Home » Okolo Hatinej, jaskýň je habadej

Okolo Hatinej, jaskýň je habadej

Verejná Hatinská jaskyňa

Medzi Moldavou nad Bodovou a Jasovom sa nachádza hornatý útvar Medzevská pahorkatina. Môžeš sa prejsť po spodnom okraji pahorkatiny pri nive Bodvy a nájsť viacero jaskýň. Časť trasy môžeš tiež prejsť na hornom okraji pahorkatiny s výhľadmi na Volovské vrchy. Trasa po pahorkatine vedie okolo Moldavskej jaskyne, popri kaplnke sv. Rócha, ďalej okolo dlhej vyvieračky a jaskyni Helena, Potom trasa prechádza cez cestu do Debrade, vedie okolo niekoľkých jaskýň Medzevskej pahorkatiny a končí v reštaurácii pri Jasovskej jaskyni.

Trasa

Moldava n/B kaplnka sv. Rócha Medzevská pahorkatina Hatinské jaskyne Jasov
14 km; +287 m / -232 m

Doprava

Odchod os. vlakom zo ŽS KE o 8:32 h do Moldavy n/B

Návrat autobusom o 16:42 h z Jasova do Košíc. Príchod na AS o 17:30 h.


Zaujímavosti na trase

Východný okraj Jasovskej planiny nie je jednoznačne tvorený svahom, typickým pre ostatné planiny. Ide tu skôr o neurčito rozčlenený povrch, ktorý klesá cca 200 m výškových na plošinové územie v blízkosti obce Debraď. Depresia potoka Drienovca je približne hranicou, kde je situovaná dnešná hranica Jasovskej planiny v zmysle geomorfologického. Tu dostalo toto územie spolu so severnejšie ležiacimi nekrasovými časťami názov Medzevská pahorkatina ako súčasť Košickej kotliny.

Vyššie uvedené územie takto vytvárajúce istý nižší Jasovskej planiny je tvorené mierne zvlnenou pahorkatinou. Dolinná niva Bodvy, ktorá ju ohraničuje na východe, klesá z 250 m v Jasove na cca 210 m v Moldave nad Bodvou. Najvyššie body tejto plošiny dosahujú vo vystupujúcich tvrdošoch (Jasovská skala 350,1 m; kóta 350,9 m juhozápadne od predošlej) však iba prevažne od 310 m v severnejších častiach po 280 a menej v okolí Moldavy nad Bodvou. Na samotnom území zaujme najviac pozdĺžna zníženina začínajúca nad obcou Debraď, pretekaná potôčikom Drienovec, ktorá vedie paralelne s tokom Bodvy.

Kaplnka sv. Rocha stojí na vyvýšenine nad Moldavou nad Bodvou. Kaplnka bola postavená v roku 1833 na počesť patróna svätého Rocha a na pamiatku obetí epidémie cholery, ktorá v meste vypukla v roku 1831. Táto epidémia mala za následok takmer úplné vyľudnenie obcí v regióne. Obyvatelia mesta sa v týchto ťažkých časoch obracali so svojimi modlitbami práve k patrónovi Chorvátska – svätému Rochovi. Robili tak pod vplyvom chorvátskych osadníkov žijúcich v okolitých obciach. V kaplnke sa na pamiatku obetí každoročne v auguste slúži odpustová omša. Kaplnka je otvorená len počas ich konania.

Svätý Rochus (Róch) je patrónom Chorvátska, ochranca lekárov, lekárnikov, nemocníc, sedliakov, obchodníkov s umeleckými predmetmi, chorých na mor, choleru a iné nákazlivé choroby. Narodil sa v roku 1295 v meste Montpellier v južnom Francúzsku. Patrí k uctievaným postavám katolíckej cirkvi. Býva zobrazovaný ako fúzatý pútnik s klobúkom, často so psom po jeho boku a majúci pri sebe palicu, meč alebo tašku. Na mnohých ilustráciách ukazuje na morový vred, ktorý má na nohe.

Dĺžka: 418 m; GPS: N 48°38.448′ E 21°0.004′

Matejova jaskyňa je nedávno objavená jaskyňa dlhá okolo 100 m. Má labyrintovitý charakter chodieb podobných Moldavskej jaskyni. Najnižšie časti sú periodicky zaplavované. Jaskyňu pomenoval jaskyniar Stanislav Danko zo skupiny Adonis Ten po svojom synovi.

Dĺžka: 110 m; hĺbka: -13 m; GPS: N 48°38.089′ E 20°59.842′

Helenina vyvieračka a jaskyňa sa nachádza asi 600 m na juh od mosta cez Bodvu z cesty smerom na Debraď. Jaskyňa je tvorená lomenou chodbou vedúcou najprv do masívu, potom sa stáčajúcou na sever. Vpravo odbočujúca chodba vedie do siene so sifónom. Jeho hladina je 1,6 m pod úrovňou nivy.