Home » Slovenský kras

Slovenský kras

Moje najobľúbenejšie miesta na Slovensku sa skrývajú vo východnej časti Slovenského krasu. Nájdeš tu lesy, lúky, závrty, jaskyne, priepasti vyhliadky a mnoho ďalších zaujímavostí. Na mojich túrach v Slovenkom krase objavíš mnoho skrytých miest, ktoré na oficiálnych trasách nenájdeš.

Najviac ma tu láka Jasovská planina. Asi preto, že to bola moja prvá planina Slovenského krasu. Planina je veľmi pekná, ale aj keby si prešiel všetky turistické značky, niečo Ti bude chýbať. Nejak na potulkách po planine bežne nenarazíš na pekné vyhliadky. A predsa, niekoľko z nenápadných vyhliadok Ti rád predstavím. Z nich uvídíš Turniansky hradný vrch, časť Rudohoria, od Jelenieho vrchu až po Košice, aj samotné Slanské vrchy. Na tejto stránke však ponúkam túry aj z iných častí Slovenského krasu.

Pre každú túru si môžeš otvoriť jej stránku a získať predstavu o jej obsahu. Národný park Slovenský kras má deväť planín. V okolí je ešte niekoľko krasových oblastí. Túry sú rozdelené podľa nich. Niektoré túry môžu byť súčasťou viacerých planín a oblastí. Ak Ťa niektorá túra zaujala a chceš sa na ňu vydať, napíš mi emailom na email@turistikakosice.sk a dohodneme sa. Túry organizujem obvykle cez víkend.

Upozorňujem, že môžeme ísť len na tie túry, ktoré v Slovenskom krase vedú po značených chodníkoch. Vstup do jaskýň je zakázaný. Ak na niektorých túrach uvádzam jaskyne, sú to informácie pre mňa a nie je to pozvánka na verejnú túru. Informácie o jaskyniach pochádzajú z verejných zdrojov.

Kras Medzevskej pahorkatiny

Z Hatiny nielen do “jaskyni”

Pod Jasovom sa nachádza Medzevská pahorkatina v ktorej sú desiatky jaskýň pomenované podľa neďalekej obce Hatiny. K jaskyniam sa dá dostať zdola blízko rieky Bodva. Na vrchole pahorkatiny sú zasa vyhliadky. Trasa pokračuje lúčnou cestou do obce Debraď, nenápadnou “zadnou” cestou k Ladislavovej vyvieračke s rastlinným kostolom a po značej trase klesá k Drienovskej jaskyni s vyvieračkou a do Drienovských kúpeľov.

Okolo Hatinej, jaskýň je habadej

Medzi Moldavou nad Bodovou a Jasovom sa nachádza hornatý útvar Medzevská pahorkatina. Môžeš sa prejsť po spodnom okraji pahorkatiny pri nive Bodvy a nájsť viacero jaskýň. Časť trasy môžeš tiež prejsť na hornom okraji pahorkatiny s výhľadmi na Volovské vrchy. Trasa po pahorkatine vedie okolo Moldavskej jaskyne, popri kaplnke sv. Rócha, ďalej okolo dlhej vyvieračky a jaskyni Helena, Potom trasa prechádza cez cestu do Debrade, vedie okolo niekoľkých jaskýň Medzevskej pahorkatiny a končí v reštaurácii pri Jasovskej jaskyni.

Z Debrade na Jasovskú skalu

Okolo Debrade je veľa lúčneho terénu a práve takým terénom prídeme na SV okraj Jasovskej planiny. Krátko prejdeme lesom a vystúpame na Jasovskú skalu, kde sa na jednotlivých vyhliadkach môžeme pokochať Jasovom aj hrebeňom Volovských vrchov. Ak si trúfneme, tak zídeme do jedného žľabu, kde sa nachádza niekoľko menších jaskýň. Uvidíme aj tabuľu na mieste bývalého Jasovského hradu. Po náučnom chodníku Jasovská skala zídeme k Jasovskej jaskyni a vstúpime do lesa v oblasti Medzevskej pahorkatiny. Nájdeme Studničku peknej dievčiny a úvozom krátko prejdeme lesom, aby sme sa opäť dostali na lúku v okolí Debrade. Okolo lipy s krížom sa vrátime späť do obce.

Jasovská planina

Z Hatiny nielen do “jaskyni”

Pod Jasovom sa nachádza Medzevská pahorkatina v ktorej sú desiatky jaskýň pomenované podľa neďalekej obce Hatiny. K jaskyniam sa dá dostať zdola blízko rieky Bodva. Na vrchole pahorkatiny sú zasa vyhliadky. Trasa pokračuje lúčnou cestou do obce Debraď, nenápadnou “zadnou” cestou k Ladislavovej vyvieračke s rastlinným kostolom a po značej trase klesá k Drienovskej jaskyni s vyvieračkou a do Drienovských kúpeľov.

Čo nepoznáš na severe Jasovskej planiny

Sever Jasovskej planiny nad údolím potoka Miglinc sa tiahne medzi obcami Medzev a Jasov. V tejto oblasti tečie potok Teplica, ktorý vteká do Jasovského rybníka. Je tu tiež niekoľko jaskýň a priepastí, ktoré sa nachádzajú mimo známych trás. A práve na tieto jaskyne a priepasti sa môžeš podrobne pozrieť na okružnej trase okolo Jasova.

Veľký prameň

Začneme pri Jasovskej jaskyni a po náučnom chodníku vyjdeme na Jasovskú skalu. Z nej sa pokocháme výhľadmi na Jasov ale aj na nádherné borovice na skale. Zaujímavosťou môžu byť zbytky múrov Jasovského hradu. Z Jasovskej skaly nezídeme dole, ale dostaneme sa na okrajové lúky Medzevskej pahorkatiny. Až odtiaľ zídeme po asfaltovej ceste k potoku Teplica a do Teplickej doliny smerom na Šugov. Čoskoro odbočíme vľavo k chatám a na konci odbočky nájdeme nádherný Veľký prameň s dvoma jazierkami a malým vodopádom. Späť sa vrátime po asfaltke až k Jasovskému rybníku a popod NPR Jasovské dubiny sa vrátime k autu. Na konci túry môžeme navštíviť reštauráciu Starý mlyn.

Na Miglinc veľmi netradične

Miglinc je potok, ktorý tečie v rovnomennej doline na Jasovskej planine. Aj keď na Miglinc vedie priamo trasa z Hája alebo Drienovských kúpeľov, existuje aj netradičná trasa okolo Anjelskej priepasti, cez vyhliadku na Turniansky hrad, okolo nádhernej Hmlistej jaskyne a cez vrchol Vysoká. Nebude chýbať jabloňový sad s opekačkou, samotný prameň Miglinc a dve Keglevichove jaskyne venované šľachtickému rodu, ktorého kaštieľ stál v sade.

Všetky farby Miglincu

Miglinc je údolie, ktoré predeluje Jasovskú planinu na južnú a severnú časť. Údolím preteká potok s rovnomenným názvom. V  údolí alebo poblíž potoka sa nachádzajú štyri menšie jaskyne v skalnatom teréne. Po “odskočení si” do jabloňového sadu túra ďalej pokračuje na sever planiny k jedinečnej priepasti Dorožba. Naspäť sa môžeš vraciať ponad Palantu.

Všetky farby Palanty

Stredne dlhá túra zo strediska Drienovské kúpele cez Palantu a dolinu potoka Miglinc. V oblasti sa nachádza významná Priepasť na Palante a sedem menších jaskýň v skalnatom teréne. Naspäť sa budeme vraciať po zvážnici nad potokom Miglinc.

Potme v Háji

Pred túrou počkaj, než sa zotmie, kľudne aj v hostinci PRESSO pod Skalou v Háji. Následne sa vydaj na nočnú adrenalínovú prechádzku okolím Hája. Pozor, chce to riadnu dávku odvahy, kedže trasa začína pri cintoríne. Čaká na Teba niekoľko kilometrov okruh lesom a lúkami, tak sa na to patrične priprav. Po trase Ťa navedú svetlušky. Na konci svetluškovej trasy Ťa čaká veľký objav. Späť sa môžeš vrátiť po lúke a ceste, budeš to mať rýchlejšie.

Šmyk sem do Šmykne, šmyk tam do Vyhne

V juhovýchodnej časti Jasovskej planiny na strmom svahu sa nachádza niekoľko menších jaskýň s atraktívnymi názvami Vyhňa, Šmykňa, Čmeliak a Pavúčia jaskyňa. Nevedia k nim žiadna trasa a aj vstup do jaskýň je trochu dobrodružný. K jaskyniam sa môžeš vydať od úpätia Jasovskej planiny pri potoku Vinica a skončiť v Drienovských kúpeľoch.

