Home » Košice neobjavené

Košice neobjavené

Keď nám opatrenia proti korone v rokoch 2021 – 2022 obmedzili pohyb na Košické okresy, zamyslel som sa, ako veľmi poznám turistické miesta v okolí nášho mesta. Zistil som, že čím viac turistických trás poznám, tým viac si uvedomujem, koľko ich ešte nepoznám. Sú turisti, ktorí radi nachádzajú málo známe miesta vo svojom okolí. A o to všetko pôjde v tom prípade. Nejedná sa o konkrétne túry, tie si navrhni sám, ak budeš chcieť uvedené miesta navštíviť.

Nie je dôležité, koľko kilometrov prejdeš. Ide o prechádzky k novým zaujímavým miestam v našich okresoch. Košice sú možno väčšie, než si myslíš. Máme tu viac ako 50 km značených ciest  . Vedľa toho cyklotrasy, neznačené cesty, zaujímavé miesta v lese a prírodné úkazy. Táto stránka Ti ukáže, koľko atraktívnych miest sa v našich okresoch nachádza.

Dolina Hlbokého potoka

Dolina Hlbokého potoka začína pri autobusovej zastávke Hýľov, horáreň, resp. na mieste zvanom Mexico, kde je studnička a tečie rieka Ida. Z oboch strán dolinu obklopujú pomerne strmé svahy, niekedy so zaujímavými skalnými útvarmi. Dolina je dlhá asi 3,8 km a končí pri prameni Hlbokého potoka. V okolí prameňa prechádzajú lesom široké cesty s viacerými križovatkami. Po cestách sa dá ísť v rámci stúpania na východ na MTZ a na Chatu Lajošku alebo zvoliť trasu na západ, dostať sa na ČTZ a nakoniec tiež na Lajošku.

Východisko

Hýľov, horáreň (Mexico)

Prameň v Mexicu
Kríž na začiatku doliny
Hlboký potok

Búdky pred základnou školou v Myslave

Pred základnou školou v Myslave je niekoľko vtáčich búdiek. Ku škole sa dostaneš priamo z Myslavy, skratkami zo sídliska KVP alebo pohodlne autobusom č. 32. Prístup ku škole je voľný. Príď pred školu a pohľadaj všetky vtáčie búdky, ktoré tam sú. Určite je ich viac, než na týchto fotkách.

Východisko

Zelený sídlisko KVP, Myslava

Búdky pred školou
Búdka pred školou
Búdky pred školou

Tufy pod Viničnou

Tuf je usadená hornina vulkanického pôvodu zložená z jemnozrnných sopečných vyvrhlín, hlavne sopečného popola, ktoré sa ukladajú vo vrstvách v rozličnej vzdialenosti od sopiek. Najrýchlejšie sa usadzujú najväčšie častice, ktoré v dôsledku gravitácie nemôže vietor unášat príliš ďaleko od sopky. Usadením a spevnením týchto sopečných vyvrhlín vzniká tuf.

Viničná je najvyšší vrchol v Ťahanovskom lese. Pod vrcholom sa ťaží keramický íl. Pod Viničnou vedie panelová cesta, z ktorej sa dá ostro odbočiť na vrchol. Ešte pred samotným vrcholom vedie ďalšia odbočka vľavo na úzky hrebeň smerom na Budimír. V mieste, kde sa cesta stráca sa ukazuje malý strmý svah s usadeným tufom. Krásou sa tento tuf nevyrovná Tufovému kaňonu pri obci Ploské, je však príjemnou zaujímavosťou Ťahanovského lesa.

Východisko

Zelený dvor alebo sídlisko Ťahanovce alebo Budimír

Tufy pod Viničnou
Tufy pod Viničnou
Tufy pod Viničnou

Nepomenovaná studnička v Kavečanoch

Nepomenovaná studnička sa nachádza na severnom okraji Košíc v obľúbenej rekreačnej oblasti v Kavečanoch. V okolí sa nachádza niekoľko nepomenovaných potokov, ktoré sa vlievajú do seba. Jeden z potokov tečie pod studničkou. Ak chceš studničku nájsť, vydaj sa k adrenalínovej atrakcii – bovovej dráhe. Viac zistíš z fotiek nižšie.

