Home » Tie najväčšie Ružínske jaskyne

Tie najväčšie Ružínske jaskyne

Antonova jaskyňa je druhá najväčšia Ružínska jaskyňa

V Ružínskom krase sa nachádza dolina Malý Ružínok, ktorá predstavuje východisko pre výstup k Ružínskym jaskyniam. Jedná sa niekoľko desiatok krasových jaskýň. Keďže sa nachádzajú v strmom teréne, perspektívne vyzerajú len tie najdlhšie z nich. Okrem nich sa v oblasti nachádzajú kaňonovité doliny, čiže bočné údolia doliny Malý Ružínok a vyvieračky. Okrem jaskýň je tam množstvo skál, vysoké skoky a popadané stromy. Kvôli Národným rezerváciam Sivec a Vozárska sa lesy neupravujú. Najväčšia a najviac navštevovaná jaskyňa sa nazýva Rothova diera (Veľká Ružínska jaskyňa).

Trasa

Ružín – dolina Malý RužínokZákrutova jaskyňaHadia jaskyňaAntonova jaskyňa jaskyňaNetopieria jaskyňaMalá kvapľová jaskyňaRothova dieraGaľováBékefiho chata – dolina Veľký RužínokRužín
14 km; +774 m / –774 m

Doprava

Odchod rýchlikom zo ŽS KE o 7:17 h do Ružína

Návrat os. vlakom z Ružína o 16:24 h do Košíc (16:53 h)


Zaujímavosti na trase

Ružínsky kras je územie rozprestierajúce sa od vodnej nádrže Ružín na severe takmer až po Kavečany na juhu. Zaberá nesúvislé plochy vápencov vo vrcholových častiach Pokrýv. Morfologicky predstavuje veľmi členitý reliéf rozrezaný hlbokými dolinami. Ružínsky kras sa môže členiť na štyri podcelky: Kras doliny Ružínka, Kras Sivca, Kras Bielej skaly a Kras Čečatovej. Kras Sivca tvorí dolina Malý Ružínok a samotný vrch Sivec (780,8 m n.m.), ktorý ohraničuje oblasť zo západu. Zo severu je oblasť ohraničená vodnou nádržou Ružín a z východu územie oddeľuje od krasu doliny Ružínok Spálený vrch (797 m n.m.). Z juhu je oblasť ohraničená nekrasovým súvrstvým. Južné, resp. juhovýchodné ohraničenie oblasti nie je až také jednoznačné, pretože sa tu stretá kras Sivca s krasom doliny Ružínok a krasom Bielej Skaly.

Samotná dolina Malý Ružínok začína v sedle južne od Spáleného vrchu (797 m n.m.), v oblasti Gaľová, v nadmorskej výške 744 m n.m. Odtiaľ sa tiahne asi 1,75 km severozápadným smerom, kde sa pri údolí Suchý vodopád stáča a mení smer na sever. Dolina končí v oblasti, kde sa vlieva Malý Ružínok do Veľkého Ružínka v nadmorskej výške 318 m. Celková dĺžka doliny Malého Ružínka je približne 3,6 km, z toho asi 2,3 km sa dá ísť pohodlne po ceste. Prevýšenie doliny je 426 m, čo pri jej dĺžke predstavuje výrazný spád. Zo speleologického hľadiska je dolina zaujímavá v časti juhovýchodne od vrchu Sivec, po jej záver, resp. od Suchej jaskyne – severnejšie od Sivca, po Veľkú Ružínsku jaskyňu. Nachádza sa tu množstvo jaskýň, kaňonovité doliny a vyvieračky.


Zákrutová jaskyňa je veľmi pekná erózna jaskyňa ležiacu na spodku veľkej skalnej steny, nachádzajúcu sa trošku vyššie nad Haďou jaskyňou. Ide o starú vyvieračku. Pred vchodom do jaskyne je veľký spadnutý balvan. Vchod do jaskyne je pekne zaoblený s rozmermi 3 m na výšku a 1 m na šírku. Chodba s miernym spádom smeruje na západ, avšak po troch metroch sa jaskyňa stáča doľava takmer pod pravým uhlom. Podľa tohto zalomenia – zákruty dostala jaskyňa pomenovanie. Profil chodby sa zmenšuje, ale po pár metroch sa dostaneme do menšej „sienky“ – chodba sa rozšíri (na 2,5 m) a aj strop sa zvýši (na 1,5 m). Ďalej pokračuje chodba na prekopané miesto, z ktorého vedie vysoký komín. Jaskyňa má chabú výzdobu. Dno je tvorené hlinou, vo vstupnej časti napadaným lístím a kameňmi.

Dĺžka: 18 m; GPS: N 48°50.40000′ E 21°6.76800′

Hadia jaskyňa je stará eróznu jaskyňa (vyvieračka), ktorá leží v prvom žliabku pri zákrute cesty v skalnej stene. Vchod jaskyne má dnes rozmery 5,5 m na dĺžku a 2,5 m na výšku. Z hora zo žliabku spadá do vchodu jaskyne suťový kužeľ, hneď za vchodom na pravej strane sa nachádzajú haldy a oproti nim ohnisko. Dno jaskyne má mierny spád, strop je členitý – vidieť na ňom pekne vyerodované stropné korytá. Asi 8 m od vchodu sa nachádza menší komín. O 2 m od tohto miesta je menší skok a dostaneme sa do druhej časti jaskyne. Tu je strop nízky a po ôsmych metroch táto časť končí zasedimentovaním. Dno jaskyne je pokryté starými sedimentmi, hlinou, kameňmi a v prednej časti lístím.