Jelení vrch so Šugovskou vyhliadkou

Z Medzeva vedie dlhá výstupová trasa na Jelení vrch, ktorý patrí medzi najvyššie vrcholy Slovenského krasu. Pod vrcholom klesá trasa medzi sedlami Krížna poľana a Železná brána. V blízkosti druhého sedla sa skrýva atraktívna Gordanova jaskyňa. Od sedla pokračuje trasa na označenú jedinečnú Šugovskú vyhliadku. Od vyhliadky vedie strmá, ale krátka zostupová trasa k Šugovskému Ranču.

Kde je najhlbšie v Slovenskom krase

Ak chceš krátku, ale dobrodružnú túru, ponúkam Ti okruh z Hája cez Jasovskú planinu. Údolím južného svahu planiny vedie cesta ku Kunej priepasti – najhlbšej priepasti v Slovenskom krase. Neďaleko nej sa nachádza Hmlistá jaskyňa, alej Trasa ďalej pokračuje k vyhliadke s rampou paraglajdistov a k Anjelskej priepasti. Nakoniec, nad modrou značkou sa nachádza ďalšie údolie, v ktorom sa ukrýva Priepasť nad Hájom.

Na Šugovskú vyhliadku inak

Sever Jasovskej planiny sa tiahne medzi obcami Medzev a Jasov. V tejto oblasti tečie potok Teplica, ktorý vteká do Jasovského rybníka. Jeden z prameňov potoka sa nazýva Veľký prameň. V oblasti Teplického lesa sa dá vystúpať na planinu priamo k jedinečnej Šugovskej vyhliadke. Od vyhliadky vedie strmá, ale krátka zostupová trasa k Šugovskému Ranču, kde je možnosť občerstvenia v sezóne. V oblasti sú aj tri rybníky. Túra končí v obci Medzev.

Kameňolomy v krase

Aj juhovýchodný cíp Slovenského krasu so začiatkom v Moldave n/B je turisticky atraktívny. Už intravilán obce skrýva jedinečné bludisko Moldavskej jaskyne, ďalšiu jaskyňu Mníchová diera a Moldavskú Skalnú bránu. Nad Moldavou sa nachádza starý kameňolom. Z neho sa dá pohodlné prejsť lesom aj lúčnym terénom do Drienovských kúpeľov. Nad nimi sa nachádza druhý kameňolom na trase. Ukážeme si, že do kúpeľov aj z kúpeľov vôbec nemusíme ísť po asfaltovej ceste. Popri ceste vedú lesné chodníky, ktoré ukrývajú odbočky k včelím úľom.

Bohatstvo doliny Železnej brány

Severozápadná časť Jasovskej planiny má odlišné geomorfologické črty než južná časť planiny. Územie je rozčlenené úzkymi strmými dolinami tvorenými bočnými prítokmi Bodvy. Podzemné krasové javy sa nachádzajú v závere doliny pod kótou Krížna poľana (869 m n.m.). V oblasti sa nachádza 16 jaskýň a 3 vyvieračky. Miestni obyvatelia dolinu nazývajú dolina Železnej brány. Jaskyne v nej sa nachádzajú vo výške 625 – 800 m n.m. Do doliny je dobrý prístup zo Šugov Ranču ale aj z Hačavy cez sedlo Železná brána.

Šugov Ranč a Železná brána

Severozápadná časť Jasovskej planiny má odlišné geomorfologické črty než južná časť planiny. Územie je rozčlenené úzkymi strmými dolinami tvorenými bočnými prítokmi Bodvy. Podzemné krasové javy sa nachádzajú v závere doliny pod kótou Krížna poľana (869 m n.m.). V oblasti sa nachádza 16 jaskýň a 3 vyvieračky. Miestni obyvatelia dolinu nazývajú Dolina Železnej brány. Jaskyne v nej sa nachádzajú vo výške 625 – 800 m n.m. Do doliny je dobrý prístup z Hačavy cez sedlo Železná brána, ale my vyrazíme od Šugov Ranču. Ak bude otvorené, po návrate do cieľa si tam môžeme posedieť.

Šugov Ranč a dve vyhliadky

Zo Šugovskej doliny vieme sa celkom rýchlo dostať do sedla Železná brána. My sa však najprv krátko prejdeme dolinou potoka Teplica a vystúpame na Jasovskú planinu úvozom k Šugovskej vyhliadke. Neďaleko nej pramení Šugovská vyvieračka. Od Šugovskej vyhliadky zídeme na značenú trasu, prejdeme ku hrane planiny, kde sa dostaneme k novým vyhliadkam pri Sedle Železná brána. Vyhliadky vyzerajú ešte krajšie, než Šugovská. Následne prídeme k Sedlu Železná brána a po značenej trase pohodlne zídeme k Šugov Ranču. Ak bude otvorené, po návrate do cieľa si tam môžeme posedieť.

Koľko jaskýň zvládneš nad Hájom

Táto túra nie je až tak dlhá, je však neskutočne dynamická, neustále stúpanie k jaskyniam a klesanie. Je otázne, či budeš mať chuť a energiu dostať sa ku každej jaskyni. Začneme nad Hájom prehliadkou desiatich Hájskych vodopádov v Hájskej tiesňave. Potom vystúpame k Slaninovej jaskyni na západom svahu tiesňavy a trochu vyššie, vystúpame ku Čertovej jaskyni a Jaskyni za Čertovým mostom na východnom svahu tiesňavy. Žľabom Čertovho mostu vystúpame na Jasovskú planinu a trochu sa po nej prejdeme po okraji smerom k Háju. A potom zídeme mierne do svahu a nájdeme tam viacero pekných menších jaskyň: PreklenutúPustovňuRezervovanú jaskyňuZoologickú jaskyňu a Obkročnú jaskyňu. A opäť hore, napojíme sa na žľab nad Priepasťou nad Hájom a týmto žľabom zídeme dole do Hája.

Bludisko okolo Drienovca

Drienovca vedie lúčna cesta okolo rovnomenného potoka k vyvieračke Berek. Odtiaľ stúpa bývalá červená značka na Jasovskú planinu pomerne strmým žľabom. Planinou sa prejdeme len krátko v jeho juhozápadnej časti a zídeme k dvom malým lomom pri Drienovských kúpeľoch. Odtiaľ vedie pomerne neprehľadná cesta so stúpaním k vyhliadke nad Moldavou nad Bodvou. Popri záhradkárskej osade zídeme do obce k výraznému drevenému krížu. Pretože táto túra je orientačne náročná a na malej ploche, nazýva sa Bludisko okolo Drienovca.

Krížom-krážom severom Jasovskej planiny

Obec Jasov predstavuje severovýchodný okraj Slovenského krasu. V tejto oblasti tečie potok Teplica, ktorý vteká do Jasovského rybníka. Jeden z prameňov potoka sa nazýva Veľký prameň. V oblasti Teplického lesa sa dá vystúpať na planinu priamo k jedinečnej Šugovskej vyhliadke. Od vyhliadky vedie dlhá trasa lesom s príjemným klesaním až po Ladislavovu vyvieračku a Kostol sv. Ladislava. Odtiaľ kratším klesaním cez rezerváciu Palanta zídeme do Drienovských kúpeľov, kde sa aktuálne nachádza dom dôchodcov a príjemná reštaurácia. Po ceste a krátkym otvoreným terénom prídeme do obce Drienovec, kde túra končí.

Na Jelení vrch až z Jasova

Sever Jasovskej planiny sa tiahne medzi obcami Jasov a Medzev. V tejto oblasti tečie potok Teplica, ktorý vteká do Jasovského rybníka. Jeden z prameňov potoka sa nazýva Veľký prameň. V oblasti Teplického lesa sa dá vystúpať na planinu priamo k jedinečnej Šugovskej vyhliadke. Od vyhliadky vedie trasa krátko lesom a potom nádherným otvoreným terénom s množstvom briez cez sedlá Železná brána a Krížna poľana. Odtiaľ už len krátkym stúpaním vyjdeme na najvyšší vrch v oblasti – Jelení vrch. Z neho postupným klesaním prejdeme okolo vrchu Špičiak a dlhým klesaním zídeme do obce Medzev.

