Trasa

Háj – Anjelská priepasť – vyhliadka na Zádielskú planinu – Hmlistá jaskyňa – Vysoká – Miglinc sad – Keglevichove jaskyne – Priepasť nad Hájom – Hmlistá jaskyňa
14,2 km; +759 m / –759 m

Doprava

Stretnutie s autami o 8:00 h v Háji na turistickom parkovisku

Návrat autami z Hája

---

Zaujímavosti na trase

Anjelská priepasť (513 m n.m.) je korózno-rútivá jaskyňa. Nachádza sa pod neznačenou odbočkou z Anjelskej cesty v bočnej skalnej stene. Jaskyňa má nenápadný úzky vchod.

Hĺbka: 25 m; GPS: N 48°37.847′ E 20°51.973′

Hmlistá jaskyňa (519 m n.m.) je korózna jaskyňa s jednou lineárnou chodbou so zvlneným dnom a nevyrovnaným stropom. Pri vstupe má výšku 1,5 – 2 m, so vzdialenosťou však klesá. Chodba sleduje smer 294 °. Vchod tvorí rovnoramenný trojuholník 1,3 x 1,2 m.

Dĺžka: 29 m; GPS: N 48°37.832′ E 20°52.628′

Kvesta Vysoká (706 m n.m.) patrí medzi najvyššie vrcholy Jasovskej planiny. Z vrcholových skaliek je vidieť na hrebeň Volovských vrchov. Samotný vrchol sa nachádza takmer nad starým jabloňovým sadom.

GPS: N 48°38.40742′ E 20°53.99962′

Miglinc je údolie, ktoré predeluje Jasovskú planinu na južnú a severnú časť. Údolím preteká potok s rovnomenným názvom. Dolina začína pri vyvieračke s napájaním pre zvieratá – Kozej studni.

Málo dotknutá príroda planiny lákala aj poľovníkov. Dokazuje to aj výstavba poľovníckeho kaštieľa s posedom rodiny Keglevichovcov v hornej časti doliny Miglinc, ktorý bol postavený v druhej polovici 19. storoĉia. Turniansky šľachtic Zsigmond Keglevich sa pokúšal aj o stavbu cesty v Zádielskej doline. Kaštieľ ale vyhorel a bol rozobratý pravdepodobne v povojnovom období. Dolina Miglinca, v ktorej sídlo stálo, bola jediným zdrojom vody pre celú planinu a tu vyvierajúce pramene boli aj impulzom na založenie Drienoveckých kúpeľov. Severne od nich, vo vtedajšom rozprávkovom parku rožňavského biskupa, vyvieral významný prameň Somodiforrás (Drienovecká vyvieraĉka). Neskôr, na sklamanie obyvateľov a návštevníkov ho biskup dal premeniť na napájadlo pre ovce. Obyvatelia a návštevníci navštevovali hlavne prameň Miglinca (dnešná Veľká Hačavská studňa), ktorý mal celoroĉne dostatok vody a vraj podporoval trávenie. V najvyššie položenej časti doliny je dodnes už vtedy založené napájadlo pre hovädzí dobytok Cicás (dnešná Kozia studňa).

Keglevichova jaskyňa I (607 m n.m.) je výverová jaskyňa s jednou západnou chodbou, ktorá meandruje a klesá smerom na západ. Jaskyňa končí mocnou vrstvou splavených sedimentov v hĺbke 8 m pod úrovňou vchodu. Kombinovaný vchod má rozmery 3 m / 4,5 m x 1,5 m a je možné doň vstúpiť zboku i zhora. Vstup do jaskyne je lemovaný škrapovými útvarmi a vyťaženou hlinou na východe.

Dĺžka: 30 m; hĺbka: 8 m; GPS: N 48°38.665′ E 20°53.134′