Bokšovský hrebeň cez Rozlomity

Z Veľkej Lodiny vedie trasa na Rozlomity, čo sú vápencovo – zlepencové veže a steny vysoké približne 50 metrov. Z nich si vychutnáme nádherné výhľady do dolnej časti Hornádskej doliny. Potom sa dostaneme vyššie na Bokšovský hrebeň s vrcholmi Bokšov a Holica. Na hrebeni je množstvo skalných útvarov a zachovalý prales. Z Bokšova si odskočíme na rázsochu k Bokšovským skalám, nazývaným aj Bokšovské skalné mesto. Úplne na západe Bokšovského hrebeňa sa dostaneme k výraznému vrchu Napoleonov klobúk. Z neho voľne zídeme po západnom svahu hrebeňa k vlakovej stanici Ružín.

Sninský kameň a Vihorlat

Na tejto dlhšej túre navštívíme priamo najvyšší vrchol Vihorlatských vrchov – Vihorlat. Zo Zemplínskych Hámrov najprv prídeme k Sninským kameňom a už vyliezť na ne bude predstavovať adrenalínový zážitok. Po dlhej červenej a zelenej trase hore i dole prídeme k prístrešku na Poľane a zakrátko výstúpime na spomínaný Vihorlat. Späť sa vrátime po rovnakej trase až k Sedlu Tri tably, kde odbočíme na žltú značku a zídeme do Zemplínskych Hámrov.

Kráľova Hoľa cez Martalúzku s Kráľovou skalou

Kráľova hoľa je skutočne kráľovnou hôľ. Existuje niekoľko výstupových trás. Nemôžeme naraz absolvovať všetky a tak skúsime jeden z nádherných chodníkov z Pustého poľa cez rezerváciu Martalúzka, kde uvidíme skalný amfiteáter a kaskády riečky Hnilec. Odtiaľ výstup na Kráľovu hoľu bude trvať subjektívne dlho. Na vrchole si užijeme skaly a obvykle veterné počasie. Potom zostúpime cez výhľadový vrchol Kráľova skala, užijeme si mnoho kosodreviny a v Telgárte naskočíme na vláčik plný zážitkov a zdravej únavy.

Čergovský Minčol

Medzi najpoužívanejšie výstupové trasy na Minčol patrí modro značená trasa, ktorá z Kyjova vedie hrebeňom nad Sokoľou dolinou. A práve túto trasu použijeme. Čoskoro za začiatkom trasy narazíme na Sokolia skalu so skalným oknom. Cestou k vrcholu budeme míňať útulňu a veľký drevený kríž. Vraciať sa budeme okruhom cez Minčol, sedlo a PP Lysá hora. čo sú skalné vápencové bradlá vysoké 10 – 20 metrov. Rastie tam zvonček a ľan žltý.

Havrania skala v Slovenskom raji

Na výstup na Havraniu skalu sa hodí zelená značka zo Stratenej okolo cintorína nahor a potom pomedzi dve úzko vedľa seba položené skalné steny s jednou malou previsovou jaskyňou. Ďalej k Občasnému prameňu a strmým stúpaním na Havraniu skalu. Dole pôjdeme po žltej značke, pohľady pri zostupe smerom na Kráľovu hoľu sú neskutočne krásne. Ak budeme vládať, ešte odbehneme do Tiesňavy a späť, prípadne po modrej značke ďalej okolo Zelenej jaskyne a portálu ľadovej jaskyne až k vlaku pri Dobšinskej ľadovej jaskyni.

Ondrejisko či Borovniak

Na vrchol Ondrejisko vedie cesta od parkoviska v osade Dobšinská ľadová jaskyna, kde sa začína žltá značka, vedúca hore nevýraznou Samelovou dolinou na Nižnú záhradu. Tu odbočíme doprava po červenej značke, po zvlnenom teréne do výraznejšieho sedielka s prameňom. Odtiaľ ďalej doprava po červenej značke, v stálom stúpaní po výraznejšom rebre až na vrchol Ondrejisko. Návrat je možný zo sedielka ďalej po červenej značke na Čuntavu a Besník až do Telgártu.

Šimonka

Šimonka je častým turistickým cieľom v Slanských vrchoch. Viažu sa k nej tri sedlá. My navštívime najprv juhu sedlo Grimov Laz, potom sedlo Červená mláka. Od sedla Grimov Laz vedie po strmom a kamenistom teréne na vrchol Šimonky žltá turistická značka. Počas výstupu sa naskytá pohľad na najvyššiu stavbu na Slovensku – rádiový a televízny vysielač Dubník vysoký 318 metrov. Najľahší výstup na Šimonku je z obce Zlatá Baňa po zelenej a následne žltej značke. Západnými svahmi prechádza červená Medzinárodná diaľková turistická trasa E3, vedúca hlavným hrebeňom Slanských vrchov. Z nej sa odpútame pri sedle Červená mláka a po Zlatobanskom náučnom chodníku zídeme dole do Zlatej bane.

