Trasa

Hrhov – Oltárna a Kozia diera (nepovinne) – vyhliadka na Hornom vrchu – výhľady nad Hrhovom – Hrhov
13,5 km; +855 m / –855 m

Doprava

Odchod autobusu z AS KE o 7:15 h do Hrhova,Jednota (8:16 h)

Návrat autobusom o 14:41 / 16:32 h z Hrhova,ÚNZ do Košíc (AS KE – 15:51 / 17:31 h)

---

Zaujímavosti na trase

Horný vrch je planina Slovenského krasu s výrazne vymedzenými hranicami, ktoré ju ohraničujú z troch strán. Na juhu jeho skalnaté stráne klesajú strmo do Turnianskej kotliny, na severe je ohraničená dolinou Čremošnej. Jej východné ohraničenie je tvorené prudkými zrázmi mohutnej Zádielskej doliny a svahmi Blatnickej doliny. Západné ohraničenie Horného vrchu je tvorené Jablonovským sedlom nazývaným tiež Soroška. Planina je pokrytá hustými a zväčša listnatými lesmi. Nie sú tu tak rozľahlé krasové lúky ako majú napríklad Silická alebo Plešivecká planina. Nachádza sa tu však viacero veľkých horských lúk a plošne malých na seba nadväzujúcich lúk. Na južnom okraji planiny Horný vrch v blízkosti obce Hrhov sa nachádza výhľadová plošina s miestami takmer terasovitou horskou lúkou nazývaná ako Vyhliadka nad Hrhovom. Na planine sa nachádzajú početné hlboké priepasti a vyvieračky. Na Hornom vrchu je evidovaných až 250 jaskýň a priepastí. Hustota závrtov tu nie je taká veľká ako na ostatných planinách. Závrty sú najlepšie vyvinuté najmä v južnej polovici západnej časti Horného vrchu. Medzi významné vrchy planiny patrí Drieňovec (804 m.n.m).

Oltárna diera (odborne jaskyňa Oltár) je korózno-kryogénna jaskyňa (vytvorená chemickou činnosťou vody a pôsobením mrazu), ktorá sa nachádza severne od obce Hrhov. Jaskyňa leží na strmom svahu krasovej planiny Horný vrch v Hrhovskom amfiteátri. Hrhovský amfiteáter je výrazná morfologická makroforma s pôdorysom podkovy situovaná v južnom svahu Horného vrchu. Vstupný portál jaskyne s rozmermi 3.2 × 2.3 m je klenutý do oblúka. Jaskyňa pokračuje 6 metrovou klenbovou chodbou, ktorá vyústi do 6 metrov vysokej siene. Jaskyňa je popísaná historickými i novodobými nápismi. V jaskyni sa nachádza z časti poškodená kvapľová výzdoba. K jaskyni vedie odbočka  žltej turistickej trasy, ktorá vedie od obce Hrhov až k rázcestníku Pod oltárnou dierou (307 m n.m.). V dňoch od 1.12. do 31.3. kalendárneho roka je vstup do jaskyne z dôvodu zimovania netopierov PRÍSNE ZAKÁZANÝ!

Názov jaskyne vznikol na základe toho, že sa tu počas náboženského prenasledovania niekoľkokrát uskutočnili bohoslužby. Počas mongolských vpádoch a počas II. svetovej vojny poskytovala táto jaskyňa, ako aj ostatné jaskyne v okolí, úkryt obyvateľom okolitých obcí. Jaskyňa sa stala počas mongolského vpádu do Uhorska skrýšou kráľa Bela IV. (maď. IV. Béla; *  1206  – †  1270), keď ho tu prichýlili oddaní obyvatelia obce Hrhov. Kráľ Belo IV. bol po porážke Uhorského vojska 11.4.1241 pri maďarskej obci Muhi s mongolským vojskom vedeným Chánom Batu (Batuchán) nútený utiecť pred istou smrťou.

Pri pohľade na Horný vrch zdola môžeš vidieť útvar nazvaný Holubia skala (maď. Galam boskő). Nápadne vyčnieva z masívu stráne, čo je však skôr viditeľné z obce Hrhov. Do vápencového telesa planiny sa tu začína vrezávať výraznejší oblúk, vytvárajúc tak skalný amfiteáter, na dne ktorého leží o pol kilometra nižšie obec Hrhov. Nachádza sa tu rozľahlejšia škrapová lúka a na jej okraji najrôznejšie skalné útesy padajúce strmo dole, umožňujúce nádherné výhľady dole na Hrhov, rybníky za ním a vôbec na celú krajinu juhovýchodným smerom. Zaujímavý je oblúk, ktorým železničná trať obchádza obec a vlastne dokonale kopíruje tvar skalného amfiteátra nad sebou. Vskutku krásne miesto. Dalo by sa sedieť aj hodiny. Táto skala je opradená povesťou o kráľovi Belovi IV. Keď Mongoli porazili kráľa v bitke pri rieke Slaná, kráľ sa údajne ukrýval práve na tejto skale.