Na Miglinc zo severu

Obec Jasov predstavuje severovýchodný okraj Slovenského krasu. V tejto oblasti tečie potok Teplica, ktorý vteká do Jasovského rybníka. Jeden z prameňov potoka sa nazýva Veľký prameň. V oblasti Teplického lesa sa dá vystúpať na planinu priamo k jedinečnej Šugovskej vyhliadke. Od vyhliadky trasa klesá k hornému okraji doliny potoka Miglinc, kde sa nachádza starší jabloňový sad a zvyšky poľovníckeho kaštieľa. Dolinou Miglinc budeme príjemne dlhšie klesať cez rezerváciu Palanta do Drienovských kúpeľov, kde sa aktuálne nachádza dom dôchodcov a príjemná reštaurácia. Po ceste a krátkym otvoreným terénom prídeme do obce Drienovec, kde túra končí.

Na Šugovskú vyhliadku okolo Zrkadlovej jaskyne

Obec Jasov predstavuje severovýchodný okraj Slovenského krasu. V tejto oblasti tečie potok Teplica, ktorý vteká do Jasovského rybníka. Jeden z prameňov potoka sa nazýva Veľký prameň. V oblasti Teplického lesa sa dá vystúpať na planinu okolo menšej Zrkadlovej jaskyne s vchodom, ktorý vidno už zďaleka. V tejto oblasti má túra dobrodružný charakter, pretože sa prejdeme po hrebeni cez Löfflerov vrch až na Šugovskú vyhliadku. Späť pôjdeme len po výrazných chodníkoch až do Jasova.

Erotická túra za dierkami a vtákmi

Drienovského kameňolomu stúpa na Jasovskú planinu stará cesta dolinou až na hranu planiny Pod hranou sa nachádza niekoľko menších jaskýň: Šmykňa, Vyhňa, Pavúčia a Čmeliak. Na opačnej strane doliny, než sú jaskyne, sa nachádza vyhliadka s pohľadom až na Turniansky hrad. Po planine sa prejdeme len krátko, čoskoro zamierime dole šírokým chodníkom, na ktorom sa nachádza pirátska červená značka. Keď sa vrátime na lúku pod planinou, vstúpime do oblasti Drienovskej mokrade s ornitologickým stacionárom. V období jari a jeseni tam ornitológovia odchytávajú a krúžkujú vtáky.

Čierna Jelenia vyhliadka

Aj keď na Jelení vrch sa dá vystúpiť po značke z viacerých smerov, existuje ešte jeden smer, ktorý vedie celkom nenápadne neznačenou trasou. Tá začína pri tajuplnom mieste Čierna Moldava a kľukatí sa až po Hačavské sedlo. Odtiaľ už štandardným stúpaním zamierime na Jelení vrch. Pred tým, než dosiahneme vysielač na Jeleňom vrchu, odbočíme na SZ k Malému Jeleniemu vrchu, za ktorým sa dostaneme na vyhliadku, z ktorej uvidíme Volovské vrchy. Následne sa vrátime, vystúpime na Jelení vrch a naokolo cez Sedlo Krížna Poľana a po značených trasách sa vrátime k Čiernej Moldave.

Ešte krajšia, než Šugovská vyhliadka

Z Hačavy vieme sa celkom rýchlo dostať do sedla Železná brána. Odtiaľ budeme pokračovať na východ po hrebeni na novú vyhliadku, ktorá vyzerá ešte krajšie, ako Šugovská. Potom nás bude čakať dlhší prechod ďalším hrebeňom na Sedlo Krížna poľana. Odtiaľ mierne naokolo postupne vystúpame na Jelení vrch. Je to najvyšší vrch v oblasti, ale výhľady z neho smerom na Jasovskú planinu pomaly zarastajú. Po Jeleňom vrchu sa prejdeme k vysielaču, od ktorého zídeme nižšie po južnom lúčnatom svahu. Odtiaľ odbočíme nenápadne na SZ a po úzkom hrebeni sa dostaneme až k Malému Jeleniemu vrchu. Vedľa neho sa nachádza vyhliadka s pohľadom na hrebeň Volovských vrchov. Po návrate sa napojíme na modrú značku, po ktorej zídeme do Hačavského sedla. Z otvoreného terénu v oblasti sedla sa nakoniec dostaneme výživným klesaním po žltej značke do Hačavy.

Na Jasovskú planinu okolo Kamenného mosta

V Hájskej tiesňave sa na svahoch po oboch stranách nachádzajú žľaby. Niektoré z nich sú prístupné výkonnejším turistom. Túru však začneme nad Hájom prehliadkou desiatich Hájskych vodopádov v Hájskej tiesňave. Hneď nad vodopádmi sa dostaneme na úroveň Starej hradnej cesty Varut. Oproti nej sa vydáme do žľabu vo svahu Jasovskej planiny. Vo vyššej časti svahu nájdeme jaskyňu Dažďový tunel a neďaleko aj Jaskyňu pri Kamennom moste. Po vystúpaní na planinu sa prejdeme cez malú lúku a napojíme sa na širokú lesnú cestu, ktorá nás dovedie k poľovníckej chate s altánom. Postupne sa dostaneme nad Háj, odskočíme si k rampe paraglajdistov a po anjelskej ceste zídeme do Hája.

Veľký vyhliadkový okruh nad Hačavou

Aj keď na juhu Jasovskej planiny sú krásne vyhliadky, ukážeme si, že na vyhliadky na severe planiny vôbec nezaostávajú. My si ukážeme tri z nich. Vidieť viac vyhliadok by už znamenalo prejsť príliš veľký okruh. Z Hačavy sa vieme celkom rýchlo dostať na Jasovskú planinu. Odtiaľ pôjdeme južnejšie a prídeme na hranu planiny. Na jednom mieste nájdeme vyhliadku, z ktorej uvidíme jaskyňu Čertov most s vysokým portálom. Potom sa presunieme ešte južnejšie až k rampe paraglajdistov. Následne sa stočíme na sever a okolo ovčinca sa dostaneme ku Kozej studni a až do krásneho starého jabloňového sadu s poľovníckou chatkou. Zo sadu zamierime na sever Jasovskej planiny až ku Šugovskej vyhliadke. Od nej sa dáme k Sedlu Železná brána. Na východ od nej sa nachádza posledná vyhliadka tejto túry – Železná vyhliadka. Uvidíte, že je ešte krajšia ako Šugovská vyhliadka. Po návrate do Sedla Železná brána pomerne rýchlo zídeme do Hačavy.

Túra snov nad Hájom

Keď som uvidel jednu mapu južného svahu Jasovskej planiny, začal som snívať o jaskyniach, ktoré sú tam ukryté. Nadchli ma tieto názvy – Kamenná tvár, Fakír a Skalistý potok. Skúsime teda strmo vyjsť hore na svah planiny a nájdeme jaskyňu Kamenná tvár. Potom pretraverzujeme na východ a vyjdeme k hornému vchodu jaskyne Skalistý potok. Pri nej sa nachádza lavička a chatka. Potom sa vrátime trochu na západ a nájdete jaskyňu Fakír. Tým sme na tomto svahu skončili a opatrne a hlavne bezpečne vyjdeme hore na planinu. Záver výstupu absolvujeme žľabom. Na planine sa pohodlne prejdeme chodníčkami v borievkach a vyjdeme do otvoreného terénu pri rampe paraglajdistov. Od nej vojdeme hlbšie do planiny, dostaneme sa na modrú anjelskú cestu, ale prejdeme na neznačený chodník, ktorý sa tiahne nad Hájskou tiesňavou. Dôjdeme až k poľovníckej chatke, odpojíme sa od cesty a prídeme k malebnej lúčke. Z nej vstúpime do strmého žľabu naľavo od kamenného mosta. Týmto žľabom budeme klesať, avšak po ľavej strane v skalách nájdeme dve jaskyne s nízkym vchodom – Jaskyňu pri Kamennom moste a Dažďový tunel. Žľabom bezpečne zídeme do Hájskej tiesňavy. Môžeme sa prejsť okolo Hájskych vodopádov a po ceste prídeme späť do Hája.

Túra snov nad Hájskou tiesňavou

Táto túra vyžaduje, aby sme z Hája vystúpali po žltej značke okolo Hájskych vodopádov k Čertovému mostu, kde sa nachádza pamätná tabuľa. Do jaskýň nad Čertovým mostom na Zádielskej planine teraz nepôjdeme. Miesto toho vystúpame na Jasovskú planinu úzkym žľabom. Vedľa neho zídeme k vyhliadke, odkiaľ uvidíme Jaskyňu Čertov most. Potom budeme pokračovať na juh planiny až do miest, kde dva alebo tri krát čiastočne zostúpime pod hranu Jasovskej planiny do ďalších žľabov. V nich nájdeme jaskyne Pustovňa, Rezervovanú jaskyňu, Obkročnú jaskyňu a Doru I. Nie sú to veľmi dlhé jaskyne, majú však dostatočne veľký vchody. Vrátime sa späť na Jasovskú planinu a zídeme ešte južnejšie na Anjelskú cestu nad Hájom. Po nej sa vrátime späť do Hája.

