) bol postavený po tatárskom vpáde v 13. storočí a po roku 1355 zanikol. Vedie k nemu krátka, avšak strmá cesta od poľovníckej chaty pri rázcestníku.

Spitzenberg – strážca Mníška nad Hnilcom

Z kúpeľov Štós pokračuje na východ Cesta hrdinov SNP. Z nej sa dá odbočiť nie len na Lastovičí vrch, ale aj na vrch s názvom Swalba Stab. Z vrcholovej skaly je pekný výhľad na Smolník a jeho okolie. Z vrchu sa dá zísť dole k Smolníckej píle, odbočiť vľavo a vyjsť na ďalší vrchol Spitzenberg. Jedná sa o majestátny vrchol a symbol obce Mníšek nad Hnilcom. Na vrchole stojí mohutný dubový kríž.

Šmolkoland nad Gelnicou

V okolí Gelnice sa nachádza oblasť s bývalými banskými štôlňami. Žije tam vila Amálka s trpaslíkmi. Alebo možno je tam snehulienka so siedmimi trpaslíkmi. A tiež šmolkovia, permoníci a trpaslíci. A spolu žijú v jednej ešte zachovalej bani. Kto však má rád vyhliadky, môže navštíviť aj vrchol Cenderling, ktorý poskytuje pekný výhľad na kopce Perlovej doliny a Folkmarskú skalu do neďalekej vzdialenosti.

Myšľanské vymyšľance

Medzi Vyšnou a Nižnou Myšľou nie sú veľké lesy, avšak príroda je plná zaujímavostí. Novopostavená vyhliadka umožňuje pohľad na Skalku cez Olšavu. Pri Vyšnej Myšli je močidlo s teplým prameňom. Menej známe sú miesta ako Nebo a Peklo a chata MyšľankaKoscelek je pomerne významné historické miesto a Skalka umožňuje pohľad späť na Myšľanskú vyhliadku.

Sans Souci

Na vŕšku Zámčisko vypínajúcom sa nad obcou Iliašovce nechal v druhej polovici 18. storočia gróf Štefan Csáky s manželkou Júliou postaviť rozprávkový letohrádok nazvaný Sans Souci – „Bez starostí“. Rodina však skrachovala a Štefan dal nechal letohrádok okrem kaplnky a obelisku zbúrať. Na neďalekom vrchu Šibeň (627 m n.m.) sa v stredoveku popravovalo na výstrahu, lebo Šibeň bolo dobre vidno z okolitých dedín. Vysoký vrch Šibeň je dobrý vyhliadkový bod.

Za Dziaka po leše

Túra vedie cez niekoľko náučných chodníkov pri dedinách neďaleko Prešova. Za Dziaka je oddychová zóna pomenovaná po učiteľovi Alexandrovi Dziakovi. Zóna začína v Klenove pri kultúrnom dome smerom k cintorínu. V kultúrnom dome sídlila škola a hrali sa tu divadelné hry. Na trase je niekoľko ďalších zaujímavostí – prírodná rezervácia Dunitová skalka, Rešetka – výhľad na Tatry a priepasť Pukavica.

Nebuď somár, poď na Somár

Nad Malou Lodinou sa vypína vrchol Somár. Zaujímavejší je však hrebeň, ktorým vrcholom prechádza. Má dobrodružný charakter, avšak terén je priechodný. Somár je najvyšší vrch Sopotnických vrchov, podcelku Čiernej hory. Jedná sa o roztrúsený skalný hrebeň. Relatívne ľahší výstup na vrchol je po hrebeni z JV alebo SZ. Zo Somára sa dá prejsť na Hornádske lúky.

Vyhliadka na všetko

Matka Božia (860 m n.m.) je vrch, ktorý pôvodne vytváral s Medveďou hlavou prapôvodnú plošinu. Zo strmých skalnatých výbežkov na severovýchodných stráňach sú veľmi zaujímavé pohľady na pol Slovenska – Kráľovu hoľu, Vysoké Tatry a Tomášovský výhľad. Na vyhliadku je najrýchlejší prístup od Novoveskej Hute.

MEMENTO ME DOMINE 1759

Na východe pohoria Branisko sa nachádza niekoľko vyhliadok. Najzaujímavejších miestom je však skalné okno s nápisom vytesaným do skaly z roku 1759. Nápis sa viaže k poľovnickej legende starej viac ako 250 rokov. Cesta k nápisu vedie cez skalné okno. V oblasti sa nachádzajú skaly, previsy a menšie jaskyne. Terén v oblasti je pomerne náročný.

