Cerová vrchovina

Cerová vrchovina a Hajnáčka

Z obce Hajnáčka v Lučeneckom kraji je možné urobiť okruh cez Pohanský hrad – najvyšší vrchol Cerovskej vrchoviny. Na začiatku cesty je možné vystúpiť na hrad v samostnej obci a neskôr na Soví hrad v obci Šurice. Z Hajnáčky vedie ZTZ okolo vyhliadky Tilič. Na vrchole lesa je potrebné prejsť na ČTZ a odkrytým terénom sa dostať ku kamennému valu Pohanského hradu. Cesta sa potom stáča lesom po neznačenej trase, opäť po ZTZ a po lúke dole k úpätiu Sovieho hradu v obci Šurice. Na začiatok trasy sa dostaneme po ceste pre motorové vozidla okolo železničnej stanice Hajnáčka, ktorá sa nachádza mimo samotnej obce.

Nízke Tatry

Cesta do stredu Zeme

Z Vernára, Pusté Pole sa vydáme po neznačených trasách. Tie sa stretávajú s potokom Strateník a vedú okolo jaskyne Kešelova diera. Jedná sa o veľkolepý krasový ponor potoka Strateník. Pôsobí dojmom, že sa jedná o cestu do stredu Zeme. Odtiaľ sa dostaneme na značené trasy a po rázsoche na výhľadový vrchol Predná hoľa v Nízkych Tatrách. Odtiaľ smerom Smrečinské sedlo, otočíme sa na hlavnom hrebeni po ktorom zídeme až do Vernára. Celkove budeme menej klesať a oveľa viac stúpať.

Cez Poludnicu do Iľanova

Poludnica je výhľadový vrchol na začiatku Demänovskej doliny. Vydáme sa na ňu z Liptovského Jána. Cestou k nej uvidíme verejnú jaskyňu Kamenné mlieko. Pred vrcholom navštívime najprv predvrchol Predná Poludnica. Na juh od Poludnice sa tiahne bralo, v ktorom je veľa dutín či menších jaskýň. Od neho sa však musíme trochu vrátiť späť, aby sme zišli do obce Iľanovo.

Najväčšie skalné okno

Potulky po Liptove predstavujú hlavne návštevy Nízkych Tatier, ktoré zvyknú mať vyššie prevýšenie, ako aj táto túra. V prvej polovici túry prudko vystúpime na vrchol Ohnište (1538 m n.m.), vedľa ktorého sa nachádza Veľká ľadová priepasť a ďalej smerom na západ aj Skalné okno Ohnište. V druhej polovici túry budeme už len klesať a spoznáme miesta s partizánskymi aktivitami – haváriu lietadla na vrchu Slemä a partizánske bunkre v oblasti Brtkovica.

Salatínske brány

Potulky po Liptove predstavujú hlavne návštevy Nízkych Tatier. Teraz vyskúšame menšiu túru na zaujímavé, možno menej známe miesta. Túru predstavujú výstupu na niekoľko zaujímavých miest v Nízkych Tatrách. Iba kúsok od Lúčneho hríbu je v lese ukrytá Vratná skala. Prístup je možný od obcí Stredný Sliač alebo Liptovská Štiavnica. Prejdeme sa krátko lúkou a vystúpame ku skale. Späť sa vrátime rovnakou trasou. Potom sa presunieme na západ na južný koniec obce Ludrová. Odtiaľ sa prejdeme Ludrovskou dolinou a vystúpame k Ludrovskej skalnej bráne. Späť sa vrátime rovnako. Na záver sa presunieme k obci Biely Potok a urobíme si malý okruh cez vyhliadku Borovnisko.

Banícka história Magurky

Vitaj v osade Magurka, ktorá je súčasťou obce Partizánska Ľupča a je bývalou baníckou osadou s bohatou históriou. Leží v nadmorskej výške 1080 m n.m. Nachádza sa v krásnom prírodnom prostredí Nízkych Tatier v závere Ľupčianskej doliny pod vrcholkami Latiborskej hole (1648 m.n.m.), Ďurkovej (1749 m.n.m.) a Chabencom (1955 m.n.m.). Magurka bola založená už v 14. storočí v rámci baníckeho podnikania v jej okolí. S dolovaním zlata sa započalo asi v roku 1250 a skončilo v roku 1923. Na históriu baníctva v obci si zaspomíname, keď sa prejdeme Magurskom zlatom chodníku. Trasa precháda aj vysokohorským hôľnym terénom v oblasti hlavného chrbta Nízkych Tatier, preto je vhodná len v prípade priaznivých poveternostných podmienok a v období bez snehovej pokrývky.