Makovica

Na vrch Makovica vedie podľa mapy nenápadná trasa, pretože začína v menšej obci Mudrovce a pokračuje po neznačenej ceste až hore. Cesta sa lesom kľukatí, ale nesnaž sa ju skracovať, lebo skratky postupne zarastajú. Poloha v strede východného Slovenska a vysoká nadmorská výška predurčili Makovicu na telekomunikačné využitie. Na vrchole uvidíme niekoľko telekomunikačných objektov a vysielačov. Odtiaľ zamierime na juh po červenej značke hrebeňom okolo vysväteného kríža až k vrchu Vyžník, kde odbočíme na juho-západ k výhľadovým Rankovským skalám. Po vychutnaní výhľadov zídeme po “pirátskej” červenej značke lesom a lúkami do obce Herľany.

Veľký Milič

Síce sa povie Veľký Milič, oveľa zaujímavejšia je však Rozhľadňa Karolyiovcov vzdialená cca 600 metrov od tohto vrchu. Výstup zo Slanskej Huty vedie okolo bunkrov zvaných ROPíky a nevedie priamo k rozhľadni, avšak kľukatí sa okolo Chaty Kopáska križujúc dve cyklotrasy. Od rozhľadne budeme pokračovať na juhovýchod po hranici s Maďarskom cez lokálne vrcholy Orita-hegy, Tolvaj-hegy a postupne budeme klesať okolo rázcestníku Čatorňa k jazeru Izra. V prípade teplého ročného obdobia sa v ňom môžeme okúpať. Po žltej značke sa vydáme na sever, avšak z trasy odbočíme najprv k ROPíku K-V/236 a potom k lezeckej skale Garamboš. Okolo ďalších ROPíkov sa lúčnym terénom vrátime do Slanskej Huty.

Najkrajší vrchol Slovenska – Muráň

Cesta cez hrebeň Belianskych Tatier je už niekoľko desiatok rokov uzavretá. Dôvodom je možná masa turistov, pretože Belianky tvorí mäkký vápenec, ktorý sa postupne drolí. Beliansky Tatry však majú ešte krajší hrebeň. Tvoria ho vrchy Muráň, Nový vrch a Havran. Pod vrchmi sú extrémne strmé lúky, kde je tráva šmyklavejšia, než sa zdá. Muráň je najkrajší vrchol Belianskych Tatier a pre niekoho aj na Slovensku. Trasa začína v Tatranskej Javorine, prejdeme cez potok a pokračujeme dolinou. Na ceste je jedno náročné miesto, ďalej sa pokračuje na vrchol už dobre. Späť sa vrátime rovnakou trasou.

Veľký Choč cez Predný Choč

Chočskú trilógiu tvorí Predný Choč, Zadný Choč a Veľký Choč. Túru začneme v Ružomberku a najprv navštívime Likavku s hradom, z ktorého je prístupná expozícia vo veži. Nasledovať bude Predný Choč, ku ktorému krátko odbočíme k rázcestia. Zadný Choč budeme len míňať cestou k Strednej Poľane. Odtiaľ po okruhu vystúpime k najvyššiemu bodu trasy po zelenej trase – Veľkému Choču, čím zakončíme dlhé a tiahle stúpanie. Späť sa vrátime k Strednej Poľane po červenom chodníku Martina Kukučína. Zostúpime najkratšou trasou do najbližšej obce a tou je Valaská Dubová.

Okruh v Nízkych Tatrách

Demänovská dolina predstavuje centrálnu a najnavštevovanejšiu časť Nízkych Tatier. Našu okružnú túru začneme pri Demänovskej jaskyni Slobody, ktorú môžeme navštíviť na začiatku alebo konci túry. Najprv vystúpime na vrch Siná na západ od doliny. Po horskom hrebeni prejdeme na juh na Poľanu k hlavnému hrebeňu, kde sa napojíme na Cestu hrdinov SNP a po kamennej a lúčnej ceste dôjdeme až na Chopok s Kamennou chatou, kde si môžeme dať občerstvenie alebo prespať do druhého dňa. Po Ceste hrdinov budeme pokračovať až do Krupového sedla, odkiaľ si odbočíme na najvyšší vrch trasy – Ďumbier. Po rovnakej trase sa vrátime späť do sedla. Serpentínami zídeme pod Krúpovu hoľu a po horskom hrebeni zamierime na sever až na Krakovu hoľu, ktorá leží na krátkej odbočke z hrebeňa. Po návrate z vrchu sa bude hrebeň stáčať na severozápad až západ a na jeho konci budeme strmo klesať do Demänovskej doliny, kde sme túru začali.

Krížna a Rakytov vo Veľkej Fatre

Prejsť si Veľkú Fatru zo severu na juh nám zaberie dva dni a s návratom domov až tri. Vyrazíme z Ružomberka obchvatom za strediskom Malinô Brdo, budeme pokračovať po hlavnom hrebeni Veľkej Fatry cez vrch Šipruň, hotel Granit Smrekovica, vrch Rakytov na Chatu pod Borišovom. Celý čas pôjdeme po hlavnom hrebeni Veľkej Fatry, resp. po jeho Liptovskej vetve. Potom budeme pokračovať podcelkom Hoľna Fatra cez najvyšší vrch Ostredok po Krížnu, kde sa k nám napojí Cesta hrdinov SNP. Po nej čoskoro prídeme k horskému hoteli Kráľova studňa s krátkou odbočkou na Kráľovu skalu. Z hotela zídeme k jaskyni Dolný Harmanec na verejnú dopravu.