Home » Z Hatiny nielen do “jaskyni”

Z Hatiny nielen do “jaskyni”

Plastika sv. Ladislava v Debradi

Pod Jasovom sa nachádza Medzevská pahorkatina v ktorej sú desiatky jaskýň pomenované podľa neďalekej obce Hatiny. K jaskyniam sa dá dostať zdola blízko rieky Bodva. Na vrchole pahorkatiny sú zasa vyhliadky. Trasa pokračuje lúčnou cestou do obce Debraď, nenápadnou “zadnou” cestou k Ladislavovej vyvieračke s rastlinným kostolom a po značej trase klesá k Drienovskej jaskyni s vyvieračkou a do Drienovských kúpeľov.

Trasa

Hatiny Hatinské jaskyne vyhliadky na Medzevskej pahorkatine Debraď Ladislavova vyvieračka Drienovské kúpele Drienovec
15 km; +413 m / –377 m

Doprava

Odchod autobusom z AS KE o 7:20 h do Jasova s prestupom do Hatín

Návrat autobusom o 15:03 / 16:47 h z Drienovca do Košíc. Príchod na AS o 15:47 / 17:31 h


Zaujímavosti na trase

Sídlo Debraď sa pôvodne nenachádzalo na tom mieste, na ktorom sa nachádza dnešná obec. Vieme len toľko, že sa vybudovalo kdesi na spodnej časti Horného Uhorska. Sídlo sa s najväčšou pravdepodobnosťou stalo obeťou tatárskeho pustošenia. Z ústneho podania vieme, že nová obec bola založená začiatkom 13. storočia v blízkosti prameňa Svätého Jána na hornom konci obce. Obyvatelia obce si svoje drobné, malé domčeky stavali počnúc ústím potôčika pozdĺž jeho toku. Tento potok bol po stáročia jediným zdrojom vody, poskytoval pitnú vodu obyvateľom a potôčik slúžil na napájanie dobytka a zavlažovanie záhrad. Teplota jeho vody je priaznivá, jeho priemerná teplota dosahuje 10 – 12 stupňov °C, preto ani v zime voda nezamŕza.

Medzi zaujímavosti v obci patrí prameň a kaplnka sv. Jána, plastika svätého Ladislava a rímsko-katolícky kostol svätého Petra a Pavla (r. 1834).

Rastlinný kostol resp. Kostol sv. Ladislava leží v nadmorskej výške 420 m n.m. pri výdatnej Ladislavovej vyvieračke. Na mieste dnešnej kaplnky bol postavený koncom 15. storočia kostol svätého Ladislava, ktorý patril Premonštrátskemu radu v Jasove. Kostol zničili Turci, ktorí sa dostali v roku 1570 až na Spiš. Zrúcaniny kostola bolo možné vidieť ešte začiatkom 20.storočia. Po 2.svetovej vojne bola na mieste pôvodného kostola postavená kaplnka, ktorú v 50-tych rokoch 20. storočia dala vypáliť ŠTB. Kaplnka bola obnovená koncom 90-tych rokov 20.storočia.

Na bývalých základoch kostola z konca 15. storočia a kaplnky z polovice 20. storočia tu v rokoch 2006 – 2007 postupne vyrástol kamenný múrik a na ňom symbolická drevená konštrukcia v tvare niekdajšej kaplnky. Pozostáva zo základov niekdajšieho kostola a trámov z červenej borovice. Strom, ktorý rástol medzi základmi kaplnky, bol ponechaný na svojom mieste, takže prečnieva cez postavené drevené trámy. V kaplnke je umiestnený oltár zhotovený z kameňa a kamenný ruženec. Obnovená kaplnka bola vysvätená 15.9.2007. Za kaplnkou je osadený drevený kríž s korpusom Krista.

K Ladislavovej vyvieračke sa viaže legenda o zbožnom uhorskom kráľovi Ladislavovi I., ktorý si počas návratu z ťažkého boja v 11. storočí vymodlil na suchej pláni vytrysknutie prameňa, aby sa jeho vysmädnuté a na smrť unavené vojsko napojilo a zachránilo pred záhubou. Legenda hovorí, že kráľ vtedy zabodol meč do zeme, čím vytvoril tvar kríža a modlil sa. Keď ostrie meča vytiahol, na mieste vytryskol prameň. Iná verzia hovorí, že kráľ sa modlil v sedle a keď jeho kôň dupol do zeme, v jeho stupaji vyvrela voda.