Z Debrade na Jasovskú skalu

Okolo Debrade je veľa lúčneho terénu a práve takým terénom prídeme na SV okraj Jasovskej planiny. Krátko prejdeme lesom a vystúpame na Jasovskú skalu, kde sa na jednotlivých vyhliadkach môžeme pokochať Jasovom aj hrebeňom Volovských vrchov. Ak si trúfneme, tak zídeme do jedného žľabu, kde sa nachádza niekoľko menších jaskýň. Uvidíme aj tabuľu na mieste bývalého Jasovského hradu. Po náučnom chodníku Jasovská skala zídeme k Jasovskej jaskyni a vstúpime do lesa v oblasti Medzevskej pahorkatiny. Nájdeme Studničku peknej dievčiny a úvozom krátko prejdeme lesom, aby sme sa opäť dostali na lúku v okolí Debrade. Okolo lipy s krížom sa vrátime späť do obce.

Lúky a zaujímavosti nad Jasovom

Pod Jasovom vydáme k NCH Jasovské dubiny, z ktorých odbočíme na lúky v oblasti Ortoviská. S Medzevskou pahorkatinou na východe prídeme cez lúky do obce Debraď, kde sa môžeme pokochať plastikou sv. Ladislava a prameňom sv. Jána s kaplnkou. Nenápadnou “zadnou” cestou sa dostaneme na Jasovskú planinu k Ladislavovej vyvieračke s rovnomenným rastlinným kostolom. Odtiaľ sa budeme vraciať už po ŽTZ do Jasova. Keď zídeme z planiny, prejdeme sa okolo Jasovského rybníka smerom k Jasovskej jaskyni. Záver trasy k jaskyni môžeme alternatívne zvládnuť po NCH Jasovské dubiny. Ak bude mať niekto chuť a odvahu, pozrieme si tam niekoľko menších jaskyň v mierne strmom svahu Jasovskej skaly.

Od čertov po jelene

V oblasti Čertovho mostu nebudeme navštevovať známe jaskyne, ale vydáme sa žľabom na Jasovskú planinu. Dostaneme sa na lúky v oblasti Dúbrava a potom k Sedlu Železná brána. Stále budeme prechádzať otvoreným terénom so skupinami briez až po Sedlo Krížna poľana. Po žltej značke a nakoniec neznačeným terénom vyjdeme na Jelení vrch – najvyšší vrch v oblasti. Po nezalesnenom južnom svahu Jelenieho vrchu zídeme k Hačavského sedlu na západe od rovnomennej obce. Krátkym, ale strmým klesaním zídeme do Hačavy a po asfaltke v Hájskej tiesňave sa vrátime k Čertovmu mostu.

Veľký a Malý Jelení vrch

Z Hačavy vieme sa celkom rýchlo dostať cez Sedlo Krížna poľana na Jelení vrch . Je to najvyšší vrch v oblasti, ale výhľady z neho smerom na Jasovskú planinu pomaly zarastajú. Po Jeleňom vrchu sa prejdeme k vysielaču, od ktorého zídeme nižšie po južnom lúčnatom svahu. Odtiaľ odbočíme nenápadne na SZ a po úzkom hrebeni sa dostaneme až k Malému Jeleniemu vrchu. Vedľa neho sa nachádza vyhliadka s pohľadom na hrebeň Volovských vrchov. Po návrate sa napojíme na modrú značku, po ktorej zídeme do Hačavského sedla. Z otvoreného terénu v oblasti sedla sa nakoniec dostaneme výživným klesaním po žltej značke do Hačavy.

Perlova studňa či Šugovská vyvieračka

Aj keď sa jedná o moju obľúbenú Jasovskú planinu, nepôjdeme priamo na planinu, nakoľko už samotná túra ma primeranú dĺžku. Hlavnou zaujímavosťou túry bude Perlova studňa, čo je vyvieračka Šugovského potoka. Skúsime nájsť tento prameň, ktorý je označený tabuľou. V druhej časti túry pôjdeme okolo potoka Teplica k jednému z jeho prameňov – Veľký prameň. Ďalším z vodných tokov bude Jasovský rybník. A Jasovom preteká rieka Bodva.

Okolo Jelenieho vrchu

Z Hačavy vieme sa celkom rýchlo dostať cez Sedlo Krížna poľana na Jelení vrch. Je to najvyšší vrch v oblasti, ale výhľady z neho smerom na Jasovskú planinu pomaly zarastajú. Po Jeleňom vrchu sa prejdeme k vysielaču, od ktorého zídeme nižšie po južnom lúčnatom svahu. Odtiaľ odbočíme nenápadne na SZ a po úzkom hrebeni sa dostaneme až k Malému Jeleniemu vrchu. Vedľa neho sa nachádza vyhliadka s pohľadom na hrebeň Volovských vrchov. Po návrate sa napojíme na modrú značku, po ktorej zídeme do Hačavského sedla. Z otvoreného terénu v oblasti sedla sa nakoniec dostaneme výživným klesaním po žltej značke do Hačavy.

Medzi Veľkým a Malým Jelením vrchom

Z Hačavy sa vieme celkom rýchlo dostať okrajom Zádielskej planiny cez Hačavské sedlo pod Jelení vrch. V lúčnom teréne odbočíme nenápadne na SZ a po úzkom hrebeni sa dostaneme až k Malému Jeleniemu vrchu. Vedľa neho sa nachádza vyhliadka s pohľadom na hrebeň Volovských vrchov. Čiastočne sa z neho vrátime, zídeme dole dolinou a zamierime k jaskyniam pod Jelením vrchom. Od nich po lesníckom chodníčku a po hrebeni prejdeme na ďalší vrch Hoverla so zarastajúcou vyhliadkou na Volovské vrchy. Vystúpime na ČTZ strmo hore, odkiaľ sa budeme konečne vraciať cez Sedlo Krížna poľana do Hačavy.

Hubová a šípková rozprávka nad Drienovcom

Z Drienovca okolo Drienovského kameňolomu vedie okolo Jasovskej planiny lúčna cesta. Po lúke sa prejdeme len krátko, čoskoro zamierime hore širokým chodníkom, na ktorom sa nachádza pirátska červená značka. Ak máme čas, môžeme si odskočiť k potoku Miglinc s menšími jaskyňami. Keď sa vrátime na cestu, budeme už klesať lesom a okolo kameňolomu do Drienovských kúpeľov. Po ceste a okolo záhrad sa vrátime späť do Drienovca. Na začiatku jesene nájdeme na Jasovskej planine a na lúkach v okolí veľa húb, hlavne bedlí. Pri Drieňoveckých kúpeľoch zasa rastú šípky.

Okolo Kauligovho vrchu

Na západ od Medzeva sa vypína Kauligov vrch (580 m n.m.). Nie je príliš vysoký, avšak pozorný turista si ho všimne. Z Medzeve sa dá na vrch vydať po lúkach, avšak lesná cesta končí asi 300 m pred cieľom. Skôr bude zaujímavé sa dostať ku krížu , ktorý sa týči južnejšie od vrchu. Kauligov vrch sa dá kompletne obísť po svahoch aj dolinou medzi strmými svahmi. Popri tom budeme míňať kótu 723 a narazíme aj na vyhliadku na SZ od tejto kóty.

Zádielska planina

Vyhliadky nad Hačavou

Hačava je malebná dedinka vo východnej časti Slovenského krasu. Okolo tejto obce vedie relatívne krátka a nenáročná trasa po cyklotrase aj značenej trase cez sedlo Bez vody. Pri trase sa nachádzajú dve vyhliadky, jedna nad obcou, druhá pri Plošnej. V závere trasy môžeš navštíviť pomerne známu Hačavskú jaskyňu, ihrisko “horská liga”, cintorín a kostol.

Vyhliadky nad Hačavou II

Hačava je malebná dedinka vo východnej časti Slovenského krasu. Okolo tejto obce vedie relatívne krátka a nenáročná trasa po cyklotrase aj značenej trase cez Sedlo Bez vody. Pri trase sa nachádza vyhliadka nad obcou, ďalšia pri Plošnej a posledná vyhliadka na kóze 870. Pod Ploštinou sa v strmom teréne schováva Marciho diera II. V závere trasy môžeš navštíviť pomerne známu Hačavskú jaskyňu, ihrisko “horská liga”, cintorín a kostol.

