Z Vyšného Klátova vedie NCH Klátovské meteority, ale aj ŽTZ smerom na Lajošku a MTZ smerom na Jahodnú. My si však zvolíme úplne inú trasu, ktorá nás zavedie lúkami i lesom k miestu, ktorá sa nazýva Tri studničky. Potom sa krátko prejdeme okolo NCH Klátovské meteority a skúsime nájsť poslednú studničku – prameň Nižnoklatovského potoka. Cez kótu 520 zídeme na Klatovianku, aj keď úplny koniec túry bude až na autobusovej zastávke Nižný Klátov, mlyn, resp. môžeme pokračovať peši až na KVP.
Trasa
Vyšný Klátov – Tri studničky – rázc. Nad Vyšným Klátovom – Krížna hora – Klatovianka – Nižný Klátov
10 km; +133 m / -188 m
Doprava
Odchod autobusom z AS KE o 7:15 h do Vyšného Klátova, č.d.2.
Návrat autobusom o 12:45 h z Nižného Klátova, mlyn do Košíc. Príchod na AS o 13:05 h,
resp. peši na KVP (cca 5 km)
Zaujímavosti na trase
Tri studničky je miesto, kde sú tri pramene s troma domčekmi, z ktorých skoro celý rok tečie pramenistá voda. Pri studničkách sú altánky a ohniská, takže je to ideálne miesto na posedenie a opekanie s rodinou a priateľmi, najmä v horúcom lete. Tri studničky sú totiž v tieni vysokého bukového lesa.
Krátko pred polnocou 28.2.2010 spadol meteorit neďaleko obce Vyšný Klátov a to po 115 rokoch od posledného pozorovaného pádu meteoritu na území Slovenska a ako šiesty nájdený na Slovensku vôbec. Je to jediný slovenský meteorit s rodokmeňom, čo znamená, že má známu dráhu príletu a astronómovia tak môžu určiť, z ktorej časti slnečnej sústavy pochádza. V čase jeho dopadu bolo vo svete známych približne 40 000 meteoritov, ale len štrnásť z nich malo rodokmeň. Meteorit, neskôr oficiálne pomenovaný Košice, priletel z pásu asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. Jeho materiál sa sformoval pred 4,5 miliardami rokov, teda v čase, keď vznikala aj naša slnečná sústava.
Ide o najbežnejší typ kamenných meteoritov, tzv. obyčajný chondrit, pozostávajúci prevažne z kremičitanov. Z komerčného hľadiska majú tieto malú cenu, ale z vedeckého hľadiska ide o veľmi výnimočný prípad. Vesmírne teleso, s hmotnosťou až 3,5 t a priemerom asi 1,5 m explodovalo podľa astronómov asi 35 km nad zemských povrchom. Necelé tri týždne od pádu odborníci objavili prvých 64 úlomkov meteoritu. Celkovo sa ich na ploche 5 × 3 km medzi Vyšným Klátovom a Kavečanmi našlo 218 s úhrnnou hmotnosťou 11,3 kg, čo predstavuje odhadom 0,32 % pôvodnej masy meteoritu. Najväčší z fragmentov má takmer 12 cm a váži 2,2 kg, najmenší 0,8 cm a 0,5 g. Čierny povlak na povrchu – úplný alebo čiastočný – získali úlomky meteoritu až ich horením pri páde v zemskej atmosfére. Najväčší meteorit je vystavený v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, niektoré ďalšie po analýzach putovali do iných múzeí v Košiciach, Praha a Budapešti, odkiaľ sa odborníci podieľali na ich nálezoch a výskume.
2024