Zjavenie panny Márie

15.9.2003 v blízkosti obce Malé Ozorovce v lese (v miestach, kde sa dedina vraj nachádzala pôvodne) sa reholnej sestre Agáte zjavila Panna Mária. V roku 2004 tu vybudovali oltár a svatostánok a organizujú sa tu vzdy 17. v mesiaci sväté omše. Trasa pokračuje pod obcou Dargov cez niekoľko vrcholov so zaujímavými skalnými útvarmi.

Čertovské dobrodružstvo pri Čertovíku

Na zalesnenom severovýchodnom svahu vrchu Čertovik bolo identifikovaných desať jaskýň, ktoré zdokumentoval Ing. Július Zikmund. Izolovanejšia je jaskyňa Hoľa Veľká I, ktorá sa nachádza pod kótou rovnomenného vrchu – vzdušnou čiarou je od ostatných jaskýň vzdialená asi 1 km. Jaskyne navštevujú turisti a vlastníci neďalekých rekreačných chát, napriek tomu sú veľmi dobre zachované.

Cez dolinu Poráča

Poráčska dolina v oblasti Sloviniek je menej zaujímavá, preto si ju prejdeme len po Čierny bocian a potom sa vydáme strmo hore k jaskyni Homološova diera a na kótu 850 nad ňou. Odtiaľ sa dostaneme k rázcestníku Zbojský stôl a vystúpame na vrchol Kňazovka. Vrchol tvorí plošina a malá horská lúka, nachádza sa tam kríž, socha panny Márie, kovová schránka s vrcholovým denníkom a niekoľko lavičiek, z dôvodu občasného konania bohoslužieb na tomto mieste. Z Kňazovky zídeme do obce Olcnava.

Na Roháčku jednoducho

Na Roháčku sa dá vystúpiť aj s relatívne menším prevýšením z obce Hrabkov. Cestou uvidíme Prírodná pamiatka Hrabkovské zlepence, chatu u Smelého srnca, vrchol Rozsypaná skala a nakoniec vystúpime na najvyšší vrch Roháčku. Zostup do Margecian bude pomerne prudký.

Na Dračí zub

Toto je putovanie za menej známym skalným útvarom Slanských vrchov – Dračím zubom s pokračovaním okolo bývalého hradu Bodoň a prírodného útvaru Raslavkameň.

Skalné útvary za Podhradíkom

Za obcou Podhradík sa nachádza hrad Šebeš s malou jaskyňou v Gibove a Čechovým nápisom. Začína tu ZTZ, ktorá sa vedie severnou časťou Slanských vrchov. Na nej sa nachádza skala Džad. Po odpojení zo značky a pokračovaním smerom na sever nachádzame skaly Mohylky a Vážená skala. Trasa sa stretáva s PP Zárez Stravného potoka s minerálnym prameňom Tajch.

Smolej so Striebornou

Nad Jaklovcami svahy strmo stúpajú a kľukatia sa. Jedným z vrcholov v tejto oblasti je kóta 561. Z neho sa po hrebeni dostaneme na na vrchol Smolej a to už sme na polceste k rázcestníku Strieborná. Odtiaľ budeme trochu pokračovať na Kojšovku, avšak zo značky čoskoro zídeme do Kojšova.

Skárošská vyhliadka

Na JZ okaji obce Skároš sa nachádza pamätník venovaný oslobodeniu obce v roku 1945. Naša trasa však pokračuje východnejšie popod hrad Skároš. Tentokrát na neho nevystúpime, svahy sú tu riadne strmé. Na úpätí východného svahu hradu je nemenej atraktívny úkaz – Tufové odkryvy. Odtiaľ sa dostaneme na štátnu hranicu a prídeme ku Skárošskej vyhliadke. Späť sa budeme vraciať spočiatku po hranici a nakoniec cez dolinu pod Ždaňským vrchom.

Hrabina a Koňova skala

V oblasti Sivca sa dá naplánovať viacero túr. Táto túra nevedie až na Sivec, avšak navštívime na nej iné zaujímavé miesto. Z vlakovej stanice Ružín sa vydáme cez dolinu Malý Ružinok k vrcholu Hrabina, ktorý z východu, severu a západu obídeme po dlhom svahu. Po zídení zo svahu môžeme prejsť skratkou cez lúku po ŽTZ alebo sa na ŽTZ napojíme o trochu neskôr priamo. V druhom prípade sa prejdeme okolo pamätníka SNP z roku 1973. ŽTZ nás povedie na SSV až prídeme k lúčnatému terénu a odbočíme na západ k vyhliadke nad Ružínom – Koňovu skalu. Po ŽTZ sa vrátime späť k vlakovej stanici Ružín a uzavrieme pomerne krátky, avšak príjemný okruh.

