Aj keď od Vinianského jazera sa dá dostať až na Vihorlat, my zvolíme menší okruh v oblasti v ktorom je niekoľko niekoľko zaujímavostí. Začneme návštevou chaty Farárová chyžka, odskočíme si na vrchol Dlhá (527 m n.m.) a pripojíme sa na cyklotrasu Vihorlatské vrchy. Po nej sa dostaneme k Opálovej studničke a následne k Vinianskemu hradu v rekonštrukcii. Z hradu môžeme trochu odbočiť a zísť nižšie k jedinečnému krížu. Vrátime sa a okruh trasy uzavrieme popri kameňolome Šútová.
Trasa
Vinianske jazero – farárova chyžka – opálová studnička – Viniansky hrad – kríž pod hradom – kameňolom Šútová – Vinianske jazero
12,1 km; +358 m / –358 m
Doprava
Odchod autobusom z AS KE o 8:00 h k Vinianskemu jazeru
Návrat autobusom od Vinianskeho jazera o 15:06 / 16:03 h do Košíc (16:59 / 17:42 h)
Zaujímavosti na trase
Chata zvaná Farárova chyžka je venovaná otcovi Jánovi Bocskorosovi, ktorý niekde v týchto miestach mal poľovnícku chatu v dobách minulých. Za bývalého režimu bola chata zhabaná a zbúraná, keďže patrila predstaviteľovi cirkvi. Na pamiatku tohto duchovného muža, poľovníka a milovníka prírody bola postravená táto útulňa, kde sa dá prespať. Na mieste je studnička s občasným prameňom, ohnisko, stôl a lavičky.
Opálová studnička sa nachádza v miestach zvaných Slávička. V jej okolí sa v minulosti ťažili opály bohaté na limonit. Zhutňovali sa v Remetských Hámroch, ale pre zlú rudnú kvalitu bola ťažba zastavená už v roku 1870. Zvyšky po starých banských prácach, kde sa vyskytujú aj opály sú v širokom okolí studničky. Hnedé opály bohaté na železo sa označujú aj ako „ungvarit“. Tieto opály je možné nájsť nielen na starých ťažobných haldách, ale aj v zárezoch a výmoľoch lesných ciest na severozápadnych svahoch hradného vrchu. Tieto opály su drahé kamene vhodné aj na ďalšie spracovanie.
Zrúcanina Vinianskeho hradu sa nachádzajúceho sa na južných výbežkoch Vihorlatských vrchov pochádza z 13. storocia. Na úpätie hradného vrchu vedie poľná cesta aj ŽTZ. Hrad stál v blízkosti križovatky dôležitých ciest, plnil pozorovaciu a signalizačnú funkciu pri priesmyku “Polská brána”. Pre slabé obranné vybavenie a osamotenú polohu bol častým terčom útokov zbojníckych skupín. Bol opakovane poškodený a prestavaný. V polovici 17. storočia ho majitelia opustili a začiatkom 18. storočia ho pri likvidovaní protihabsburgského povstania dal cisár zbúrať. Od zbúrania je hrad ruinou a v súčastnosti slúži hlavne na turistické návštevy. Na hrade prebieha reštaurácia. Môžeme tu stretnúť ľudí z občianskeho združenia v dobovom oblečení, ktorí vám porozprávajú o hrade.
Starý hradný kríž je vyrobený z dreva a má tri ramená. Kríž pochádza pravdepodobne z roku 1917 – posledná číslica nie je dobre čitateľná. Ľudia chodia k nemu odpočívať a predniesť svoje modlitby.
2024