Ludrovská skalná brána

Ludrovská dolina je 11 km dlhá dolina južne od obce Ludrová. Dolina je asfaltová a dá sa prejsť autom po parkovisko so značkou NAPANTu. Asi 400 m bližšie k obci sa dá zaparkovať vedľa cesty a po širokom chodníku sa vydať strmo hore žľabom. Na malej odbočke vpravo sa oddeľuje chodník pod skalnými bralami. Dá sa z neho odskočiť hore k menšej jaskyni, ale v suťovitom teréne. Chodník traverzuje ďalej, trochu strmo stúpa a prichádza na vyhliadku. Skalná brána sa nachádza naľavo pod vyhliadkou. Treba k nej zostúpiť pomerne bezpečne z ľavej strany. Je to impozantná 7 metrov široká a 4 metre vysoká brána. Od nej sa nebudeme vraciať rovnako, ale vyjdeme ešte vyššie na bralá, kde sa nachádza ďalšia vyhliadka. Od nej pretraverzujeme do pôvodného žľabu, ktorým zídeme strmo dole do doliny. Túra sa dá značne rozšíriť o vrch Ostré a zísť dole po žltej značke k pamätníku SNP, kde je aj parkovisko na hranici NAPANTu.

Skalné okno vo Vraženej a Vysoká

Zaujali ma skalné brány v severnej časti Nízkych Tatier. Tie sa obvykle nachádzajú na strmých svahoch rôznych dolín. Terén je krasový, často sutinový, bralnatý, avšak s vychodenými lesnými chodničkami. Toto je tretia skalná brána, ktorá ma zaujala v oblasti – Skalne okno na Vraženej. Nachádza sa na chodníkom vo svahu vrchu Vražená. Výstup aj zostup je pomerne strmý. Keďže sa nejedná o veľkú vzdialenosť (cca 4 km), po zostupne bude nasledovať ďalší strmý výstup na lúčny vrch Vysoká. A strmým zostupom sa vrátime k autu v Kľačianskej doline.

Vysoké a Belianske Tatry

Naša druhá najdlhšia jaskyňa

Ak máš rád kras a chceš spojiť krasové oblasti s naši veľhorami, možno Ťa zaujme naša druhá najdlhšia jaskyňa pod názvom Mesačný tieň. Jaskyňa sa nachádza v “stredne stromom” svahu nad Bielovodskou dolinou v závere Spišmichalovej doliny v teréne s kosodrevinou. Vstup do jaskyne je samozrejme zakázaný a navyše ústí do vertikálnej šachty hlbokej 25 metrov. Jaskyňa nie je dostupná z turistického chodníka. Prístup je možný len strmým výstupom po vychodených chodníkoch z Bielovodskej doliny smerom na vrchy Zadná kopa alebo Zámky. Jedná sa o terén CH+. S ohľadom na turistické východisko Lysá Poľana sa jedná o pomerne dlhú túru s veľkým prevýšením.

Jaskynné Jatky

Belianske Tatry svojim charakterom do Vysokých Tatier už nezapadajú. Napriek tomu ponúkajú niečo, čo Vysoké Tatry vďaka svojej drsnosti postrádajú – klasickú hrebeňovku, pripomínajúcu skôr Roháče. Táto vedie z Tatranskej Kotliny (blízko Belianskej jaskyne) až po Ždiarsku Vidlu a dá sa alternatívne pretiahnuť až po západný výbežok – Muráň. Beliansky hrebeň poskytuje krásne výhľady na Vysoké Tatry a okolité doliny. Napriek svojej mimoriadnej turistickej atraktivite je ale prístupný iba pre kamzíkov – v roku 1978 bol uzavretý. Teraz vedie cez Belianske Tatry iba krížna zo Ždiaru na Kopské sedlo. Hrebeň sa dá rozdeliť na dve časti zbiehajúce sa pri Širokom sedle. Nás zaujíma východná časť vedúca cez Hlúpy vrch, Zadné, Prostredné, Predné Jatky, Bujačí vrch a Skalné vráta.

Alabastrova jaskyňa

Belianske Tatry svojim charakterom do Vysokých Tatier už nezapadajú. Napriek tomu ponúkajú niečo, čo Vysoké Tatry vďaka svojej drsnosti postrádajú – klasickú hrebeňovku, pripomínajúcu skôr Roháče. Táto vedie z Tatranskej Kotliny (blízko Belianskej jaskyne) až po Bujačí vrch. Beliansky hrebeň poskytuje krásne výhľady na Vysoké Tatry a okolité doliny. Napriek svojej mimoriadnej turistickej atraktivite je ale prístupný iba pre kamzíkov – v roku 1978 bol uzavretý. Na východ aj tohto hrebeňa sa nachádza Alabastrova jaskyňa. Druhá možnosť, ako sa dostať k jaskyni je po značenej trase ku chate Plesnivec a potom ďalším stúpaním po bývalom chodníku cez Skalné vrata na okraj spomínaného hrebeňa a z neho už len voľne na SV. Od jaskyne vedie rovnaká cesta späť ku chate Plesnivec.

