Na tejto dlhšej túre navštívíme priamo najvyšší vrchol Vihorlatských vrchov – Vihorlat. Zo Zemplínskych Hámrov najprv prídeme k Sninským kameňom a už vyliezť na ne bude predstavovať adrenalínový zážitok. Po dlhej červenej a zelenej trase hore i dole prídeme k prístrešku na Poľane a zakrátko výstúpime na spomínaný Vihorlat. Späť sa vrátime po rovnakej trase až k Sedlu Tri tably, kde odbočíme na žltú značku a zídeme do Zemplínskych Hámrov.
Trasa
Zemplínske Hámre – Rovienky – Sninské kamene (1006 m n.m.) – Sedlo Tri tably (823 m n.m.) – Jedlinky – Vihorlat (1076 m n.m.) – Jedlinky – Sedlo Tri tably (823 m n.m.) – Janíčkova skala – Zemplínske Hámre
23,5 km; +1369 m / -1354 m
Doprava
Stretnutie s autami o 8:00 h na južnom konci Zemplínskych Hámrov pri kameňolome
Návrat autami zo Zemplínskych Hámrov
Zaujímavosti na trase
Sninské kamene patria medzi najvyššie vrchy Vihorlatského pohoria. Ponúkajú najkrajšie výhľady v tejto lokalite. Nachádzajú sa nad sopečným jazerom Morské oko. Z nich sú panoramatické výhľady na Sninu, Bukovské vrchy, Vihorlatské vrchy a v ideálnych poveternostných podmienkach na štíty VysokýchTatier. Na trase sú vybudované železné rebríky. Sninské kamene ležia v najvyššom 5. stupni ochrany.
Na vzniku Sninských kameňov sa podieľala sopečná činnosť. Konečnú podobu im vymodeloval mráz a voda. Sú to andezitové útvary – dve samostatné skalné bralá – Malý Sninský kameň (1 006 m n. m.) a nižší ale plošne väčší Veľký Sninský kameň (998 m n. m.). Ich priemerná výška je 20 metrov. Veľký Sninský kameň je dlhý približne 180 metrov, Malý Sninský kameň je dlhý 70 metrov. Vrcholové plošiny oboch častí Sninského kameňa sú prístupné turistom pomocou železných rebríkov.
Na Veľkom Sninskom kameni stojí jednoduchý kovový kríž, ktorý dali postaviť veriaci a rímskokatolícky farský úrad v Snine v roku 1990. Ten nahradil pôvodný drevený kríž na Sninskom kameni, ktorý zničili vandali ešte v 50. rokoch. Po niekoľkých rokoch chceli Poliaci obnoviť tradíciu a postavili jednoduchý drevený dubový kríž, no aj ten sa stal časom terčom vandalov. Súčasný kríž to tiež neminulo, bol niekým zhodený do rokliny. Po oprave bol umiestnený na pôvodné miesto.
Na Malom Sninskom kameni je osadená schránka s vrcholovou knihou, do ktorej môžu turisti zaznamenať svoj výstup.
Vrch Vihorlat (1076 m n.m.) leží v pohorí Vihorlatské vrchy, ktoré patria k najlesnatejším na Slovensku. Vihorlat sa majestátne vypína nad ostatnými kopcami celého pohoria, severne od obce Poruba. Vihorlat patrí medzi nečinné vyhasnuté sopky. Pri pohľade z diaľky je pomerne dobre rozoznateľný podľa akoby „zrezaného“ vrcholu. Napriek tomu, že je to najvyšší vrch Vihorlatských vrchov, nepatrí k turisticky hojne navštevovaným kvôli jeho polohe vo vojenskom obvode a neexistencii vyznačeného turistického chodníka na jeho vrchol. Predpokladá sa, že jeho názov je odvodený od vy-hor-ľ-ať, čo znamená vyhoreniská, vypáleniská, plochu, na ktorej je viac vyhorenísk spolu. Vrcholové časti Vihorlatu patria do chráneného územia Vihorlatský prales, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Rozľahlý vrcholový hrebeň Vihorlatu má dva vrcholy, hlavný západný a o pár metrov nižší východný. Vrcholy sú od seba vzdialené približne 400 metrov. Na vyššom západnom vrchole stojí mohutný železobetónový pylón z čias ČSR, postavený v rokoch 1931 až 1935 ako jeden zo sedemnástich bodov trigonometrickej siete I. rádu. Pylón je zakončený malým krížom a je na ňom umiestnená neoficiálna tabuľka s označením kóty a schránka s vrcholovou knihou, do ktorej môžu turisti zaznamenať svoj výstup.
2024