Päť pokušení pod Gréčovom

Túra vedie neznačenou trasou z Hačavy na pomerne vysoký Gréčov vrch, avšak hlavným cieľom je nájdenie piatich menších jaskýň na JZ od vrcholu. Ďalším zaujímavým miestom je výstup na kótu 870 s nádhernou vyhliadkou nad Zádielskou dolinou. Pri návrate ešte môžeš navštíviť Hačavskú jaskyňu, spoznať ihrisko “horská liťga” a pozrieť sa na Hačavu bezprostredne z menšej zarastujúcej vyhliadky.

Tajomstvá Turnianskej hradnej stráne

Turnianska hradná stráň bola mojim prvým miestom väčšieho dobrodružstva v Slovenskom krase. Stráň je miestami strmá a husto zarastená. Skrýva sa v nej prahistorická jaskyňa Erňa, ale aj menšie jaskyne Čermeľ a Žihľavova jaskyňa. V menej zarastenej časti hradnej stráni sa nachádzajú dve vertikálne jaskyne – Machová priepasť a Priepasť v Hradnej stráni. V závere trasy sa presunieme k Turnianskemu hradu, pod ktorým sa nachádza Priepasť pod hradom.

Všetko medzi Hájom a Zádielom

Aj keď z Hája vedie na Zádielskú planinu značená cesta, existuje aj stará hradná cesta spájajúcu Hájsku tiesňavu so Zádielskou planinou. V Hájskej tiesňave sa nachádza 10 pomenovaných vodopádov, ktoré sú až 7 metrov vysoké. Zádielská tiesňava končí pri verejnej Zádielskej chate. Vyššie nad chatou je v skalách ukrytá až 60 metrov dlhá Zádielská jaskyňa okolo ktorej strmo vystúpame na Zádielsku planinu, kde sa prejdeme po Horných lúkach.

Cez Volovské vrchy do Hačavy

Zo Štóskeho sedla sa vydáme širokou dlhou lesnou cestou na juh. Spoločnosť nám budú robiť zmiešané lesy. Prejdeme sa okolo chaty Zenderling, popod vrchol Skorušina (1028 m n.m.), kde je aj prameň až k rázcestníku Bodovka. Dostávame sa do Slovenského krasu a po jeho severnom okraji sa prejdeme až na východ okrajom Borčianskej a Zádielskej planiny. Nad Hačavou sa môžeme prejsť po lúkach a nájsť rôzne zaujímavosti ako sú vyhliadky, či jaskyne, pokiaľ budeme mať čas a chuť.

Nádherné vyhliadky na Hornom vrchu

Od konca obce Zádiel vedie spevnená cesta cez Zádielskú tiesňavu, ktorá končí pri verejnej Zádielskej chate. Okrem Blatnického potoka môžeme v tiesňave obdivovať skalnú scenériu. Po návrate od chaty ku križovatke sa vydáme výživným stúpaním na vyhliadky na Hornom vrchu, aby sme sa na tiesňavu pozreli z výšky od západu. Neďaleko vyhliadok sa nachádza chata Tanya s búdkou na stračej nôžke. Do Zádielu sa vrátime skratkou, aby sme takto uzavreli okruh trasy.

Výhľady na Zádiel a Anjelskú lúčku

Výhľady z Krkavčích skál do Zádielskej tiesňavy sú dobre známe. Skúsme sa preto pozrieť na Zádielskej tiesňavy z vyhliadok opačnej strany – z Horného vrchu. K ním sa dostaneme prevažne po zvážnici z Hrhova. Vyhneme sa tak strmému výstupo po žltej značke. Potom si doprajeme príjemné posedenie v Zádielskej chate. Ak nám sily a chuť vystačia, pokocháme sa ďalšími výhľadmi z Malej Havranej skaly na Borčianskej planine.

Nádherné vyhliadky Zádielskej planiny

Nad obcou Háj v Hájskej tiesňave sa nachádza 10 pomenovaných vodopádov, ktoré sú až 7 metrov vysoké. Trochu vyššie nad vodopádmi sa na západnej strane Hájskej tiesňavy dvíha v bralnatých svahoch výrazné údolie, tzv. Szemerce völgy so sutinovým poľom na dne. V údolí môžeme nájsť dve menšie Mrazové jaskyne. Po vystúpení na Zádielsku planinu sa napojíme na cyklookruh z Hačavy a pozrieme si vyhliadky na západe planiny a hlavne lúku, kde stál zranená anjel z filmu “Za nepriateľskou líniou”. Potom sa stočíme na juh na NCH Horné lúky a na východ NCH Zádielska tiesňava. Od križovatky Okrúhly laz zídeme popri Hájskej vyhliadke dole do Hája.

Veľké Zádielske dobrodružstvo

Od konca obce Zádiel vedie spevnená cesta cez Zádielsku tiesňavu, ktorá končí pri verejnej Zádielskej chate. V tiesňave sa nachádza veľa jaskýň a napriek strmým svahom, niektoré sú relatívne bezpečne prístupné pre výkonných turistov. Okrem Blatnického potoka môžeme v tiesňave obdivovať skalnú scenériu – Pioniersku vežu, Ostnatú vežu, Sokoliu veža, Zelenú stenu, Čertovu stenu, Cukrovú homoľu (výška 105 m), vežu Mních a skalný útvar Zmývač krvi. Potom vstúpime do Zádielskej doliny, prejdeme sa okolo Zádielskej chaty a nad ňou vystúpame strmo žľabom na Zádielsku planinu. Pri výstupe narazíme na Zádielsku jaskyňu a niekoľko vyhliadok na Borčiansku planinu.

Hájske vyhliadky s prekvapením

Nad obcou Háj v Hájskej tiesňave sa nachádza 10 pomenovaných vodopádov, ktoré sú až 7 metrov vysoké. Trochu vyššie nad vodopádmi sa na západnej strane tiesňavy dvíha v bralnatých svahoch výrazné údolie, tzv. Szemerce völgy so sutinovým poľom na dne. V údolí môžeme nájsť dve menšie Mrazové jaskyne. Po vystúpení na Zádielsku planinu sa krátko prejdeme po Želiarskych lúkach, krátko prejdeme Starou Hradnou cestou a nad ňou smerom k Háju nájdeme tri vyhliadky na hrane Zádielskej planiny. Po zelenej značke zídeme do Hája okolo Veže na vlásku a vystúpame popri Hájskych vodopádov na začiatok trasy v Hájskej tiesňave.

Krížom cez Veľkú Havraniu skalu

Zo Štóskeho sedla sa vydáme širokou dlhou lesnou cestou na juh. Spoločnosť nám budú robiť zmiešané lesy. Prejdeme sa okolo chaty Zenderling, popod vrchol Skorušina (1028 m n.m.), kde je aj prameň až k rázcestníku Bodovka. Dostávame sa do Slovenského krasu, kde krížom smerom na JV prejdeme na Veľkú Havraniu skalu. Tam uvidíme rozsiahlu priepasť Snežná diera a nižšie aj vchod do Ľadovej jaskyne. Krátko okolo bývalých štôlní zídeme skratkou do Zádielskej doliny s atraktívnou turistickou chatou. Cez Zádielskú tiesňavu sa dostaneme až do Zádiela a po pohodlnej ceste medzi vinicami túru zakončíme pod Turnianskym hradom.

Netradičné vyhliadky nad Hrhovom a Zádielom

Z Hrhova vedie dobrodružná cesta strmo hore na skalnaté vyhliadky Horného vrchu. Z vyhliadok je vidieť Dolný vrch a Hrhovské rybníky. Ďalšie zaujímavé vyhliadky sa nachádzajú nad Zádielskou tiesňavou na východnom okraji Horného vrchu. Väčšina turistov obdivuje Zádielskú tiesňavu z druhej strany z Krkavčích skál. Nakoniec môžeš zísť dole do Zádielu a popod Turnianskú hradnú stráň prísť do Turne nad Bodvou.

Tri planiny jedným dychom

Zo Hrhova sa vydáme strmo hore skratkou na planinu Horný vrch a do obce Bôrka. Krátko sa prejdeme Baksovou dolinou a zamierime na Borčiansku planinu, ktorá je pomerne vysoko. Nájdeme tam skalné mestečko Havrania skala s bývalými štôlňami na železnú rudu a významnými jaskyňami a priepasťami. Cez Šajbovú dolinu prejdeme na Zádielskú planinu a cez Hačavské sedlo zídeme do malebnej obce Hačava. Ak nám zostane trochu času, tak pred Hačavou môžeme navštíviť Hačavskú jaskyňu, ihrisko Horská liga alebo Skalku – vyhliadku nad Hačavou.