Východisko

Kavečany, pri ZOO

Nepomenovaná studnička
Smerom k bobovej dráhe
Roklina nad studničkou

Kaplnka sv. Rodiny nad Kavečanmi

Kaplnka na kopci s magickým výhľadom na celé mesto. Osamotená tu stojí kaplnka svätej rodiny, ktorá nesie tabuľu s dátumom vysvetenia – 21.10.1900. Vo vnútri kaplnky ešte donedávna videl obraz sv. Rodiny. Na bočných stenách boli papierové obrázky s motívom Božského Srdca, Panny Márie a Ježiša. V súčasnosti je v kaplnke umiestnené súsošie sv. Rodiny. Za kaplnkou stoja dve lipy a smerom na východ vedie poľná cesta k dedine. V okolí sú cyklistické a turistické trasy.

Východisko

Kavečany, nad cintorínom

Kaplnka spredu
Kaplnka zozadu
Kaplnka zboku

Chátrajúci kaštieľ v Šaci

Kaštieľ, kedysi dominantou bývalej obce, bol postavený koncom 18. storocia. Neskôr k nemu pribudli dve vchodové časti zo severu a juhu. Potom pribudla obdĺžniková pristavba z východu s dvoma vežami na severnej strane a dvoma prístavbami s terasami zo severu spájajúce veže so severným vchodom. Klasicistický kaštieľ bol obklopený veľkým 17-hektárovým anglickým parkom s gaštanovou alejou, tenisovými kurtami a altánkom. Na konci parku bol rybník s ostrovčekom s cudzokrajnou drevinou.

Neskôr bol kaštieľ odkúpený obcou, bola v ňom základná škola ako potom administratívne priestory miestneho družstva. Posledné desaťročia kaštieľ spolu s priľahlým parkom chátrajú.

Východisko

Košice – Šaca

Kaštieľ – pohľad spoza areálu
Kaštieľ zblízka
Park s kaštieľom

Dobývací priestor v Ťahanovskom lese

V Ťahanovskom les sa nachádza jazerko s ťažobnou stenou keramického bieleho ílu. Prístup k ťažobni je po neznačených cestách a panelovej ceste. Z cesty je krátka odbočka k vysokému štíhlemu dubu s tabuľou Dobývací priestor na okraji ťažobne. Odtiaľ je krásny pohľad na jazierko a ťažobnú stenu bieleho ílu.

Východisko

Vodojem nad Furčou

Panelová cesta k ťažobni
Stará značka pri ťažobni
Jazierko pri ťažobni

Kríž vo Furčianskom lesoparku

Prechádzky, beh, zber húb, opekačky, bicyklovanie, to všetko zažiješ v Furčianskom lesoparku. Táto oblasť však skrýva aj menej nápadé miesta. K jednému sa dostaneš, ak sa vydáš od vodojemu a pri náučnej tabuli “Lesy a nelesná drevinová vegetácia” odbočíš výrazným chodníkom do lesa. Následne prídeš ku krížu, ktorý je obklopený stromami. Vedľa kríža sa nachádza altánok s lavičkami.

Východisko

Vodojem nad Furčou

Tu je odbočka v lese
Kríž v lese
Altánok pri kríži

Čermeľský skokanský mostík

Na MTZ medzi Čermeľom a zastávkou detskej železnice VPRED sa nachádza miesto, kde vznikla snaha postaviť skokanské mostíky. Prvé dva mostíky boli čiastočné zrealizované vojami pod vedením generála Gajdu v 20. rokoch 20. storočia. Mostíky však časom stratili svoju funkčnosť a zanikli.

