Trasa

Turňa n/B – Čermeľ – Žihľavova jaskyňa – Zádiel – Erňa – Veľký Ščob – Turniansky hrad – Jaskyňa pod hradom – Turňa n/B
13,5 km; +769 m / –769 m

Doprava

Odchod autobusom z AS KE o 7:15 h do Turne n/B

Návrat autobusom o 14:55 / 16:42 h z Turne n/B do Košíc. Príchod na AS o 15:47 / 17:31 h.

---

Zaujímavosti na trase

Žihľavova jaskyňa je tvorená suchou, jednoduchou, nevetvenou subhorizontálnou chodbou, čiastočne fotickou, ktorá má svetlosť približne 4 m. Vchod, ktorý je nízky, polelipsový s expozíciou 225°, je zavalený blokmi, avšak prielezný. Svetlosť 4 m × 2 m a profil chodby tvaru nepravidelného trojuholníka si jaskyňa zachováva do vzdialenosti 6 m od vchodu, kde sa strop znižuje a priestor postupne vyznieva. Jaskyňa bola využívaná počas 2. svetovej vojny. Nachádza sa v nej zimovisko netopierov.

Dĺžka: 15 m; GPS: N 48°36.913′, E 020°51.505′

Čermeľ je inaktívna, fluviokrasová jaskyňa výverového typu. Lokalita sa pred objavom na povrch prejavovala s priemerom 0,3 m, hĺbkou približne 0,2 m a so skalnatým severným okrajom. Prolongáciou v lete 2016 bola postupne sprístupnená približne 10 m dlhá stará chodba z veľkej časti vyplnená podlahovou sintrovou výplňou, ktorá v závere chodby prudko klesá do hĺbky –3 m, pravdepodobne na úroveň pôvodného jaskynného profilu. Priestory jaskyne sú situované ani nie 10 m nad tektonickým stykom spodného (sinské vrstvy) a stredného triasu (steinalmské vápence).

Dĺžka: 10 m; hĺbka: 3 m; GPS: N 48°36.90360′, E 20°51.51900′

Jaskyňu Erňa s 2× perforovaným stropom tvorí obrovská dómovitá dutina nepravidelného pôdorysu i profilu. Svetlosť dutiny je mimoriadna, 60 × 40 × 24 m. Ústie má tvar nepravidelného štvoruholníka s rozmermi 7,7 × 2,6 m, otvára sa v strope jaskyne, pričom je situované 13 m nad vrcholom kužeľa na dne jaskyne. Jaskyňa patrí k najstarším známym jaskyniam Slovenského krasu, miestnym obyvateľom je známa odnepamäti. Jaskyňa patrí z hľadiska objemu k najväčším podzemným priestorom v Slovenskom krase. Nachádza sa tu najväčšie zimovisko večernice malej v strednej Európe – desaťtisíce jedincov a zimujú tu aj desiatky jedincov ďalších sedem druhov netopierov.

Dĺžka: 60 m; hĺbka: 23,5 m; GPS: N 48°36.938′ E 020°50.615′

Jaskyňa pod Turnianskym hradom je zatiaľ jediná známa jaskyňa na Turnianskom hradnom vrchu. Jaskyňa má charakter vertikálnej jaskyne s veľmi malou svetlosťou. Ústie je situované v skupine nízkych škráp; je lichobežníkového pôdorysu 1 m (d) × 0,5 m (š), predelené neveľkým skalným mostom na dve časti.

Dĺžka: 25 m; hĺbka: 14,5 m; GPS: N 48°36.597′, E 20°52.584′

---

Zrúcanina Turnianskeho hradu sa týči nad obcou Turňa nad Bodvou, na krasovom kopci vo výške 375 m n.m. v NP Slovenský kras. Nachádza sa tu národná prírodná rezervácia Turniansky hradný vrch. Hrad sa skladal z dvoch častí (hornej a dolnej). Zo zrúcanín Turnianskeho hradu je pekný výhľad na obec Turňa nad Bodvou, obec Háj, malebnú Hájsku dolinu, z časti Zádielsku planinu, na východe Jasovskú planinu, z časti planinu Dolný vrch, na juhovýchode Košickú kotlinu a juhu Turniansku kotlinu.

V súčasnosti je Turniansky hrad verejnosti voľne prístupný a o obnovu tejto kultúrnej pamiatky stará občianske združenie Castrum Thorna. Zrúcaniny hradu dokazujú, že i tento hrad bol budovaný v niekoľkých, časovo od seba vzdialených etapách. Zachovala sa aj čiastočne cesta, ktorou bol hrad sprístupnený pričom v skalnom podloží sú viditeľné stopy po kolesách vozov. Hradu dominovala štvorhranná veža, ktorá je aj dodnes najmohutnejšou časťou zrúcanín.

Hrad bol postavený po mongolskom vpáde do Uhorska pravdepodobne v prvej polovici 13. storočia. Prvá zmienka o Turnianskom hrade je v listine Béla IV. z prvej polovice 13. storočia. Podľa nej panovník daroval hrad šarišskému grófovi Tékušovi. Gróf dostal rozsiahle pozemky v Turnianskej župe na základe pomoci kráľovi Belovi IV. V bitke proti Mongolom pri rieke Slaná v roku 1241. Do Mongolského (nesprávne tatárskeho) vpádu do Uhorska sa stavali na našom území zväčša drevené hrady. Po odchode Mongolov z územia Uhorska sa začali stavať už nové kamenné hrady a tak učinili aj Tékušovci.

Hrad často menil majiteľov. Vlastnili ho aj bratríkovci, kráľ Mateja Korvína a patril aj k pohraničným hradom protitureckej krajinskej pevnostnej sústavy. Z rúk Imricha Thökölyho ho v roku 1685 vybojoval bez boja cisársky generál Valentín Šultz dal hrad čiastočne zbúrať. Od tých čias život na Turnianskom hrade ustal, keďže hrad už nebol obnovený. V období národnooslobodzovacieho boja v roku 1848 v zachovalých miestnostiach hradu ubytovali domobrancov. Z ich nedbanlivosti vznikol požiar, ktorý zničil celú konštrukciu strechy. Od toho času bol hrad odsúdený na zánik. Počas II. svetovej vojny Nemci zničili aj pozostalé múry hradu, keď odtiaľto odstreľovali cestu vedúcu do Košíc.