Prejsť si Veľkú Fatru zo severu na juh nám zaberie dva dni a s návratom domov až tri. Vyrazíme z Ružomberka obchvatom za strediskom Malinô Brdo, budeme pokračovať po hlavnom hrebeni Veľkej Fatry cez vrch Šipruň, hotel Granit Smrekovica, vrch Rakytov na Chatu pod Borišovom. Celý čas pôjdeme po hlavnom hrebeni Veľkej Fatry, resp. po jeho Liptovskej vetve. Potom budeme pokračovať podcelkom Hoľna Fatra cez najvyšší vrch Ostredok po Krížnu, kde sa k nám napojí Cesta hrdinov SNP. Po nej čoskoro prídeme k horskému hoteli Kráľova studňa s krátkou odbočkou na Kráľovu skalu. Z hotela zídeme k jaskyni Dolný Harmanec na verejnú dopravu.
Trasa
Ružomberok – Sedlo pod Sidorovom – Šiprúň (1461 m n.m.) – Hotel Granit Smrekovica – Rakytov (1567 m n.m.) – Chata pod Borišovom – Ostredok (1596 m n.m.) – Krížna (1574 m n.m.) – Kráľova skala (1377 m n.m.) – Kráľova studňa, hotel – Dolný Harmanec, jaskyňa
45,9 km; +2982 m / –2201 m
Doprava
Odchod vlakom Ex zo ŽS KE o 7:07 h do Ružomberku (9:29 h)
Návrat autobusom o 9:26 h z Dolného Harmanca, jaskyňa do Banskej Bystrice, Jakub (9:44 h). Prestup na autobus o 10:15 h do Ružomberka (11:14 h). Prestup na vlak Ex o 12:32 h do Košíc (14:53 h).
Ubytovanie
Kvôli dlhej trase a doprave je potrebné prespať prvý deň na Hoteli Granit Smrekovica a druhý deň na Horskom hoteli Kráľova studňa.
Zaujímavosti na trase
Veľká Fatra patrí medzi najrozsiahlejšie jadrové pohoria Slovenska, kde sa zachovalo mnohotvárne a málo narušené prírodné prostredie. Žulové jadro vystupuje na povrch len v oblasti Smrekovice a Ľubochnianskej doliny. Od 1.4.20002 bola CHKO Veľká Fatra prekategorizovaná na Národný park Veľká Fatra. Veľká Fatra patrí medzi obľúbené turistické ciele. Medzi najvýznamnejšie centrá turistiky patria Donovaly, Malinô Brdo, Vlkolínec, Harmanecká jaskyňa s okolím, Kráľova Studňa a Smrekovica. Hlavný hrebeň vedie po trase Malý Šturec – Kráľova Studňa – Krížna – Ostredok na Ploskú, kde sa hrebeň delí na turčianskú a liptovskú vetvu. Turčianska pokračuje v smere Ploská – Chata pod Borišovom – Malý Lysec – Jarabiná – Kľak – Ľubochnianske sedlo a končí vrchom Kopa. Liptovská vetva vedie po trase Ploská – Čierny kameň – Minčol – Rakytov – Skalná Alpa – Malá Smrekovica do Nižného Šiprúnskeho sedla.
Podcelok Hôľna Fatra sa nachádza v centrálnej časti pohoria a zaberá tiež južnú časť liptovskej vetvy hlavného veľkofatranského hrebeňa. Celé územie podcelku patrí do Národného parku Veľká Fatra, resp. do jeho ochranného pásma. Z veľkého množstva maloplošných chránených území tu leží napr. národná prírodná rezervácia Kundračka, Skalná Alpa, Čierny kameň, Borišov či Suchý vrch, prírodná rezervácia Smrekovica, Biela skala a prírodná pamiatka Majerova skala. Centrálna časť Veľkej Fatry oplýva množstvom turisticky atraktívnych lokalít, ktoré sú prístupné značenými turistickými chodníkmi. Z dolín vedú na hrebeň a vrcholy značené turistické trasy, ktoré sú napojené na hlavné magistrály. Jednou z nich je Cesta hrdinov SNP, vedúca zo sedla Malý Šturec smerom na Donovaly cez Krížnu. Z jej vrcholu vedie severným smerom hlavná veľkofatranská magistrála, ktorá sa na vrchole Ploskej rozdeľuje a kopíruje hrebene turčianskej a liptovskej vetvy. Nachádzajú sa tu najvyššie vrcholy Veľkej Fatry – Ostredok, Frčkov a Krížna.
