Trasa

Mudrovce – Hrad Lipovec – Makovica (981 m n.m.) – kríž pod Makovicou – Vyžník (809 m n.m.) – Rankovské skaly (780 m n.m.) – Urbársky les – Herľany
13,3 km; +627 m / –627 m

Doprava

Stretnutie s autami v týždni o 7:50 h v Herľanoch. Následne odchod autobusom zo zastávky Herľany, Gejzír o 7:58 h do Mudroviec (8:05 h).

Návrat autobusom o 15:23 h z Herlian, Gejzír do Košíc (16:05 h)

---

Zaujímavosti na trase

Hrad Lipovec vybudovali na pozdĺžnej skalnej ostrožine, ktorá mu dávala prirodzené strategické miesto. Z troch strán bol zabezpečený priekopou a valom, štvrtú stranu chránil strmý zráz nad potokom. Po okraji vrcholovej plošiny sa tiahlo obvodové opevnenie chrániacu oválnu 33 m dlhú a 7 – 12m širokú plochu. Uprostred východného okraja stála veža s priemerom 10 – 12 m, na západ od nej mohli byť palácové stavby, vytvárajúce v strede malé nádvorie (dohad po preskúmaní terénu). Na západnej strane bola vstupná brána, ku ktorej sa prichádzalo po moste nad priekopu alebo cez priekopu samotnú. Objekty boli postavené z miestneho kameňa spájaného maltou. Našli sa aj tehly pravdepodobne z prestavby zo začiatku 16. storočia.

Zvyšky hradu Lipovec sa nazývajú aj Elesko, Lypolch, Lypowch, Kecerovský hrad či Kecerovský Lipovec. Zvyšky hradu ležia nad Kostolianskym potokom, ktorý dnes tvorí hranicu medzi Mudrovcami a Kecerovským Lipovcom. Aj keď to, čo po hrade, ktorý vybudovali šľachtici Abovci niekedy v 13. storočí, je dnes už len ťažko nazývať hradom. Erb obce Kecerovský Lipovec dáva tušiť, že pri obci sa nachádzal opevnený objekt. Dnešný stav absolútne nenasvedčuje, že na kopci niekedy stál kamenný hrad. Len rozhádzané kamene, či z kopca vytŕčajúce niečo, čo bolo niekedy pravdepodobne valom, prípadne obvodovým murivom dáva zasvätenejšiemu dôvod sa domnievať, že tu niekedy niečo stálo.

---

Hory divoké, s ťažko priechodnými húštinami, so strmými úbočiami a hlbokými jaskyňami. Hory slávne, s herlianskym gejzírom, ktorý má páru len v ďalekej Austrálii, so Zlatou Baňou, kde sa ťažil taký krásny opál, že si ho dala zasadiť do koruny aj anglická kráľovná. Hory, lesy a v nich duby, buky, smreky jedle, sem-tam aj briezka osika, javor a medzi nimi krivoľaké chodníčky, hrboľatá cesta.
_{(Úryvok z knihy Alfonza Lukačina Na píšťalkách z vŕbového prútia).}

Makovica (981 m n.m.) je výrazný vrchol strednej časti Slanských vrchov a zároveň je aj významnou turistickou križovatkou. Odtiaľ vedie červená turistická značka smerom na severo-západ k Menšiemu vrchu (850 m n.m.) a Ordanky (705 m n.m.) do sedla Ľaš nad Zámutovom. Ešte pred Menším vrchom môžeš odbočiť na novú zelenú turistickú trasu, ktorá vedie popri Zbojníckej skale cez tajuplné skalnaté rokle zvané Zbojnícke chyže až na vrchol Rokytová (666 m.n.m.). Odmenou Ti bude prekrásny výhľad na všetky vrchy, bočné hrebene a doliny na východnej strane masívu Makovice.

Smerom na juho-východ môžeš po červenej značke dôjsť cez Zajačí kameň (896 m n.m.), Črchlinu (810 m n.m.) a Vyžník (809 m n.m.) do Herlianskeho sedla nad Banským. Aj tu sa Ti naskytne alternatíva v podobe novej modrej turistickej trasy (Poľovnícka) vedúcej cez Jasovu skalu (583 m) do Juskovej Vole. Túto trasu si môžeš ešte spestriť zachádzkou po žltej turistickej značke cez Skaly pod Pariakovou, kde sa ponúka výhľad z Obrej skaly do údolia Medvedieho a Košiarneho potoka alebo pohľad na magicky vyzerajúci Skalný hríb.

---

Rankovské skaly (780 m n.m.) sa nachádzajú nad obcou Herľany. Tiež sa tu nachádza rovnomenná prírodná rezervácia. Skaly ponúkajú výhľady na celé údolie Torysy, časť Slanských vrchov, časť Zemplínskych vrchov, Košice, Čergov, Volovské vrchy a Čiernu horu. Vyskytujú sa tu vzácne druhy rastlín, lesné, lúčne a skalné rastlinné spoločenstvá a živočíšne spoločenstvá. Skaly sú hniezdiskom chránených dravcov.