Po 2. svetovej vojne sa lyžiarsky nadšenec Štefan Mikuláš Hanzely rozhodol obnoviť jeden skokanský mostík a tak presvedčil ostatných členov lyžiarského oddielu, aby na mostíku pracovali brigádnickým spôsobom, čo aj zrealizovali v rokoch 1959 – 1960. Nový mostík mal vyššie umiestnené odrazisko. Po napadnutí prvého snehu vyskúšali nedočkaví skokani parametre nového mostíka. Priemerná dĺžka skokov dosahovala 20 m. Nájazd a doskočisko boli v poriadku, avšak dojazdový areál ešte nebol dokončený. Jarné dažde však zmarili plány na jeho dokončenie. Vedenie TJ Lokomotívy náhle a šokujúco rozhodla o likvidácii mostíka. Životnosť mostíka teda nebola dlhá, avšak nedá sa uprieť snaha zapálených nadšencov o takéto “kúsky”.

Východisko

Čermeľ alebo Dolný Bankov

Informačná tabuľa o mostíku
Lavička pri tabuli
Posledné zbytky mostíka

Prameň sv. Jána Nepomuckého

Stará Spišská cesta vznikla ako obchodná cesta v 15. storočí. Smerovala popri Kalvárii na Bankov smerom k Čermeľskému údoliu. Dnes je časť tejto cesty obľúbených vychádzkovým miestom. Ak sa vydáš na cestu z Dolného Bankova, čoskoro prídeš ku Kaplnke sv. Jána Nepomuckého a k rovnomenného prameňu.

Pri výdatnom prameni liečivej vody stála socha Jána Nepomuckého v pôvodnom drevenom prístrešku už v prvej polovici 19. storočia. Socha symbolizovala patronát nad mlynármi Čermeľského mlyna. Pri soche sa konali Veľkonočné sviatky a náboženské púte. Kaplnka bola niekoľko krát obnovená. Posledná železebetónová kaplnka bola obnovená v roku 2001.

V lokalite Bankov využívajú Košičania už stovky rokov pramene pitnej vody. Podľa povesti, voda z jedného prameňa prinavrátila zrak Košičanovi menom Bankó. Okolo roku 1700 sa začali bankovské pramene využívať na kúpanie a liečebné účely. Voda z Prameňa sv. Jána Nepomuckého vyviera pod Starou Spišskou cestou.

Východisko

Dolný Bankov

Prameň je blízko
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
K studničke pod kaplnkou

Výhľady z Heringeša

Heringeš je mladé Košické sídlisko, ktoré sa nachádza blízko vrchu s rovnakým názvom. Keď sa dostaneš na koniec sídliska blízko vysielača, ukáže sa Ti výhľad na takmer celé Košice – železnicu, centrum a sídliska na protiľahlých svahoch. Z miesta vyhliadky sa môžeš vydať po lúkach nižšie k záhradkám alebo južne priamo na vrchol Heringeš a ďalej popri cyklotrase až ponad Jazero. Z vyhliadky sa skús vybrať jedným smerom, tak aby si našiel niektoré miesto podľa fotografií.

Heringeš

Kavečany, nad cintorínom

Pod vyhliadkou
Pod vyhliadkou
Južne od vyhliadky

Planíkove pleso

Už si sa prešiel v Ťahanovskom lese a videl jazierká? Tri jazierka sa dostali názov Planíkove pleso. Je ukryté v lese, ale vieš sa k nemu dostať celkom jednoducho. Vydaj sa k nemu od zákruty medzi Európskou a Ázijskou triedou. Vojdi do lesa a pripoj sa na cyklotrasu. Pokračuj po nej na sever. V závislosti od toho, koľko metrov si prešiel na cyklotrase, všímaj si nenápadnú odbočku vľavo. Možno uvidíš aj výrazné depresie v teréne. Pleso je od cesty vzdialené okolo 100 metrov.

