Z malebnej dediny Lačnov sa vydáme po ČTZ lúčnatým terénom až po Lačňovské sedlo, za ktorým odbočíme na juh a zarasteným hrebeňom sa dostaneme ku skalnému bralu. Pod ním nájdeme vyhliadku a partizánsku jaskyňu. K nej budeme navigovať opatrne kvôli strmému terénu. Z jaskyne za dostaneme na cestičku pod ňou veľkým oblúkom zo západu a prídeme sa až k Sedlu Zákrut. Odtiaľ pokračuje trasa južne k lúčnej lokalite Boldigáň. Ďalej pôjdeme k Veľkej skale, ktorá má veľmi strmé skalné steny. Prejdeme cez roklinu, v ktorej hornej časti je zakliesnený balvan, čím vzniká tunelová brána. Nakoniec okolo kameňolomu prídeme do Vyšného Slavkova.
Trasa
Lačnov – Lačnovské sedlo – Partizánska jaskyna Pekárnik – Sedlo zákrut – Bolgidáň – Veľká skala – Tunelová brána – Markušov – Vyšný Slavkov
12,6 km; +480 m / -707 m
Doprava
Odchod autobusom z AS KE o 7:45 h do Prešova (8:15 h). Prestup na autobus o 8:20 h do Lačnova (9:08 h).
Návrat autobusom o 16:10 h z Vyšného Slavkova, OcÚ do Prešova (17:25 h). Prestup na autobus o 17:50 h do Košíc (18:20 h).
Zaujímavosti na trase
Pekárnik je jaskyňa v pohorí Branisko, kde sa počas 2. svetovej vojny ukrývali partizáni. Dnes je prírodný útvar navštevovaný najmä miestnymi obyvateľmi, ktorí ho využívajú ako úkryt pred nepriaznivým počasím pri potulkách pohoriami Bachureň a Branisko.
Jaskyňa sa nachádza 4,7 km východne od obce Vyšný Slavkov a 3,6 km západne od obce Lačnov. K jaskyni síce nevedie turisticky značená trasa, no dostať sa k nej nie je až také zložité. Ak vyrazíš z Lačnova, tak choď po červenej značke do Lačnovského sedla a odtiaľ pokračuj ešte 500 m smerom na Vyšný Slavkov. Potom zaboč doľava a zalesneným hrebeňom pokračuj na jeho koniec, kde nájdeš mohutné skalné bralo. Jaskyňa sa nachádza v spodnej časti brala.
Pekárnik je pomerne priestranná jaskyňa. Na dĺžku meria 18 metrov, na šírku 4 metre a na výšku približne 3 metre. Vchod do jaskyne je zastavaný drevom a skalami. Dovnútra sa vstupuje cez veľmi úzke dvere, kde sa i chlap priemerného vzrastu musí otočiť bokom, pretože šírka ramien mu nedovolí prejsť cez dvere. Za dverami je piecka, v ktorej sa dá zakúriť. V prednej časti je drevená plošina, ktorá sa pomaly rozpadá a nad ňou je erárna celta, ktorá zrejme slúži ako ochrana pred kvapkajúcou vodou zo stropu. Zadná časť je mierne vyvýšená a nachádzajú sa tam kamenné plošiny, kde sa dá prespať.
Dĺžka: 110 m; GPS: N 49°3.973′ E 20°53.393′
Vďaka turistickým nadšencom bola Veľká skala sprístupnená modrou turistickou značkou. Značka vedie z Vyšného Slavkova okolo kameňolomu a postupuje Suchou dolinou okolo Antalovho potoka. Míňa odbočku do Malinkovej doliny, vstupuje na lúku, kde odbočuje doľava, prekračuje potok a pomerne prudko stúpa na Veľkú skalu. V závere výstupu v skalnom teréne na pravej strane pozorujeme úzku a strmú roklinu. V jej hornej časti je zakliesnený balvan, čím vzniká tunelová brána. Ešte krátky prudký výstup a stojíme na vrchole Veľkej skaly (930 m.n.m.).
Veľká skala je pozoruhodná skala, kde skalné bloky a steny dosahujú výšku až 30 m. Prekrásne výhľady sú odmenou za vynaloženú námahu pri výstupe. Juhozápadným smerom pozorujeme Smrekovicu, najvyšší vrchol Braniska. Západným smerom zas rozsiahle lúky plošiny Sihoť, v pozadí Levočské vrchy a za dobrej viditeľnosti aj Lomnickú rázsochu vo Vysokých Tatrách. Severným smerom obmedzene vidíme lúky na plošine Roveň, Zápač a smerom k Lačnovskému sedlu. Nad lúkami sa dvíha geomorfologický podcelok Bachureň. Severovýchodným smerom pozorujeme dominantnú Maguru.
2024