Trasa

Drienovské kúpele – Palanta – Miglinc – Dorožba – Palanta – Drienovské kúpele
13,7 km; +500 m / –500 m

Doprava

Stretnutie s autami o 8:00 h v Drienovských kúpeľoch

Návrat autami z Drienovských kúpeľov

---

Zaujímavosti na trase

Miglinc je údolie, ktoré predeluje Jasovskú planinu na južnú a severnú časť. Údolím preteká potok s rovnomenným názvom. Dolina začína pri vyvieračke s napájaním pre zvieratá – Kozej studni. Málo dotknutá príroda planiny lákala aj poľovníkov. Dokazuje to aj výstavba poľovníckeho kaštieľa s posedom rodiny Keglevichovcov v hornej ĉasti doliny Miglinc, ktorý bol postavený v druhej polovici 19. storoĉia. Kaštieľ ale vyhorel a bol rozobratý pravdepodobne v povojnovom období. Dolina Miglinca, v ktorej sídlo stálo, bola jediným zdrojom vody pre celú planinu a tu vyvierajúce pramene boli aj impulzom na založenie Drienoveckých kúpeľov. Severne od nich, vo vtedajšom rozprávkovom parku rožňavského biskupa, vyvieral významný prameň Somodiforrás (Drienovecká vyvieračka). Neskôr, na sklamanie obyvateľov a návštevníkov ho biskup dal premeniť na napájadlo pre ovce. Obyvatelia a návštevníci navštevovali hlavne prameň Miglinca (dnešná Veľká Hačavská studňa), ktorý mal celoroĉne dostatok vody a vraj podporoval trávenie. V najvyššie položenej ĉasti doliny je dodnes už vtedy založené napájadlo pre hovädzí dobytok Cicás (dnešná Kozia studňa).

Jaskyňa v záreze trate (455 m n.m.) je tvorená nevetvenou lineárnou stúpajúcou chodbou so skalným dnom s rozmerovým profilom cca 1 m. Rozmer vchodu je 1 x 0,7 m s polokruhovým tvarom a expozíciou a juh. Priestory sú modelované koróznou činnosťou vody podĺž diskontinuitnej plochy s vergenciou 84°, uklonenej k údoliu. Chemogénnu výplň tvoria povlaky mäkkého sintra. Výplňa dna tvorí vo vstupnej časti zmes hliny a organických nánosov. Steny jaskyne sú vlhké.

Dĺžka: 7 m; GPS: N 48°38.234′ E 20°55.404′

Slaninova diera (380 m n.m.) je jaskynná dutina s vrecovitým habitusom. Vchod s rozmermi 2 x 1,1 m je exponovaný na JJZ v skalnej stene výbežku hrebeňa svahového žľabu cca 10 m nad dnom údolia potoka Miglinc. Dominantná puklina je prakticky zotretá chemickou i mechanickou denudáciou. Kaverna je priestranná (v: 2,5 m; š: 3 – 4 m) so zvetranou výzdobou. Výplň tvorí zmes sutiny, hliny a hrabanky.

Dĺžka: 16 m; GPS: N 48°38.138′ E 20°55.467′

Indiánska jaskyňa (385 m n.m.) má charakter kľukatej, meandrovitej, juvilejnej chodby s akumuláciami hlinitých sedimentov. Profil chodby je erózny, rozmerová svetlosť je na hranici prieleznosti. Vchod s rozmermi 0,6 m x 0,35 m je situovaný v malom skalnom amfiteátri. Vedľa chodby je neprielezná puklinová chodbička. Jaskyňa je bez výzdoby. Pod jaskyňou je nižšie položená Slaninova diera.

Dĺžka: 18 m; GPS: N 48°38.138′ E 20°55.462′

Dorožba (563 m n.m.) je priepasť s mohutným dvojitým ústim osmičkového tvaru 18 x 10 m. V strede je predelená 1,5 m širokým skalým mostom. Steny sú zvislé, previsnuté a korodované.

Hĺbka: 12 m; GPS: N 48°38.76667′ E 20°55.45237′