Východisko

Sídlisko Ťahanovce

Tabuľa pri plese
Prvé jazierko Planíkoveho plesa
Druhé jazierko Planíkoveho plesa

Čertova studňa

Nájsť pramene či potoky pri Košiciach určite nebude problém. A čo tak studňu? A studňu s negatívnym názvom? Ale nie je studňa ako studňa. Určite si okolo nej už veľa krát išiel. A možno si o nej ani nevedel. Vydaj sa k nej teraz cielene. Neboj sa, je vyznačená, aby si do nej náhodou nespadol. A sú takí, ktorí nemajú problém do nej vliezť. Studňa sa nachádza pri ČTZ z Horného Bankova k sedlu pod Kamenným hrbom. Potrebuješ prejsť cca 1 km od parkoviska pod kolibou.

Východisko

Horný Bankov

Cestička k Čertovej studni
Pri Čertovej studni
Pohľad do studne

Oáza pokoja

Keď sa poprechádzaš okolo Jazera a prejdeš cez lávku ponad splav, uvidíš vysoko pred sebou výrazný zraz. Okolo neho prechádza cyklotrasa z Krásnej do Ťahanoviec. Aby si sa dostal hore, po prechode ponad splav sa vydaj vľavo a potom odboč vpravo okolo chatiek a potrubia a vystúpaj hore. Cesta hore je však šmykľavá, tak možno nájdeš pred strmimou odbočku vľavo medzi stromami a cez sepentíny Ti to pôjde lepšie. Keď budeš konečne hore, pokračuj vľavo a hneď prídeš na miesto s tabuľkou Oáza pokoja.

Východisko

Splaz pri Jazere

Kaplnka pokoja
Lavička pokoja
Oáza pokoja

Prameň Račieho potoka

Račí potok je krátky potok v Košiciach, ktorý tečie cez záhradkársku osadu nad Amfiteátrom. Je to prítok Čičkovského potoka a meria 2,5 km. Je zaujímavé, že na mape sa nachádzajú dva toky Račieho potoka. Prvý z nich vteká do skruže na križovatke s Vencovou ulicou. Druhý tok tečie cez Popradskú ulicu a vteká do Čičkovského potoka.

So svojim menom má Račí potok už len málo spoločného. Za tie roky sa v ňom objavilo mnoho odpadu, ktorý kazí prechádzku v okolí. Ty sa však môžeš prejsť k jazierku, cez ktoré potok preteká. Odmenou Ti bude pohľad na rákosie a kačky, ktoré tu často plávajú.

Východisko

Amfiteáter

Jazierko Račieho potoka
“Minihrádza“ na jazierku
Záhradkárska osada pri jazierku

Banské štôlne na Bankove

V oblasti niekdajšieho Čierneho lesa nastal rozvoj banskej činnosti v druhej polovici 16. storočia. Intenzívna banícka činnosť nastala nad podnet mešťanostu Jána Kloczka a lesmajstra Ignáca Kloczka od roku 1850, kedy v Myslave otvorili železiareň a Hutu sv. Jána. Do roku 1867 vyprodukovala 840 ton surového železa. Ložiská rudy boli aj z lokality Bankov. Otvory kutacích a banských štôlní sú tam na mnohých miestach dodnes zreteľné.

Táto informácia Ťa zavedie k starej štôlni, ryhe a halde. Halda je na povrchu zarovnaná a je možné, že v minulosti slúžila ako milier. Dnes slúži ako oddychové miesto. Okolo prechádza cyklotrasa.