Kozí výstup za slniečkom na Krkavčích skalách

V Slovenskom krase je oveľa viac priepastí, než jaskýň. Vstup do horizontálych jaskýň poteší viac, avšak trasa k takým jaskyniam často vedie po strmých svahoch. Bude to aj tomto prípade, kde vyjdeme ku Kozej jaskyni veľmi strmým žľabom zo Zádielu. Na tento úsek túry sa vydáme takmer hneď na začiatku. Od jaskyni vyjdeme ešte vyššie priamo na Zádielsku planinu. Tam si doprajeme relax a možno aj slniečko, keď prídeme po náučnom chodníku na Krkavčie skaly a Zadnú baštu. Prejdeme cez Latínsky val a zídeme do obec Háj. Pred vtupom do Hája sa môžeme kochať nádhernou Vežou na Vlásku majiteľa Petra Šimkanina. Od Hája sa po okraji Zádielskej planiny a popod Turnianskym hradom dostaneme do Turne n.B.

Borčianska planina

V teple a chlade na Borčianskej planine

Na juhu Borčianskej planiny nájdeš lesy, lúky aj skalnaté vyhliadky Malá a Veľká Havrania skala. Na skalnom komplexe Havrania skala sa nachádza praveké, valom opevnené hradisko, ktoré bolo sídliskom ľudu kyjatickej kultúry, obyvatelia poznali spracovanie železa. Na skale sa nachádza vyhliadka pod názvom Malá Havrania skala. Príď v lete a bude Ti teplo. Ak sa budeš chcieť schladiť, príď ku vchodu Ľadovej jaskyne alebo k bývalým štôlňam pri Havranej skale.

Dve prvenstvá v Slovenskom krase

Z Hačavy sa dá cez Zádielskú planinu pomerne rýchlo dostať do Šajbovej doliny v závere skorej sa nachádza Marciho diera. V tejto oblasti les prechádza do rozsiaheho lúčneho terérenu. Najprv južnejšieho vystúpime na vrch Dvorník (932 m n.m.). Podľa najnovších meraní sa jedná o najvyšší vrchol Slovenského krasu. Potom severnejšie vystúpime na Matesovu skalu (925 m n.m.), ktorá pôvodne držala výškové prvenstvo. Okolo Blatného potoka sa zatočíme, dostaneme sa na severnú hranicu Slovenského krasu a vrátime sa do Hačavy.

Krížom cez Veľkú Havraniu skalu

Zo Štóskeho sedla sa vydáme širokou dlhou lesnou cestou na juh. Spoločnosť nám budú robiť zmiešané lesy. Prejdeme sa okolo chaty Zenderling, popod vrchol Skorušina (1028 m n.m.), kde je aj prameň až k rázcestníku Bodovka. Dostávame sa do Slovenského krasu, kde krížom smerom na JV prejdeme na Veľkú Havraniu skalu. Tam uvidíme rozsiahlu priepasť Snežná diera a nižšie aj vchod do Ľadovej jaskyne. Krátko okolo bývalých štôlní zídeme skratkou do Zádielskej doliny s atraktívnou turistickou chatou. Cez Zádielskú tiesňavu sa dostaneme až do Zádiela a po pohodlnej ceste medzi vinicami túru zakončíme pod Turnianskym hradom.

Kde havrany vysoko lietajú

Na Borčianskej planine nájdeš lesy, lúky a skalnaté bralo Veľkú Havraniu skalu, v oblasti ktorej sa nachádza niekoľko veľkých jaskýň a priepastí, hlavne Snežná diera, ktorá vyzerá ako tiesňava a Ľadová jaskyňa, z ktorej fúka veľmi chladný vzduch. Najvyšším vrchom Borčianskej planiny a celého Slovenského krasu je Dvorník (932 m n.m.), ktorý spolu navštívime. Skúsime aj zísť do Zádielskej doliny a cez Baksovu dolinu sa pohodlne vrátime na začiatok túry.

Tri planiny jedným dychom

Zo Hrhova sa vydáme strmo hore skratkou na planinu Horný vrch a do obce Bôrka. Krátko sa prejdeme Baksovou dolinou a zamierime na Borčiansku planinu, ktorá je pomerne vysoko. Nájdeme tam skalné mestečko Havrania skala s bývalými štôlňami na železnú rudu a významnými jaskyňami a priepasťami. Cez Šajbovú dolinu prejdeme na Zádielskú planinu a cez Hačavské sedlo zídeme do malebnej obce Hačava. Ak nám zostane trochu času, tak pred Hačavou môžeme navštíviť Hačavskú jaskyňu, ihrisko Horská liga alebo Skalku – vyhliadku nad Hačavou.

Spoznávame Borčiansku planinu zo Zádielu

Od konca obce Zádiel vedie spevnená cesta cez Zádielskú tiesňavu, ktorá končí pri verejnej Zádielskej chate. Okrem Blatnického potoka môžeme v tiesňave obdivovať skalnú scenériu. Potom vstúpime do Zádielskej doliny, prejdeme sa okolo Zádielskej chaty a vyššie odbočíme do Doliny Šajbového potoka. Vyjdeme na lúky Borčianskej planiny a pri súkromnej chate vystúpame na Havraniu skalu. Tam sa môžeme kochať výhľadmi zo skaly a tiež obdivovať tiesňavu Snežnej diery. Nakoniec zídeme ku kaplnke v Baksovej doline a túru ukončíme v Bôrke.

Malá Havrania skala zo Zádielu

Najprv prejdeme po ceste z Dvorníkov do Zádiela. Od konca obce Zádiel vedie spevnená cesta cez Zádielskú tiesňavu, ktorá končí pri verejnej Zádielskej chate. Okrem Blatnického potoka môžeme v tiesňave obdivovať skalnú scenériu. Potom vystúpime na Borčiansku planinu a odbočíme k výhľadovej Malej Havranej skale. Po starom banskom chodníku popod Havaraniu skalu budeme pokračovať okolo Ľadovej diery až k severnému okraju skaly a vyjdeme na jej vyhliadky – Sovia bralá. Tam sa môžeme kochať výhľadmi zo skaly a tiež obdivovať tiesňavu Snežnej diery. Zídeme k poľovníckej chate a prevažne lúčnym terénom prídeme k ďalšej poľovníckej chate pod Matesovou skalou. Okolo Červeného potoka zídeme do doliny potoka Čremošná, ktorá nás privedie do Bôrky.

Najvyššie chaty v Slovenskom krase

Na Borčianskej planine nájdeš lesy a rozsiahle lúky a poľovnícku chatu pod Matesovou skalou. My sa vydáme ešte severnejšie až ku kóte Metlisko, ktoré už presahuje 900 m n.m. Tam sa stočíme na JZ, opustíme planinu a stále v krasovom území sa zakrútime okolo ďalšej poľovníckej chaty do Doliny potoka Čremošná. Cez ňu sa vrátime do Bôrky.

Výhľady na Zádiel a Anjelskú lúčku

Výhľady z Krkavčích skál do Zádielskej tiesňavy sú dobre známe. Skúsme sa preto pozrieť na Zádielskej tiesňavy z vyhliadok opačnej strany – z Horného vrchu. K ním sa dostaneme prevažne po zvážnici z Hrhova. Vyhneme sa tak strmému výstupo po žltej značke. Potom si doprajeme príjemné posedenie v Zádielskej chate. Ak nám sily a chuť vystačia, pokocháme sa ďalšími výhľadmi z Malej Havranej skaly na Borčianskej planine.

Dve Pipitky

Nádherné prostredie Volovských vrchov v oblasti Úhornej si prejdeme výstupom zväčša po asfaltke po Úhornianske sedlo. Tam sa už napojíme na Cestu hrdinov SNP. Čoskoro narazíme na novú útulňu pre SNP-čkárov a užijeme si hrebeň a otvorený terén po Pipitku (1225 m.n.m.). Pri vrchole sa nachádza poľovnícka chata. Pokračovať budeme popod vrch Osadník k rázcestníku Bodovka. Nedávo tam bol polom a krajina tam vyzerá akoby na mesiaci. Okrajom Borčianskej planiny budeme klesať smerom k vrchu Matesova skala. Nakoniec zídeme cez dolinu potoka Čremošná do obce Bôrka.

