Home » Prvý raz v Aggteleku

Prvý raz v Aggteleku

Salamandra škvrnitá je symbolom NP Aggtelek

Občas som sa prešiel autom okrajom NP Aggtelek, ale nezastavil som sa tam. Zdá sa, že Aggtelek nie je tak veľký ani vysoký, ako Slovenský kras. Keď sa pozriem na mapu, mám trošku chaos. Vidím prevažne priepasti, lesy, lúky. Chýba mi nejaký trhák, ako sú vrcholy, vyhliadky alebo škrapové polia a bralá. Moja prvá túra v Aggteleku teda nebude ideálna. Ja však verím, že nebude zlá. Začneme hodinovou návštevou jaskyňe Baradla v obci Aggtelek. Po návšteve vyjdeme po schodoch nad jaskyňu na vápencové bralo. Potom sa presunieme nad obec Szögliget a urobíme si menší okruh cez zrúcaninu hradu Szádvár. Z hradného kopca tu budú výhľady do okolia. Na záver sa presunieme k úpätiu vrchu Esztramos-hegy. Vystúpame na vrchol, aby sme našli bývalé bane, jaskyne, minerály, ferratu a vežu. Do jaskýň Rákóczi a Földvári sa dá ísť so sprievodcom. NP Aggtelek vzhľadom na svoju veľkosť má celkom dobrú podporu turistiky.

1. trasa

Návšteva jaskyne Baradla v Aggteleku (1 h) – presun autami nad obec Szögliget
1 km; 66 schodov

2. trasa

Nad Szögliget (Salamandrový dom) – Tetves-forrásSzád-várLakatos-forrás – nad Szögliget – presun autami ku svahu Esztramos
4 km; +275 m / –275 m

3. trasa

Pri Rákoczi barlangEsztramos-hegy (bane, jaskyne, ferrata, veža) – pri Rákoczi barlang
3 km; +180 m / –180 m

Doprava

Autami z Košíc k jaskyni Aggtelek na západnom okraji obce Aggtelek (cca 1:10 h)

Návrat autami od svahu Esztramos do Košíc (cca 50 min)


Zaujímavosti na trase

V Maďarsku je deväť národných parkov. Národný park Aggtelek je najsevernejší zo všetkých. Jaskyňa Baradla tu prechádza cez Sovensko-maďarskú hranicu. Jaskyne sú tu pod ochranou UNESCO, takže Baradla je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Tieto jaskyne poznal aj praveký človek, ktorý v nich žil. Najstaršie kosti, ktoré sa tu našli, sú staré 35 000 rokov. Jaskyňu môžete navštíviť z viacerých miest a niekoľkými trasami. Jaskyňa má tri vchody: prirodzený vchod pri Aggteleku a dva umelé vchody. Jeden umelý vchod je neďaleko Jósvafõ a druhý medzi Aggtelekom a Jósvafõ pri Vörös-tó (Červené jazero).

Jaskyňa Baradla je skrátený názov z pôvodne jaskynného systému Baradla-Domica. Svoj dlhší názov dostala podľa toho, že jej približne 8 km dlhá časť, ktorá sa tiahne až do Slovenska, sa nazýva Jaskyňa Domica. Samotný názov Baradla je pravdepodobne odvodený od slovanského slova “bradlo”, čo znamená útes, skalnatá strmá hora. Bradlo, množné číslo bradla, je termín, ktorý sa používa dodnes a na Slovensku je tiež živým zemepisným názvom. Predtým sa používal aj názov Aggtelek Cave, v tom čase sa slovo jaskyňa často dopĺňalo pojmom stalaktit a potom sa objavilo ako Aggtelek Cave. Tento názov sa už nepoužíva.

Jaskyňa Baradla vznikla v triasovom vápenci vytvorenom pred 200 – 230 miliónmi rokov. Táto oblasť bola počas obdobia triasu pokrytá postupne sa prehlbujúcim morom, v ktorom sa v závislosti od hĺbky a vzdialenosti od pevniny usadzovali vápenaté sedimenty rôznych kvalít zo zvyškov vápenatých živočíchov, ktoré tu žili a potom uhynuli. Po období triasu more ustúpilo, vápenatý sediment stuhol a oblasť sa vyvýšila. Počas formovania hôr boli pevné skalné bloky silne roztrieštené. V priebehu času sa vytvorilo niekoľko typov vápencových útvarov, jaskyňa Baradla vznikla v 3 rôznych vápencoch. Najstarší vápenec sa nachádza v časti jaskyne Jósvafő, od vchodu do Siene obrov. Tento tmavosido-čierny, hrubovrstvový gutensteinský vápenec je silne fragmentovaný, preto je vhodný na tvorbu chodieb, ale kvôli jeho znečisteniu je v tejto časti jaskyne len niekoľko stalaktitov. Najdlhšia časť hlavnej vetvy Baradla vedie vo steinalmskom vápenci, svetlošedej, dobre krasovatelej skale, ktorá je vynikajúca pre tvorbu stalaktitov. V skale možno pozorovať aj fosílie ako zelené riasy, amonity, morské ľalie. Možno vidieť wettersteinský vápenec, dobre krasovatelý, relatívne čistý vápenec vytvorený v plytkej lagúne od Železnej brány po východy jaskyne, obsahujúci zvyšky zelených rias, slimákov a amonitov. Celková dĺžka vykopaného jaskynného systému Baradla-Domica presahuje 30 kilometrov.