Východisko

Horný alebo Dolný Bankov

Gnómska štôlňa
Informačná tabuľa
Informačná tabuľa s lavičkami

Gloriet

Na samom okraji Košíc, v prudkom svahu vrchu Hradová, pod zrejme nikdy nedostavaným Košickým hradom v tichosti dožíva a mizne záhadná ruina. V lete bujnou vegetáciou ukryté, v zime však toto tajomné a ťažko prístupné miesto bystrému zrazu neujde. Už z diaľky pozorovateľné, do neba vyvolávajú asociácie s legendami opradenými okultnými miestami, pre niekoho časť hradu, pre iných pozostatky kaplnky, či dokonca kláštora. Pridaj si k tomu legendy o tajnej únikovej chodbe z hradu, neďaleký záhadný vchod do podzemia v Jankovej doline, ktorý si z čias detstva pamätá nejeden miestny obyvateľ, kde tu badateľné, no postupne strácajúce sa obranné valy, evidentné umelé terénne nerovnosti, zákutia a plošiny, cestičky, akoby končiace z ničohonič a príď navštíviť toto miesto. Cestou Ti budú spoločnost robiť diviakmi rozryté okolité lúky, šum vetra, vŕzganie stromov a fantázia vlastnej predstavivosti.

Gloriet je malý, módny, romantický, kruhový altánok, zdobiaci záhrady alebo anglické parky, s možnosťou posedenia, slúžiaci k oddychu alebo vyhliadke, obvykle na vyvýšenom mieste so schodami k nemu vedúcimi. Gloriet v Jakabovej záhrade vznikol koncom 19. storočia popri rekonštrukcii Dómu sv Alžbety. Gloriet však veľmi rýchlo začal chátrať. Dodnes neexistuje jediná fotografia, na ktorej by bola zachytená jeho pôvodná podoba, len ústné výpovede svedkov, ktorí videli jeho zvyšky.

Nájsť Gloriet alebo zvládnuť cestu k nemu nemusí byť jednoduché. Najjednoduchšie je vystúpiť strmo z Kostolianskej cesty. Kto si však chce vychutnať dlhšiu a dobrodružnejšiu trasu, môžeš zvoliť výstup od zastávky Štrbská alebo zostup od “zvieratkového chodníka”. GPS súradnice Glorietu sú N 48°45.43673′, E 21°14.78455′.

Východisko

Zastávka MHD Chrastie alebo Štrbská alebo Vyhliadková veža

Zvyšky Glorietu
Skaly nad Glorietom
Skaly nad Glorietom

Prameň Pátra Pia

Aj keď Vyhliadková veža s bývalým Košickým hradom láka Košičanov k prijemnej prechádzke, v tejto oblasti je miesto, ktoré by si tiež zaslúžilo rovnakú pozornosť. Je ním prameň Pátra Pia. Možno, že strmo sa zvažujúce svahy vrchu Hradová nelákajú toľko turistov ako priame okolie Vyhliadkovej veže.

Svätý Páter Pio je pokladaný za jednu z najvýznamnejších osobností 20. storočia. Svätý Otec Ján Pavol II. ho 16. júna 2002 slávnostne zapísal do zoznamu svätých. Hoci prežil svoj jednoduchý svätý život v drsných horách južného Talianska, stal sa známym na celom svete.

Ako kňaz, väčšinu svojho života mal vážné zdravotné problémy s pľúcami, zažívaním a na tele sa mu neskôr objavili krvácajúce rany Ježiša Krista. Aj keď svoje stigmy skrýval, do kláštora San Giovanni Rotondo, kde slúžil začali prichádzať zástupy veriacich na jeho omše a spovede. Páter Pio totiž dokážal čítať v dušiach a odhaľovať Božie zámery. Takto mohol predpovedať budúcnosť, stanoviť účinnú liečbu a napomôcť s vyzdravením. Tiež sa vedel rozprávať s anjelmi a zároveň byť na dvoch miestach súčasne.

Kvôli svojim “nadprirodzeným” schopnostiam a vášnivému zbožňovaniu sa Vatikán snažil obmedziť jeho popularitu a dočasne mu zakázal slúžiť omše. Keď vo svojich 81 rokoch zomrel, rany na tele mu úplne zmizli. Jeho obdivuhodný život naďalej priťahuje ľudí do San Giovanni Rotondo, aby našli pravdu a lásku, ktorú svätý Páter Pio prinášal medzi ľudí.