Dolinou Čiernej Moldavy

Zaujímavé spojenie Volovských vrchov a Slovenského krasu ponúka túra, ktorá začína pred Štósom a prechádza po spevnenej ceste dolinou Čiernej Moldavy s dĺžkou 5 km. Lesná cesta by bola asi pohodlnejšia, avšak pri malom prevýšení sa dá po pevnom povrchu prejsť celkom rýchlo. Celý čas nás bude sprevádzať riečka Bodva. Príjemným zastavením môže byť odpočinok alebo opekanie pri poľovníckej chate. Odtiaľ opustíme Bodvu, zabočíme vľavo a výrazným stúpaním vyjdeme k Osadníku-Bodovka. A sme na prvej značke, odkiaľ sa spustíme okrajom Borčianskej planiny k Chate pod Matesovou skalou. Ak budeme mať šťastie, narazíme aj na majiteľky chaty. S ohľadom na čas opustíme planinu a cez dolinu potoka Čremošná zídeme do obce Bôrka.

Planina Horný vrch

Nádherné vyhliadky na Hornom vrchu

Od konca obce Zádiel vedie spevnená cesta cez Zádielskú tiesňavu, ktorá končí pri verejnej Zádielskej chate. Okrem Blatnického potoka môžeme v tiesňave obdivovať skalnú scenériu. Po návrate od chaty ku križovatke sa vydáme výživným stúpaním na vyhliadky na Hornom vrchu, aby sme sa na tiesňavu pozreli z výšky od západu. Neďaleko vyhliadok sa nachádza chata Tanya s búdkou na stračej nôžke. Do Zádielu sa vrátime skratkou, aby sme takto uzavreli okruh trasy.

Husitský kostol a veličenstvo Drieňovec

Toto je ideálna autotúra pre mobilných turistov. Prvá obec na trase je Lúčka s pozostatkom husitského kostola na jej severnom okraji. Z ďalšej obce Kováčová vedie neznačená “etapová” trasa na výrazný vrchol Drieňovec. Na svahu vrchola sa nachádzajú dve výrazné priepasti, niekoľko menších jaskýň a vyhliadky. Trasa prechádza lesom, medzivrcholmi, lúkami a škrapovými poliami. Väčšina svahov je strmá, preto sa na vrchol stúpa na etapy.

Čertovské výhľady nad Hrhovom

Z Hrhova vedie značená trasa do Zádielskej tiesňavy k Zádielskej chate. Na trasa sa nachádza výrazná jaskyňa Čertova diera s dĺžkou až 1000 m a hĺbkou dokonca 186 m. Paralelne vedie do tiesňavy menej výrazná trasa cez náročný Vlčí vrch. Na vrchu sa nachádza menšia priepasť Veterná diera s hĺbkou “len” 10 m. Trasa je jednoduchá na popis, avšak náročnejšia na prejdenie kvôli väčšej vzdialenosti aj prevýšeniu.

Netradičné vyhliadky nad Hrhovom a Zádielom

Z Hrhova vedie dobrodružná cesta strmo hore na skalnaté vyhliadky Horného vrchu. Z vyhliadok je vidieť Dolný vrch a Hrhovské rybníky. Ďalšie zaujímavé vyhliadky sa nachádzajú nad Zádielskou tiesňavou na východnom okraji Horného vrchu. Väčšina turistov obdivuje Zádielskú tiesňavu z druhej strany z Krkavčích skál. Nakoniec môžeš zísť dole do Zádielu a popod Turnianskú hradnú stráň prísť do Turne nad Bodvou.

Tri planiny jedným dychom

Zo Hrhova sa vydáme strmo hore skratkou na planinu Horný vrch a do obce Bôrka. Krátko sa prejdeme Baksovou dolinou a zamierime na Borčiansku planinu, ktorá je pomerne vysoko. Nájdeme tam skalné mestečko Havrania skala s bývalými štôlňami na železnú rudu a významnými jaskyňami a priepasťami. Cez Šajbovú dolinu prejdeme na Zádielskú planinu a cez Hačavské sedlo zídeme do malebnej obce Hačava. Ak nám zostane trochu času, tak pred Hačavou môžeme navštíviť Hačavskú jaskyňu, ihrisko Horská liga alebo Skalku – vyhliadku nad Hačavou.

Čarovný les na Hornom vrchu

Jablonova nad Turňou sa vydáme neznačeným chodníkom na Horný vrch. Keď dosiahneme planinu, vyjdeme na výhľadovú Kukudičovú skalu. Prechodom lesa na planine k 55 m hlbokej Jablonovskej priepasti. Budeme pokračovať na sever, až sa dostaneme na červenú značku, ktorú prekročíme a voľne prídeme na výhľadový vrchol Buková. Vrátime sa na značku, po ktorej lúčnym terénom prídeme k Mútnej studni. Začneme sa stáčať späť smerom na JZ. Les sa postupne bude meniť, akoby vysychal. Vrátime sa späť na Kukudičovú skalu a zídeme do Jablonova nad Turňou.

Okruh cez Kukudičovu skalu

Z Jablonova nad Turňou sa vydáme okolo viníc neznačenou cestou na Kukudičovu skalu, z ktorej sú všestranné výhľady smerom na juh Slovenského krasu. Zo skaly sa vydáme ďalej na sever prevažne po lesných cestách a postupne sa stočíme na východ cez Urbársky les. Dostaneme sa na žltú značu, po ktorej budeme krátko klesať, aby sme sa odpútali smerom k vyhliadke nad Jablonovom nad Turňou. Nakoniec sa napojíme na neznačenú cestu, ktorou zídeme dole, napojíme sa na pôvodnú cestu a tak ukončíme pomerne krátky okruh na Dolnom vrchu.

Hradisko a dva Ďury

Na Spanilej jazde v Turnianskej kotline, keď som sa premával medzi Dvorníkmi Hrhovom, obdivoval som nie len strmé svahy Horného vrchu. V blízkosti železnice na sever od nej som obdivoval tri vrchy – Okrúhly Ďur, Dlhý Ďur a Zemné hradisko. Nie sú to vysoké vrchy, ale verím, budú z nich pekné výhľady smerom na juh Slovenska. Na všetko vrchy je najľahší prístup zo severu, pretože svah Horného vrchu je na severu vyšší a teda prevýšenie počas výstupu bude nižšie. Medzi vrchmi sú lúky, neznačené cesty a cyklotrasy. Jednou nenáročnou túrou vieme vystúpiť na všetky vrcholy naraz.

Vyhliadky Horného vrchu na všetky strany

Na nádherný vrchol Drieňovec sa dá ísť až z Jablonova nad Turňou. Najprv vyjdeme na Horný vrch a jeho vyhliadku Kukudičova skala. Po Hornom vrchu sa prejdeme k Mútnej studni. Z nej zídeme k južnému svahu Drieňovca. Na vrchol vyjdeme tou najľahšou stranou, aby sme našli Veľkú aj Malú Veternú priepasť. Trasa prechádza lesom, medzivrcholmi, lúkami a škrapovými poliami. Na východnej strane vrcholového hrebeňa sa nachádza vyhliadka s pohľadom na vrch Žľab a obec Kováčová. Z najvyššieho vrchu Drieňovca zídeme strmo dole do obce Drnava.

K víťazstvu cez Holubiu skalu

V zime sa stačí prejsť okolo kopčekov Hradisko, Dlhý Ďúr a Okrúhly Ďúr pod spodným okraji planiny Horný vrch. A práve v zime lepšie vidíme na planine zaujímavé útvary. Okrem jaskýň Úkryt žien a Úkryt dievčat vieme ľahko identifikovať skalný útvar Holubia skala. A k nemu sa teraz vyberieme. Lepší prístup bude zdola, nakoľko sklon svahu môže byť aj 45°. Po pokochaní zo skaly sa prejdeme po hrane planiny a ďalej budeme pokračovať len po značke. Cez planinu vedie ČTZ aj cyklotrasa. Prejdeme sa trochu po nej lesom a potom po ŽTZ začneme schádzať do Hrhova. Zídeme k nádherným vyhliadkam a opatrne cez skalnú úžinu budeme pokračovať v zostupe. V závere trasy bude klesanie už oveľa pohodlnejšie ako vstúpime do borovicového lesa. Na východnom okraji Hrhova sa nachádza podnik Victory (víťazstvo), ktorý môžeme navštíviť, kým budeme čakať na autobus. Takže teraz je názov túry už zrejmý.

Severným svahom Horného vrchu

Prechod hrebeňom horného vrchu vie byť celkom dlhý. Zaujímavý na ňom môže byť obzvlásť náročný výstup alebo zostup od Hrhova, či Jablonova n.T. Napadlo ma, že lákavý môže byť výstup aj z oblasti doliny Čremošná. Výstup odtiaľ nie je až taký strmý a prevedie nás lúčným terénom. Keď sa prejdeme po severnej hrane Horného vrchu, môžno nájdeme nejaké pre nás nové jaskyne. Na hrebeni si už užijeme výhľady na juh k Hrhovu a jeho jazerám. Môžeme aj odbočiť na krátko ku Krasovému jazierku a cez Hrhovskú dolinu sa vrátime na štart túry.

