Na výstup na Havraniu skalu sa hodí zelená značka zo Stratenej okolo cintorína nahor a potom pomedzi dve úzko vedľa seba položené skalné steny s jednou malou previsovou jaskyňou. Ďalej k Občasnému prameňu a strmým stúpaním na Havraniu skalu. Dole pôjdeme po žltej značke, pohľady pri zostupe smerom na Kráľovu hoľu sú neskutočne krásne. Ak budeme vládať, ešte odbehneme do Tiesňavy a späť, prípadne po modrej značke ďalej okolo Zelenej jaskyne a portálu ľadovej jaskyne až k vlaku pri Dobšinskej ľadovej jaskyni.
Trasa
Stratená – Občasný prameň – Havrania skala (1153 m n.m.) – Stratenský kaňon – Stratená
10 km; +370 m / –370 m
Doprava
Stretnutie s autami o 9:00 h v Stratenej
Návrat autami zo Stratenej
Zaujímavosti na trase
Srdce Slovenského raja vypĺňa očarujúca Havrania skala (1153 m n.m.). Je jedným z najvýznamnejších výhľadových vrcholov v tejto lokalite. Havrania skala sa vyznačuje veľmi strmými skalnatými zrázmi spadajúcimi na juh a juho-východ do doliny Veľkého Zajfu. Havrania skala je pomerne ľahko dostupná. Začiatok trasy je naozaj jednoduchý a nenáročný. Neskôr už bude nasledovať strmé stúpanie. Na oddych sa môžeš zastaviť pri Občasnom prameni. Z vrcholových častí Havranej skaly sa ponúkajú krásne výhľady na široké okolie, z ktorých ostaneš v nemom úžase. Oplatí sa tu trochu posedieť a len tak sa zadívať do diaľky. V masíve Havranej skaly sa nachádza niekoľko menších jaskýň, z ktorých niektoré sú prístupné po oficiálnych turistických chodníkoch. Územím Havranej skaly vedie aj náučný chodník, ktorý začína v Dedinkách.
Najväčšou a najkrajšou dominantou obce Stratená sú Sokolie skaly, ktoré sa vypínajú nad obcou. Názov pochádza od dravca, ktorý môže počas túry preletieť nad hlavou, nakoľko práve tu si často stavia svoje hniezda. Skaly sú súčasťou chráneného územia Slovenský raj – Stratená. Celé územie Sokolích skál sa nachádza v Stratenskej hornatine, ktorej prevažná časť sa skladá z wettersteinského vápenca. Územie je mimoriadne geologicky hodnotné. Nachádzajú sa tu viaceré výklenky, menšie jaskyne a skalné oká. Na vrcholoch skál môžeš pri šťastí zazrieť kamzíky alebo stretnúť nejakého vedmeďa .
Hlavnou horninou z ktorej sa skladajú Sokolie skaly je wettersteinský vápenec (nem. Wettersteinkalk, angl. Wetterstein Limestone). Jedná sa o pevný, spravidla (svetlo) sivý vápenec stredno až vrchnotriasového veku. Predstavuje horninu typickú pre južnejšie jednotky Álp a Karpát. Na Slovensku je známy hlavne zo plytkovodných vývojov silicika a hronika. Wettersteinský vápenec predstavuje horninu stredno až vrchnotriasového veku, presnejšie stupne ladin až spodný karn (kordevol). Názov je odvodený od pohoria Wetterstein Gebirge v Nördliche Kalkalpen v Nemecku a Rakúsku.
2024