Prameň pátra Pia je nedávno zrekonštruovaný a obnovený prameň v lokalite Hradová. O jeho zachovanie sa postaralo Občianske združenie Dom Pátra Pia, ktoré vytvorilo altánok s drevenou sochou, osadilo informačnú tabuľu, lavičky a ohnisko, obnovili a vyčistili prameň. Zísť k prameňu Ti zaberie len chviľu.

Východisko

Zastávka MHD Vyhliadková veža

Prameň Pátra Pia
Altánok s drevenou sochou
Kríž pri prameni

Kríž zmierenia

Neďaleko Ťahanoviec v lese sa nachádza kríž, ktorý je jedinečný na celom Slovensku. Je to šedý pieskovcový monolit v tvare latinského kríža, vysoký 105 cm. Pravé rameno je skrátené alebo odlomené. Kríž je značne naklonený k zemi. Na prednej strane horizontálneho ramena je možné rozoznať značne zvetraný nejasný reliéf, snáď motív meča alebo palice. Na päte kríža sa nachádza hlbšia priehlbina. Letopočet vyrytý nie je.

Také kríže pripomínajú napadnutia, vraždy, lúpeže, skrátka násilnosti, a to priamo na mieste činu. Trestné právo niekedy pripúšťalo u vraha možnosť vykúpiť sa za smrť odškodnením príbuzných zabitého. Zároveň páchateľ na mieste činu potom nechal postaviť kríž. V Čechách a na Morave bolo identifikovaných viac ako tisíc takých krížov. Na niektorých krížoch je možné nájsť rozpísané, čo sa stalo.

Východisko

Ťahanovce

Kríž zozadu
Kríž spredu
Rozprávanie o kríži

Ťavie hrby

Z Jahodnej vedie neďaleko seba žltá a červená značená turistická značka. Červená vedia lesom a je na nej väčšie prevýšenie. Žltá značka kopíruje okraje lesa a lúk. Ak prídeš na miesto, kde je uvedené  70 m , prejdi vzdialenosť cca 157 m pod azimutom 275°. Prídeš na kamenný hrebeň, kde niekoľko balvanov pripomína ťavie hrby.

Východisko

Jahodná

Červená 70 m
Značená trasa pod Ťavími hrbami
Ťavie hrby

DYKH skala

Predstav si, že stúpaš v lese Už Ťa nebaví kráčať ďalej po značenej ceste. Odbočíš na širokú neznačenú cestu a prídeš na lúku. Zdá sa Ti, akoby neďaleko zo svahu vykukovala menšia skala. Prídeš bližšie a keď skalu uvidíš, vyslovíš s úžasom niečo ako “DYKH SKALA”. Skala zdola vyzerá ako brucho, dve prsia a žabia hlava.

Východisko

Hrešná

DYKH skala z diaľky
DYKH skala zboku
DYKH skala zdola

Jedinečný buk nad Hrešnou

Ak chceš spoznať stromy v lese, začni s bukom, dubom a hrabom. Buk má na kmene “oči”, dub je zvráskavený a hrab je “poškrabaný hrabľami”. Neďaleko rekreačného strediska Hrešná sa nachádza buk, ktorý vo svojej veľkosti má skutočne veľké oči. GPS súradnice buka sú N 48°46.53517′, E 21°10.96302′.

A teraz niečo o GPS, pokiaľ Ti to nič nehovorí. Jedná sa o systém určenia polohy kdekoľvek na zemi. Systém pozostáva z družíc ktoré obiehajú okolo Zeme po presne určených dráhach. Družice vysielajú informácie o svojej polohe s presným časom odoslania. GPS prijímač (napríklad mobil) zachytáva tieto informácie a na základe polohy družíc a času potrebného na prijatie signálu vypočíta svoju aktuálnu polohu, ako priesečník stretu signálov z jednotlivých družíc. Na zistenie zemepisnej šírky a dĺžky je potrebný príjem z aspoň 3 družíc.