Krasová oblasť Čremošná

Husitský kostol a Čertov hrad

Toto je ideálna autotúra pre mobilných turistov. Prvá obec na trase je Lúčka s pozostatkom husitského kostola na jej severnom okraji. Z ďalšej obce Drnava vedie neznačená trasa na roztrúsený skalný hrebeň s názvom Čertov hrad. V oblasti je viacero zoskupení skalných útvarov smerom k vrchu Lipovec. Následne nás budú čakať dva krátke klesania na spevnenú cestu s altánkom. Odtiaľ mierne na východ a hneď zídeme ešte k jednému Čertovmu hradu. Jedná sa však o jedinečný skalnatý vrchol, nie hrebeň. Od neho zídeme na lesnú cestu, pozor na autá, a popri Lepkavom potoku sa vrátime ku štôlni Dionýz, kde si môžeme pozrieť jeho vstup. V štarto-cieli je aj jazierko a altánok s krbom. Ak si nič neopečieme, aspoň si horúcu čokoládu môžeme uvariť.

Z Čertovho hradu hrebeňom až na Čipkov vrch

Z obce Drnava vedie krátka spevnená cesta ku štôlni Dionýz. Nepôjdeme na náučný chodník Poklady Drnavy, ale pomerne rýchlo sa zahrejeme výstupom na hrebeň s dvoma skalnými vrchmi Čertov hrad (682 m n.m.). Následne nás budú čakať dva krátke klesania, ale za nimi už vyjdeme na hrebeň a prvý vrchol – Lipovec (847 m n.m.). Po hrebeni vystúpame až na Čipkov vrch (966 m n.m.). Z neho zídeme na asfaltku, prejdeme na pohodlné lesné cesty pri Južnom a Lepkavom potoku a zídeme ešte k jednému Čertovmu hradu. Jedná sa však o jedinečný skalnatý vrchol, nie hrebeň. Od neho zídeme na lesnú cestu, pozor na autá, a vrátime sa ku štôlni, kde si môžeme pozrieť jeho vstup. V štarto-cieli je aj jazierko a altánok s krbom. Ak si nič neopečieme, aspoň si horúcu čokoládu môžeme uvariť.

Husitský kostol a Žľab

Dedinka Lúčka nám umožní nielen návštevu Husitského kostola, ale poskytne aj možnosť urobiť si okruh na SV od nej. Oficiálne sa nejedná o NP Slovenský kras, ale ešte zostaneme v krasovom území. Na trase kompletne obídeme výrazný vrchol Žľab, a aby boli výhľady, zídeme mierne z vrcholu na jeho južnú stranu. Uvidíme tak Lúčku, Husitský kostol a nádherný vrchol Drieňovec. Na trase bude dobrovoľná odbočka ku skalnej bráne na SV od Žľabu.

Najvyššie chaty v Slovenskom krase

Na Borčianskej planine nájdeš lesy a rozsiahle lúky a poľovnícku chatu pod Matesovou skalou. My sa vydáme ešte severnejšie až ku kóte Metlisko, ktoré už presahuje 900 m n.m. Tam sa stočíme na JZ, opustíme planinu a stále v krasovom území sa zakrútime okolo ďalšej poľovníckej chaty do Doliny potoka Čremošná. Cez ňu sa vrátime do Bôrky.

Severným svahom Horného vrchu

Prechod hrebeňom horného vrchu vie byť celkom dlhý. Zaujímavý na ňom môže byť obzvlásť náročný výstup alebo zostup od Hrhova, či Jablonova n.T. Napadlo ma, že lákavý môže byť výstup aj z oblasti doliny Čremošná. Výstup odtiaľ nie je až taký strmý a prevedie nás lúčným terénom. Keď sa prejdeme po severnej hrane Horného vrchu, môžno nájdeme nejaké pre nás nové jaskyne. Na hrebeni si už užijeme výhľady na juh k Hrhovu a jeho jazerám. Môžeme aj odbočiť na krátko ku Krasovému jazierku a cez Hrhovskú dolinu sa vrátime na štart túry.

Planina Dolný vrch

Cez Dolný vrch k susedom

Na Dolný vrch vedie strmo hore pomerne nová ZTZ okolo vrchu Veľký Paklán. Na planine sa nachádza veľa významných priepastí. Planina zasahuje aj do Maďarska. Za hranicou sa nachádza 3. najhlbšia maďarská priepasť – Cecsembukki zsomboly. Trasa pokračuje okruhom okolo ďalších priepastí, strmo dole a cez lúky pod Jablonovom nad Turňou späť do Hrhova. Túra sa dá skrátiť parkovaním na lúkach pri Hrhovských rybníkoch.

Silická planina

Šmykľavo na Sokolí kameň

Na východ od obce Silica sa nachádza Sokolia dolina, ktorá nám skôr poslúži na okružnom prechode na tejto túre. Hlavnou dominantou túry je rezervácia Sokolia skala. Je to výrazný skalný útvar zapojený do lesného komplexu v závere doliny Sokolieho potoka na hranici Silickej planiny. Pod mohutnou Sokoliou skalou na jeho úpätí vyviera krasový prameň nazývaný Sokolia vyvieračka. V jej blízkosti a na severnej strane mohutnej steny Sokolej skaly sa nachádza otvor do známej Zbojníckej jaskyne. Na Sokolej skale sa nachádza vzácne archeologické nálezisko a zvyšky hradu Sokolí kameň.

Vyhliadky na severe Silickej planiny

Silická planina je mojej mysli stále pomerne vzdialená. Jednoducho na ceste k nej ma mimoriadne a ako prvé nadchla Jasovská planina a potom Zádielska a Borčianska planina. Napriek tomu často míňam na svojich cestách Silickú planinu. Viem, že je rozsiahla, je na nej veľa lúk a raz som v jej oblasti Rakaťa úplne zablúdil. Ako je u mňa zvykom, skúsil som navrhnúť netradičnú túru skrz planiu zameranú na vyhliadky, ktoré považujem za veľké lákadlo planín a náhradu turistických vrcholov. Ako prvá vyhliadka bude “lavičkové posedenie” nad bývalým lomom v blízkosti Sorošky. Druhou a poslednou vyhliadkou bude lúčka oblasť SZ od Hrušova. Väčšinou sa budeme pohybovať na cyklotrase a značenom chodníku. Asi v polovici trasy uvidíme turisticky zaujímavé odpočívadlo Rakyta.

Dva dni Silickou planinou

Silická planina je rozsiahla, skúsme si ju však prejsť krížom, aby sme z nej videli čo najviac a niečo si necháme na neskôr. Prejdeme sa lučnou častou planinu ale aj nádhernými lesmi. Spoznáme najvýznamnejšie jaskyne Slovenského krasu – Domicu a Silická ľadnicu. Nebudú chýbať menej známe vyhliadky. Čaká nás príjemný terén bez pohybu v bralnatých svahoch. Môžem si dopriať relax každý deň, pretože trasy túry nie sú dlhé. Ubytovanie v Silici vyzerá prírodne a večer tam môžeme stráviť opekaním.

Plešivecká planina

Kde je najvyššie na Plešiveckej planine

Najvyššie vrcholy planín Slovenského krasu sa obvykle nenavštevujú, lebo neposkytujú výhľady. Napriek tomu skúsime navštíviť vrch Štít – najvyšší vrchol Plešiveckej planiny, keďže sa nachádza neďaleko lesnej cesty. Vyrazíme z Kružnej, vystúpime na Štít a cestou ku Gerlašskej skale nájdeme v strmom teréne Šingliarovú priepasť. Z Gerlašskej skaly zostúpime do obce Honce.

Planina Koniar

Prielom Muráňa

Návšteva náučného chodnika Prielom Muráňa a náučného chodnika Krasové javy Hôrky nás prevedie malebnou kaňonovitou dolinou potoka Muráň v nenarušenom prírodnom prostredí. Na trase sa nachádza niekoľko jaskýň a krasové zaujímavosti planiny Hôrka. V závere si krátko pozrieme planinu Koniar a skončíme v Plešivci.

Planina Koniar poriadne

Koniarska planina pripomína pretiahnutú nohu, či chapadlá. My navštívime jej SZ časť s najvyšším vrcholom – Veterníkom. Pod vrcholom sa nachádza priepasť s rovnomeným názvom. Na západe navštívime výrazné vrcholy Strieborník a Slovensku skalu so záhadnou zrúcaninou. Po zostupe sa záverom prejdeme okolo vodnej nádrže Gemerské Teplice.