Trasa

Rožňava – Sitárka – Rákoš – Malý Ostrý vrch – Ostrý vrch – Rožňava
21 km; +890 m / –890 m

Doprava

Odchod autobusom z AS KE o 7:00 h do Rožňavy (8:05 h)

Návrat autobusom o 17:15 h z Rožňavy do Košíc (AS – 18:30 h)

---

Nenáročný, 10 km dlhý Banský náučný chodník Rákoš poskytuje možnosť dozvedieť sa niečo o baníckej histórii mesta Rožňava. Na chodníku sú štôlne Žigmund a Berta, k jej prehliadke je potrebná čelovka. S náučným chodníkom súvisí návšteva Baníckeho múzea v Rožňave.

Rákoš (800 m n. m.) je vrch pri Rožňave na južnom okraji Volovských vrchov. V druhej polovici 16. storočia sa tu začali ťažiť železné rudy. Najskôr sa ťažil limonit, sekundárna železná ruda, predovšetkým formou povrchových dobývok v pingách. V 19. storočí sa začal dobývať siderit, ktorého ťažba trvala do začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia. Išlo o menej významný rudný rajón, ktorý bol od roku 1946 súčasťou národného podniku Železorudné bane so sídlom v Spišskej Novej Vsi, závod Rožňava. V rokoch 1952 – 1957 na ložisku prebiehali prieskumné práce, ťažba začala v roku 1958, avšak z dôvodu malých hrúbok, častých zmien kvality a nepriaznivých bansko-technických pomerov bola banská činnosť po troch mesiacoch ukončená.

Malý Ostrý vrch (808 m n.m.) je skalná výhliadka vo Volovských vrchov. Nachádza sa medzi Čučmou a Pačou. Na vrchole je lavica na sadnutie a malé ohnisko na opekanie. Vidno odtiaľ hlavný hrebeň Volovských vrchov, približne uprostred sa nachádza Skalisko (1293 m n. m.). Za priaznivých podmienok je odtiaľ výhľad až na Nízke a Vysoké Tatry. Prístup je možný z Rožňavskej doliny v Čučme, prípadne od vodárne nad “Pápežom”, tiež z Pače alebo z Krásnohorského podhradia.

Ostry vrch (882 m n.m..) sa nachádza vo Volovských vrchov v Slovenskom rudohorí, medzi obcami Pača a Čučma v okrese Rožňava. Veľká časť lesov tohto územia patrila po niekoľko storočí šľachtickým rodom Bebekovcov, Koharyovcov a Andrássyovcov. História štátneho lesníctva na tomto území sa datuje od roku 1933, ked vytvorená Správa lesov Betliar dostala z užívania od vtedajšieho Štátneho pozemkového úradu v Prahe poštátnené časti veľkostatku Gejzu Andrássyho v Betliari a v roku 1934 časť majetku Ľudovíta Maldeghema z Krásnohorského Podhradia.