Nová vyhliadka pod Šľuchtou

Z Mikliparku sa okolo prameňa sv. Gregora dostaneme do Folkmarského sedla. Okolo kríža a vagónika prídeme pod Šľuchtu, na ktorú prudko vystúpime. Pod vrcholom je samostatná vyhliadka Veles. Potom nás čaká postupný zostup okolo vyhliadok Kolovrat, Lada a Dživa. Pod Šľuchtu sa ešte vrátime, na jeho V strane sa totiž nachádza nová nepomenovaná vyhliadka nad Ružínom. Odtiaľ budeme definitívne klesať ponad chatovú osadu cez lávku Červeňák a do Margecian.

Štyri studničky za Klátovom

Z Vyšného Klátova vedie NCH Klátovské meteority, ale aj ŽTZ smerom na Lajošku a MTZ smerom na Jahodnú. My si však zvolíme úplne inú trasu, ktorá nás zavedie lúkami i lesom k miestu, ktorá sa nazýva Tri studničky. Potom sa krátko prejdeme okolo NCH Klátovské meteority a skúsime nájsť poslednú studničku – prameň Nižnoklatovského potoka. Cez kótu 520 zídeme na Klatovianku, aj keď úplny koniec túry bude až na autobusovej zastávke Nižný Klátov, mlyn.

Vinianské zaujímavosti

Aj keď od Vinianského jazera sa dá dostať až na Vihorlat, my zvolíme menší okruh v oblasti v ktorom je niekoľko niekoľko zaujímavostí. Začneme návštevou chaty Farárová chyžka, odskočíme si na vrchol Dlhá (527 m n.m.) a pripojíme sa na cyklotrasu Vihorlatské vrchy. Po nej sa dostaneme k Opálovej studničke a následne k Vinianskemu hradu v rekonštrukcii. Z hradu môžeme trochu odbočiť a zísť nižšie k jedinečnému krížu. Vrátime sa a okruh trasy uzavrieme popri kameňolomu Šútová.

Čierna hradná jaskyňa

Zo Sokoľa sa vydáme dolinou potoka Uhrinče okolo niektorých prameňov k zrúcanine hradu Sokoľ. Cez dolinu vedie asfaltová cesta a trasa k hradu je dobre vyznačená. Stúpanie k hradu je výživné. Pod hradným vrchom sa nachádza Hradná jaskyňa. Vystúpime ešte k Vysokému vrchu a späť budeme klesať do Košickej Belej.

Uhornianský okruh cez Hekerovú

Zo Smolníka sa vydáme do svahov Volovských vrchov v podcelku Zlatý stôl. Prejdeme Tereziánsku štôlňu – dvojkilometrovú štôlňu, pred ktorou je pekné odpočívadlo. Po značenej trase sa vydáme po hrebeni ponad štôlňu, až prídeme na lúčny vrchol Hekerová. Ďalej budeme pokračovať len minimálne a mierne zídeme k Chate Tri studne, kde sa dá opekovať na ohnisku. Postupne sa napojíme na cyklotrasu v Starej doline, zídeme na hlavnú cestu a vrátime sa do Smolníka. Trasa je pomerne dlhá, charakter terénu ju neumožnuje viesť kratšie.

Turecká cez Tri vrchy

Zo severného okraja Rožňavy vedie rekonštruovaná Kalvária s pokračovaním cez divoké Tri vrchy. Odtiaľ zídeme na hlavnú cestu, prejdeme na východný svah Tureckej a po zvážniciach a náučnom chodníku vyjdeme na samotnú Tureckú. Dole zídeme po ZTZ okolo lezeckej Opičej skaly. Po značenej trase sa vrátime do centra Rožňavy. Túra je veľké prevýšenie.

Výhľady nielen nad Trebejovom

Úzky pás lesa medzi Družstevnou pri Hornáde a Obišovcami na východ od Hornádu sa zdá byť nenápadný, je však plný zaujímavosti. Začneme výstupom ku krížu nad Družstevou pri Hornáde. Pori hrebi sa presunieme k druhej vyhliadke – Skalke nad Trebejovom. Čiastočne prejdeme po Lemešanskej špacírke a v poza lom nad Trebejovom a v blízkosti južného okraju Kysaku vyjdeme už na tretiu vyhliadku na trase. Popri chatovej osade zídeme do cieľa v Kysaku.

