Nad malebnou obcou Stratená sa vypínajú vápencové Sokolie skaly, ktorých názov vznikol na základe hniezdenia sokolov. K skalám sa teraz vydáme nie po ŽTZ, ktorá začína v Stratenskom kaňone. Pôjdeme priamo po ZTZ z obce k Sokolím skalám. Na trase uvidíme jaskyňu, kde sa ukrývali partizáni a skalnú bránu. Najvyšším miestom túry je Havrania skala s trochu nižšie umiestnenou jaskyňou. Dole zídeme k rázcestníku Veľké a Malé Zajfy a po NCH Slovenský raj – juh prídeme k Stratenskej píle. Tam sa v slepom ramene Hnilca môžeme okúpať, hlavne ak je horúco. Nakoniec sa po ceste vrátime do Stratenej.
Trasa
Stratená – Sokolie skaly – Občasný prameň – Havrania skala (1153 m n.m.) – Veľké a Malé Zajfy – Stratenská píla (kúpanie, ak sa dá) – Stratená
8,4 km; +370 m / –370 m
Doprava
Odchod REX vlakom zo ŽS KE o 7:23 h do Stratenej (9:30 h)
Návrat REX vlakom zo Stratenej o 15:46 h do Košíc (17:43 h) alebo
autobusom o 17:51 h zo Stratenej do Popradu. Prestup na rýchlik o 18:50 h do Košíc (20:03 h).
Zaujímavosti na trase
Najväčšou a najkrajšou dominantou obce Stratená sú Sokolie skaly, ktoré sa vypínajú nad obcou. Názov pochádza od dravca, ktorý vám môže počas túry preletieť nad hlavou, nakoľko práve tu si často stavia svoje hniezda. Skaly sú súčasťou chráneného územia Slovenský raj – Stratená. Celé územie Sokolích skál sa nachádza v Stratenskej hornatine, ktorej prevažná časť sa skladá z vápenca, konkrétne Wettersteinského vápenca – tektonické jednotky silicika. Územie je mimoriadne geologicky hodnotné. Nachádzajú sa tu viaceré výklenky, jaskynky, skalné oká a pod. Na vrcholoch skál môžete pri šťastí zazrieť kamzíky, alebo stretnúť aj nejakého vedmeďa.
Hlavnou horninou z ktorej sa skladajú Sokolie skaly je wettersteinský vápenec (nem. Wettersteinkalk, angl. Wetterstein Limestone). Jedná sa o pevný, spravidla (svetlo) sivý vápenec stredno až vrchnotriasového veku (ladin-spodný karn). Predstavuje horninu typickú pre južnejšie jednotky Álp, Karpát a Dinaríd. Na Slovensku je známy hlavne zo plytkovodných vývojov silicika a hronika. Wettersteinský vápenec predstavuje horniny stredno- až vrchnotriasového veku, presnejšie stupne ladin až spodný karn (kordevol). Názov je odvodený od pohoria Wetterstein Gebirge v Nördliche Kalkalpen v Nemecku a Rakúsku.
2024