Dĺžka: 12 m; GPS: N 48°50.370′ E 21°6.744′

Antonova jaskyňa (Malá ružínska jaskyňa) je mohutná, relatívne veľká, koróznu jaskyňu nachádzajúcu sa v prvom údolí od Veľkej Ružínskej jaskyne. Jaskyňa leží v západnom svahu tohto údolia. Jej vchod má rozmery 10 m na šírku a 6 m na výšku. Je orientovaný na východ (81°). Od vchodu spadá do údolia veľký suťový kužeľ. Hneď za vchodom je na strope ďalší otvor, ktorý predstavuje vysypané okno s priemerom asi 5m. Jaskyňu tvorí jedna mohutná tunelovitá chodba dlhá 42 m, so šírkou 7 – 9 m a výškou 6 – 8 m. Jaskyňa má na severnej strane ešte jednu vyššiu úroveň, ktorú tvorí kratšia chodba. Jaskyňa je bez výzdoby Jej dno tvorí hlina, kamene, vo vchode popadané lístie a drevo. Dostala názov podľa lesníka z Malej Lodiny Antona Fayta v roku 1879.

Dĺžka: 70 m; GPS: N 48°50.283′ E 21°6.853′

Netopieria jaskyňa je veľká korózna jaskyňa ležiaca v skale pod veľkým previsom uprostred údolia Antonovej jaskyne. Jaskyňa má dva, resp. tri vchody. Hlavný je stredný vchod trojuholníkového tvaru. Ďalší vchod sa nachádza naľavo a vedie z neho 6m dlhá chodba smerom na JV, priamo do strednej časti jaskyne a tretí vchod, nachádzajúci sa napravo, je len akýsi meander, ktorý nie je s jaskyňou prepojený. Cez stredný vchod vedie chodba smerom na JZ, ale po 2,5 m sa lomí pod pravým uhlom a smeruje na JV. Takto pokračuje 7 m do strednej časti jaskyne. Táto stredná časť je rozdelená na dve časti – vyššiu a nižšiu. Z vyššej časti pokračuje stúpajúca chodba smerom na JV, ktorá po 11-tich metroch končí. Z nižšej časti pokračuje po výškovom skoku tiež stúpajúca chodba smerom na východ. Po piatich metroch sa lomí v pravom uhle a pokračuje na juh. Chodba po ďalších 6-tich metroch končí a aj tu priteká voda z malých kanálikov. V jaskyni sa nachádza bohatá sintrová výzdoba rôznych tvarov (náteky, biely plastický sinter aj podlahový sinter). Dno jaskyne tvorí holá skala, bližšie ku vchodom je hlina a nanosené lístie.

Dĺžka: 36 m; GPS: N 48°50.250′ E 21°6.912′

Malá kvapľová jaskyňa (Pivnica) sa nachádza len niekoľko metrov nižšie od Veľkej Ružínskej jaskyne a pravdepodobne s ňou geneticky súvisí. Vchod jaskyne má rozmery 1,8 m na výšku a 0,5 – 1 m na šírku. Hneď za vchodom je prvá odbočka – malá klesajúca chodba, ktorá smeruje na západ a stáča sa na juh. Po pár metroch však končí neprielezne. V priamom smere od vchodu sa dostaneme do vyššieho priestoru, kde sa jaskyňa rozvetvuje. Západným smerom vedie dlhšia chodba s nápadne plochým stropom a sintrovými nátekmi po stenách. Severným smerom taktiež vybieha kratšia chodba končiaca neprielezne. Najväčšou z týchto odbočiek je chodba smerujúca na juh s bohatou sintrovou výzdobou (sintrové vodopády, náteky, záclony, menšie kvaple). Táto chodba končí taktiež neprielezne. Dno jaskyne tvorí hlina a menšie, miestami väčšie kamene. V jaskyni je vraj cítiť prievan.

Dĺžka: 37 m; GPS: N 48°50.253′ E 21°7.077′

Rothova diera (Veľká ružínska jaskyňa) je najväčšia a najvýznamnejšiu jaskyňa doliny Malý Ružínok. Jaskyňa leží vo svahu smerujúcom na sever, takmer v závere doliny. Má mohutný vchod široký 16 m a vysoký 6 m. Vstupná časť jaskyne je najväčšia, jej rozmery sú 40 m na dĺžku, 16 m na šírku a 20 m na výšku. Ďalej sa jaskyňa zmenšuje, zužuje sa a strop sa znižuje. Takto pokračuje ešte 70 metrov. Jaskyňa končí neprieleznou úžinou, z ktorej však počuť výraznú ozvenu. V tejto koncovej časti sa na jar, resp. po topení snehu vytvára malé jazierko. Chodba má horizontálny charakter a niekoľkokrát sa lomí. Hlavný smer chodby je J-JV. V roku 1879 v jaskyni realizoval prvý archeologický a paleontologický výskum S. Róth, podľa ktorého dostala jaskyňa aj pomenovanie. Jaskyňa tak ako dnes, aj v minulosti bola navštevovaná ľuďmi. Vo vstupnej časti sa nachádza ohnisko s provizórnymi lavičkami. Dno jaskyne tvorí hlina a kamene, vo vstupnej časti napadané lístie. Jaskyňa je jediná na tomto území vedená ako chránený prírodný výtvor.

Dĺžka: 111 m; GPS: N 48°50.252′ E 21°7.050′