Kurčínska Magura

Kurčínska Magura patrí medzi najvyššie vrcholy Ľubovnianskej vrchoviny. Na vrchol sa vydáme strmo po MTZ z rázcestia Čirč. V blízkosti vrcholu môžeme trochu zísť z trasy k Zbojníckej jaskyni. Z Kurčínskej Magury prejdeme južnejšie na vrchol s podobným názvom – Orlovskú Maguru. Ešte južnejšie pri dedinke Údol sa nachádzajú výhľadové Údolské skalky, na ktoré vystúpime. Nakoniec zídeme do obce Plavnica.

Drsná Rožňavská hrebeňovka

Na SV od Rožňavy sa nachádzajú výrazné vrchy pospájané hrebeňami. Je to prístupný Banský náučný chodník Rákoš pod vrchom s rovnomenným názom. Trasa týmto chodníkom len krátko prechádza a smeruje ďalej na Malý Ostrý vrch a Ostrý vrch. Odtiaľ sa trasa stáča a vracia späť do Rožňavy.

Tri skaly z Kojšova

Poďme počítať, koľko skalných útvarov pri Kojšove poznáme. Začneme lezeckými skalami Turniská. A už od nich vedie južne chodník k DYKH skale. Vrátime sa späť, po zelenej a neznačenej trase prejdeme na JJV od Turnísk k vyhliadke na Kojšov. Odtiaľ sa presunieme trochu ďalej k sedlu Zemičky a vystúpame strmo na Folkmarskú skalu. Vraciať sa budeme okolo altánku do sedla a skratkou do Kojšova.

Medzi červenými skalami

Na východ od Kojšova sa nachádza Murovaná skala, čo je vápencový hrebeň s roztrúsenými bralami. Najvyšším vrcholom je Červená skala (899 m n.m.). Skalné útvary na južnom svahu Murovanej skaly sa nazývajú Turniská. Sú tvorené vápencovými vežami a bralami zoskupenými do kruhu. Na Turniskách sa nacháda asi 70 horolezeckých ciest. Za Červenou skalou vystúpime na kótu 898 a zídeme do doliny potoka Zlatník, ktoru prídeme až na cestu pod Košickými Hámrami.

Relax okolo Stratenej

Nad malebnou obcou Stratená sa vypínajú vápencové Sokolie skaly, ktorých názov vznikol na základe hniezdenia sokolov. K skalám sa teraz vydáme nie po ŽTZ, ktorá začína v Stratenskom kaňone. Pôjdeme priamo po ZTZ z obce k Sokolím skalám. Na trase uvidíme jaskyňu, kde sa ukrývali partizáni a skalnú bránu. Najvyšším miestom túry je Havrania skala s trochu nižšie umiestnenou jaskyňou. Dole zídeme k rázcestníku Veľké a Malé Zajfy a po NCH Slovenský raj – juh prídeme k Stratenskej píle. Tam sa v slepom ramene Hnilca môžeme okúpať, hlavne ak je horúco. Nakoniec sa po ceste vrátime do Stratenej.

Výhľady pri Bujanove III

Západne od železničnej zastávky Ružín sa nachádza rozložitý vrchol Bujanov. Na svahoch JV od vrchu vedú okrem lesných ciest aj spevnené cesty k chatám. V oblasti sú viaceré lúky a jedna vyhliadka na Sivec. Južne od Bujanova je umiestnená kruhová lesná škôlka. Tvarom tak pripomína pristávaciu plochu UFO. Trasa túry kopíruje Ružín a pod vyhliadkou Mokoš strmo klesá k Ružínu. Potom sa cez Margecansky tunel dostaneme k bývalej obci Rolova Huta.

Dve Pipitky

Nádherné prostredie Volovských vrchov v oblasti Úhornej si prejdeme najprv severne okolo kaplnky Panny Márie, aby sme sa vyhli asfaltke po Úhornianske sedlo. Tam sa už napojíme na Cestu hrdinov SNP. Čoskoro narazíme na novú útulňu pre SNP-čkárov a užijeme si hrebeň a otvorený terén po Pipitku (1225 m.n.m.). Nakoniec zídeme do dolín niekoľkých potokov s cieľom v Drnave. Takmer v závere túry si ešte pozrieme začiatok náučného chodníka, odpočinkovú zónu a jazierko pri štôlni Dénes / Dionýz.