Existuje niekoľko formátov GPS súradníc. Hore uvedené súradnice obsahujú stupne a minúty ako desatinné číslo. Viaceré mapy na internete alebo v mobile vedia zobraziť miesto na základe zadaných GPS súradníc.

Východisko

Kavečany alebo Alpinka


Kríž s výhľadom na vleku

Tento kríž je umiestnený na menšom vrchu s vlekom a výhľadom na Košice. Vlek už dlhšie nefunguje, je hrdzavý, až červený 😍. Ku krížu sa môžeš vydať od Botanickej záhrady. Zdoláš tak slušných aspoň 200 m prevýšenia. Dlhšia a krajšia trasa vedie okolo záhradkárskej osady. A kto sa ponáhľa, ten môže zaparkovať pod vlekom. Na svoje si vedia prísť aj cyklisti.

Východisko

Botanická záhrada


Ťahanovské kríže

V Ťahanovci obci sa nachádza niekoľko veľkých krížov. Viaceré z nich by si našiel na cintoríne, ale niektoré sú priamo v obci a jeden je umiestnený v neďalekom lese. Tento kríž je drevený s korpusom Krista zo sivej liatiny a je krytý polkruhovou plechovou strieškou. Keď sa vydáš zo železničnej stanici po cyklochodníku, prejdeš obec a vôjdeś do lesa, čoskoro na kríž narazíš. Vieš, čo znamená text INRI namaľovaný na kovovej tabuli? Cestou aj necestou môžeš naraziť na niekoľko ďalších zaujímavých krížov:

Východisko

Ťahanovce obec


Rákocziho prameň

Diaľkoví turisti majú radi našu slávnu turistickú trasu. Prejsť aspoň 50 km po nej vyžaduje dobrý pitný režim. Občas sa ponúka možnosť zastaviť sa pri prameni, napiť sa alebo si doplniť zásoby vody. Jeden prameň získal meno na základe ozbrojeného stretnutia kurucov a labancov v tejto oblasti začiatkom 18. storočia. Z Jahodnej prídeš k prameňu asi za 20 minút. Len si správne vybrať smer na značenej trase.

Východisko

Jahodná


Kríž Scholtz György

Aj Sídlisko KVP je východiskom turistických trás. Na zastávke MHD Starozagorská začína turistická značka, ktorá vedie na Girbeš a ďalej cez Nižný Klátov na Bukovec. Cesta po značke je príjemná aj v zime, dá sa tu aj bežkovať v okolí. Trasa vedie miestami lesom, miestami okrajom lúk. Modré nebo visí na lúkami v okolí cesty. Sú tu aj altánky, takže sa môžeš zastaviť a odpočinúť si. Prestávku si vieš urobiť aj na mieste, kde sa týči vysoký kríž s nápisom, ktorý obsahuje meno SCHOLTZ GYÖRGY a rok 1882. Určite tento kríž neminieš ak sa vyberieš z KVP na Girbeš.

Východisko

Sídlisko KVP


Rozprávková studnička pri Bankove

Ktorá je najmilšia rozprávková bytosť? Rozprávkové bytosti nepijú, ale Ty sa potrebuješ niekedy napiť. Pri prameni však nikoho kúzelného nenájdeš. Nájdeš len obrázky a kamienky rozprávkových bytostí. Nakreslili ich deti na Mikuláša.

Východisko

Horný Bankov


Vodár Gabriel Gondor

Túru ku Kráľovej studni si vieme trochu modifikovať. Dôvodom je miesto, ktoré je venované osobnosti, ktorá sa stala riaditeľom mestských vodární a kanalizácií po roku 1904 – Gabrielovi Gondorovi. Je mu venovaná pamätná tabuľa, ktorá sa nachádza pri hlavnej ceste z Čermeľa na Alpinku. Ďalšia tabuľa venovaná tejto osobnosti sa nachádza pri prameni už v lese pod Cestou hrdinov SNP.

Východisko

Hrešná