Vlkolínske lúky, predstavujú sedlo medzi strediskom Malinô Brdo a Sidorovom nad mestom Ružomberok. Už podľa názvu je zrejmé, že ide o sedlo tvorené lúkami. Pôvodné využitie Vlkolínskych lúk bolo kosenie, salašníctvo a pasenie dobytka. V súčasnosti sa tu letných mesiacoch prevádzkuje funkčný salaš s ovcami, kde môžeš ochutnať syr, žinčicu a iné salašnícke produkty. Vlkolínske lúky sú vhodné na príjemný oddych v obklopení liptovskej prírody ako je samostatná turistika alebo na prestávku pri prechádzaní väčšími trasami po žltej a červenej turistickej značke.
Vrch Šiprúň (1461 m n.m.) sa nachádza v časti liptovskej vetvy hrebeňa Veľkej Fatry a hrebeňa Tlstej hory. Vedie tadiaľto aj významná turistická križovatka Nižné Šiprúňske sedlo. Z vrcholov Šiprúň a Malý Šiprúň sa Ti naskytne krásny paronamatický výhľad. Okrem okolitých vrcholov Veľkej Fatry a Liptovskej kotliny je z vhodných lokalít pozorovateľná západná časť Nízkych Tatier, Západné Tatry, Veľký Choč, Oravská Magura, no pri priaznivých podmienkach je možné zhliadnúť aj veľkú časť hrebeňa Malej Fatry a Babiu horu.
Vrch Rakytov (1567 m n. m.) je najvyšší vrch liptovskej vetvy hlavného hrebeňa Veľkej Fatry. Z vrcholu je kruhový výhľad. Vrchol je pokrytý umelo vysadenou kosodrevinou, nad 1300 m n. m. prechádza bukový les do hôľnatého pásma. Na vrchole je inštalovaná výhľadová ružica a osadený kríž. Na južnom úpätí sa nachádza zaujímavý útvar – Skalná brána. Rakytov patrí vďaka výhľadom k obľúbeným cieľom turistov. Vďaka značnej nadmorskej výške a polohe poskytuje výhľad na mnohé okolité pohoria. Mimo veľkofatranských vrcholov vidieť Malú Fatru, časť Chočských vrchov, Vysokých i Nízkych Tatier, no tiež Poľanu, Štiavnické vrchy a Babiu horu.
Medzi turisticky veľmi obľúbený a hojne navštevovaný vrch v Liptovskej prírode patrí Ostredok (1596 m n.m.), ktorý je najvyšším vrchom Veľkej Fatry a ponúka vynikajúcu turistiku, ktorú si vychutnajú všetky vekové kategórie turistov. Ostredok je charakteristický svojimi dvomi vrcholmi – hlavný južný a nižší severný. Oba sú široké a hôľnaté, vďaka čomu poskytujú dokonalé a ničím nerušené kruhové výhľady a to najmä na Vysoké, Nízke i Západné Tatry, Kremnické vrchy, Malú Fatru, ako aj na okolité veľkofatranské vrcholy. Svahy Ostredku sú pomerne hladké a strmé, aj preto v zimnom období hrozí nebezpečenstvo lavín. Na výstupovej trase sa nachádza útulňa, ktorá poslúži ako úkryt pred nepriaznivým počasím či na núdzové prespanie. Náročnejší turisti ocenia okružnú trasu, ktoré vedie cez Ploskú a Chyžky s návratom cez Krížnu.
Krížna (1 574 m n. m.) je tretí najvyšší vrch Veľkej Fatry. Leží v podcelku Hôľna Fatra, v hlavnom hrebeni a na vrchole stojí vojenský objekt spojovej služby s vysielačmi. Z vrcholu Krížnej je kruhový výhľad. Krížna je obľúbeným cieľom turistov, poskytujúci ďaleké výhľady. Vďaka značnej nadmorskej výške a pozícii v strede Slovenska poskytuje výhľad na mnohé okolité pohoria. Mimo veľkofatranských vrcholov vidieť Malú Fatru, Chočské vrchy, Západné Tatry, Nízke Tatry, Poľanu, Štiavnické vrchy a Vtáčnik.
Kráľova skala (1377 m n.m.) leží v mohutnom hrebeni, ktorý vybieha z masívu Krížnej západným smerom na Smrekov. Severná časť hrebeňa patrí do povodia rieky Turiec, kde vodu odvádza Gaderský potok, z južne situovaných svahov voda odteká riečkou Bystrica do Hrona. Vrcholom vedie značený chodník z Blatnice na rázcestie s pripojením na blízky Horský hotel Kráľova Studňa. Vrchol Kráľovej skaly pokrýva sčasti lesný porast, obmedzujúci rozhľad. Z odlesnenej časti brala je výhľad na okolité veľkofatranské vrcholy, pri vhodných podmienkach vidieť tiež časť Malej Fatry a Kremnické vrchy.
2024