Ruiny hradu Szádvár sa nachádzajú na vrchole 461 m vysokého kopca blízko obce Szögliget. Odporúčaným východiskovým bodom je parkovisko pri turistickej chatke Szalamandra. Pri parkovisku je informačný panel o Szádvári so schránkou, kde môžeš prispieť na zachovanie hradu. K hradu treba nasledovať spevnenú cestu, kým nenarazíš na červené označenie L. Toto značenie vedie po náučnom chodníku okolo hradného kopca. Po 4. zastávke treba odbočiť doľava (na sever) a nasledovať cestu ku dolnému hradu „Csiga“. Po vstupe do dolného hradu a prekonaní 374 schodov (výškový rozdiel: 67 m) sa dostaneš do vonkajšieho hradu na vrchole kopca. Poznámka: Po obhliadke horného hradu sa oplatí ísť dolu cez bývalý hlavný vchod z vonkajšieho hradu (vedľa strážnej budovy, oproti vstupu so schodiskami). Tým sa vrátiš k druhej časti náučného chodníka, obídením hradného kopca z juhu.

Hrad kedysi bol jeden z najkrajších hradov v Maďarsku, dnes je vyhľadávaným miestom turistov. Návšteva hradu ponúka výborný program pre milovníkov histórie a hradov, a tiež pre rodiny s deťmi. Hrad Szádvár mohol byť postavený ako kráľovský hrad v 50-tych až 60-tych rokoch 13. storočia, ale neexistujú o ňom presné informácie. Hrad postavili na území turnianskeho kráľovského lesného hospodárstva, na území neskoršej turnianskej župy. O hrade z éry Arpádovcov vieme málo, dobová keramika sa našla v malte jednej alebo dvoch častí múrov v areáli vnútorného hradu. Okolo 1387 – 1392 kráľ Žigmund udelil Szádvár ako večné panstvo Jurajovi Bebekovi a jeho synom. V roku 1448 padol Imrich Bebek v bitke pri Kosove. Jeho majetky vrátane Szádváru a k nemu patriacich dedín zdedila vdova so synom a dcérou Orsolyou. V roku 1470 sa hrad a hradné panstvo stalo majetkom Imricha Zápolského. V roku 1685 bol hrad ešte úplne neporušený. Po zajatí Thökölyho Turkami sa Kuruci hromadne pridali na cisársku stranu. Hrad bol definitívne zničený v roku 1688, keď ho kuruci odovzdali cisárskemu generálovi Caprarovi. Ten ho podpálil a urobil neobývateľným. Vojenská úloha hradu zanikla. Po tom, čo boli ruiny hradu ponechané napospas, boli ich stavebné kamene odvezené na staveniská v okolí a územie bolo rekultivované lesom. Na základe ustanovení trianonského mierového dekrétu bol hrad a jeho okolie umiestnené na území hraničného pásma a boli považované za zakázanú zónu. Ďalší zlom v živote Szádváru priniesol rok 2006, kedy bolo založené združenie Kruh Priateľov za Szádvár. Cieľom združenia bol záchrana hradu a zachovanie jeho pamiatky. Areál hradu vyčistili od vegetácie, od roku 2010 pravidelne organizujú vykopávky a od roku 2008 hrad konzervujú.


Esztramos je kopec klasifikovaný ako súčasť Aggtelekského krasu, ale geograficky patriace do krasu Szalonnai, vyčnievajúce ako ostrov z údolia Bódvy medzi Bódvarákó a Tornaszentandrás. Pôvodne bol vysoký 380 metrov, ale teraz je kvôli ťažbe vysoký len 320 metrov. Jeho atrakciami sú jaskyne, objavené najmä v dôsledku banskej činnosti, vrátane jaskyne Rákócziho č. 1, respektíve jaskyne Aladár v Esztramos Földvári, ktorá bola v dôsledku ťažby takmer úplne zničená. V Esztramos sa plánuje vybudovať múzeum ťažby železnej rudy, ktoré by využilo početné zásobné jamy a šachty, ktoré sú stále v dobrom stave Ďalej by sa usporiadala ekologická a mineralogická výstava, ktorá by návštevníkom predstavila špeciality oblasti. Úsek trasy via ferrata je už dokončený a vhodný na vyskúšanie.


Ďalšie zaujímavosti

Pekné jazero nazývané Morské oko sa nachádza neďaleko jedného zo vchodov do jaskyne Baradla. Jazero pri vchode nazývané “tengerszem” je napájané prameňmi, ktoré pochádzajú z vôd vytekajúcich z jaskynného systému Baradla. Potok vytekajúci z jazera tvorí malý vodopád.

Červené jazero indikuje červenú farbu pôdy v regióne, ktorý vznikol pred viac ako 50 miliónmi rokov. Severne od jazera sa nachádza pomerne nezvyčajný skalný útvar s názvom Medvedie skaly, ktorý vznikol z vápenca počas obdobia kriedy. Oba útvay sa nachádzajú vedľa cestu medzi obcami Aggtelek a Jósvafő.

21. marca 2010 bola kniha v maďarskom Szinpetriji vo vodnom mlyne v národnom parku Aggtelek oficiálne uznaná za najväčšiu knihu. Informácie o knihe:

  • veľkosť strany: 360 cm (šírka) x 400 cm (výška)
  • hmotnosť: 1 420 kg
  • veľkosť knihy: 4,18 m x 3,77 m
  • počet strán: 346

Tvorcom trvalo niekoľko rokov, kým túto knihu vytvorili . Tlač sa vykonávala na veľkoformátovom tlačiarenskom stroji so šírkou 5 metrov. Kotúč papiera mal pôvodne 1 000 kg a šírku 3,8 metra. Šitie knihy trvalo asi 5 mesiacov. Pevná väzba knihy je vyrobená z dreva a potiahnutá pravou kožou. Zdobí ho slávny obojživelník národného parku – salamandra ohnivá. Na otočenie jednej stránky je potrebných 4 – 5 ľudí.