Home » Rožňavské bane

Rožňavské bane

Pri štôlni Schlosser

Rožňava vznikla ako banícka osada zrejme kncom 13. storočia. Pomenovaná je podľa výnosnej bane Rosnoubana. Ťažilo sa tu najmä zlato, striebro a meď, neskôr železná ruda. V Rožňave vzniklo začiatkom 20. storočia banícke múzeum, ktoré predstavuje históriu gemerského baníctva a hutníctva od praveku po súčasnosť. Rákoš je vrch pri Rožňave na južnom okraji Volovských vrchov. V druhej polovici 16. storočia sa tu začala ťažiť železná ruda, potom limonit a siderit, predovšetkým v pingách.

Trasa

Rožňava, Podrákošštôlňa Schlosser – zvyšky strážneho domčeka lanovej dráhy – štôlňa Žigmundštôlňa Berta – lom pod Sitárkou – Rožňava
9 km; +388 m / –388 m

Doprava

Odchod autobusom z AS KE o 8:00 h do Rožňavy

Návrat autobusom o 14:15 / 16:05 h z Rožňavy do Košíc. Príchod na AS o 15:47 / 17:31 h


Zaujímavosti na trase

Nenáročný, 9 km dlhý Banský náučný chodník Rákoš poskytuje možnosť dozvedieť sa niečo o baníckej histórii mesta Rožňava. Na chodníku sú štôlne Žigmund a Berta, k jej prehliadke je potrebná čelovka. S náučným chodníkom súvisí návšteva Baníckeho múzea v Rožňave.

Rožňava je starobylé banícke mesto, ktorého banícka sláva však už pominula. Po stáročia sa tu ťažili rudy medi, železa, ale i zlata, striebra a ortuti. Celé generácie obyvateľov Rožňavy a okolia v baniach zarábali na svoje živobytie. Prišla však nová doba, na prelome tisícročí bane pozatvárali a rožňavské baníctvo sa stalo históriou. Zašlú slávu rožňavského baníctva a banícke tradície sa snaží oživiť Gemerský banícky spolok BRATSTVO Rožňava. Jeho členmi sú väčšinou bývalí pracovníci neexistujúcich Železorudných baní Rožňava a Sideritu Nižná Slaná. A práve tu vznikla myšlienka vybudovať náučný banský chodník, ktorý by oprášil banícku históriu Rožňavy, a to priamo nad mestom, na vrchu Rákoš. Autorom náučného chodníka je Ing. Ján Kilík, ktorý trasu navrhol tak, aby turistom ukázala čo najviac banských diel a stôp po banskej činnosti. Po vybavení potrebných formalít bol chodník slávnostne otvorený 4. augusta 2017.

Rákoš (800 m n. m.) je vrch pri Rožňave na južnom okraji Volovských vrchov. V druhej polovici 16. storočia sa tu začali ťažiť železné rudy. Najskôr sa ťažil limonit, sekundárna železná ruda, predovšetkým formou povrchových dobývok v pingách. V 19. storočí sa začal dobývať siderit, ktorého ťažba trvala do začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia. Išlo o menej významný rudný rajón, ktorý bol od roku 1946 súčasťou národného podniku Železorudné bane so sídlom v Spišskej Novej Vsi, závod Rožňava. V rokoch 1952 – 1957 na ložisku prebiehali prieskumné práce, ťažba začala v roku 1958, avšak z dôvodu malých hrúbok, častých zmien kvality a nepriaznivých bansko-technických pomerov bola banská činnosť po troch mesiacoch ukončená.