Najkrajší vrchol Slovenska – Muráň

Cesta cez hrebeň Belianskych Tatier je už niekoľko desiatok rokov uzavretá. Dôvodom je možná masa turistov, pretože Belianky tvorí mäkký vápenec, ktorý sa postupne drolí. Beliansky Tatry však majú ešte krajší hrebeň. Tvoria ho vrchy Muráň, Nový vrch a Havran. Pod vrchmi sú extrémne strmé lúky, kde je tráva šmyklavejšia, než sa zdá. Muráň je najkrajší vrchol Belianskych Tatier a pre niekoho aj na Slovensku. Trasa začína v Tatranskej Javorine, prejdeme cez potok a pokračujeme dolinou. Na ceste je jedno náročné miesto, ďalej sa pokračuje na vrchol už dobre. Späť sa vrátime rovnakou trasou.

Havran

Cesta cez hrebeň Belianskych Tatier je už niekoľko desiatok rokov uzavretá. Dôvodom je možná masa turistov, pretože Belianky tvorí mäkký vápenec, ktorý sa postupne drolí. Beliansky Tatry však majú ešte krajší hrebeň. Tvoria ho vrchy Muráň, Nový vrch a Havran. Pod vrchmi sú extrémne strmé lúky, kde je tráva šmyklavejšia, než sa zdá. Havran je najvyšší vrchol Belianskych Tatier. Trasa začína v Tatranskej Javorine, pôjdeme ce zadné Meďodoly budeme prechádzať cez Javorovú dolinu, z modrej značky odbočíme vľavo do strmého kopca a serpentínami vyjdeme do Havranieho sedla. Po hrebeni prídeme až na vrchol Havran. Späť sa vrátime rovnakou trasou.

Revúcka vrchovina

Drienčiansky kras

Obec Drienčany vieme obísť z východu aj západu okolo vodnej nádrže Teplý vrch. Na východe nájdeme Hrad Blh a Čiernu oboru. Smerom na západ nájdeme Náučný chodník Drienčanský kras plný zaujímavostí ako sú Malá Drienčanská jaskyňa, Veľká Drienčanská jaskyňa či slnečné hodiny. Severnejšie na trase sa nachádzajú jaskyne Pri Holom vrchu a Pri Ridzoňovcoch.

Pieniny

Najvyšší vrchol Pienin trochu mimo

Pieniny a Pieninský národný park sú známe predovšetkým vďaka prielomu rieky Dunajec, obci Červený Kláštor a blízkemu okoliu na Slovenskej aj Poľskej strane. Menej známu čast Pienin predstavuje jej východná strana, kde sa nachádza najvyšší vrchol pohoria – Vysoké Skalky. A my práve navštívime tento najvyšší vrchol. Prejdeme sa prevažne lesným otvoreným a lúčnym terénom terénom. Užijeme si veľa výhľadov smerom na Poľskú stranu. Uvidíme aj skalnaté vrchy Pienin s úctyhodnými bralami.

Haligovské skalné brány

Pieniny a Pieninský národný park sú známe predovšetkým vďaka prielomu rieky Dunajec, obci Červený Kláštor a blízkemu okoliu na Slovenskej aj Poľskej strane. Než sa do cieľa v Červenenom Kláštore dostaneme peši, vyrazíme z Veľkého Lipovníka k Lesníckemu sedlu. Pôjdeme stále na západ smerom k Plašnej, ktorá patrí medzi jeden z NVSP podľa záznamníka KST. Odtiaľ odbočíme na juh a po kratších neznačených cestách sa dostaneme k vyhliadke a niekoľkým skalným bránam. Najznámenšia z nich je Zbojnícka skalná brána. Vrátime sa späť a popod Plašnú sa dostaneme až do Červeného Kláštora. Kláštor kartuziánov v obci je lepšie však navštíviť na začiatku túry s ohľadom na časové možnosti autobusovej dopravy (viz nižšie).

Chočské vrchy

Skalná brána v Sokoli

Z Valaskej Dubovej vedie lúčna cesta popod vrchol Sokol do dolinky v obklopení vysokých skalných brál. Tu skúsime nájsť Skalnú bránu v Sokole. Cik-cakom vystúpame na hrebeň a odbočíme vľavo k samotnému výhľadovému vrchu Sokol. Vrátime sa späť a budeme stúpať hrebeňom na SV na vrch Malá Magura. Terén sa nám postupne otvára a my prídeme na veľkú križovatku Stredná Poľana. Odtiaľ by sa dalo dostať až na Veľký Choč ďalším stúpaním. My sa však po modrej značke oblúkom vrátime späť do Valaskej Dubovej.

Veľká Fatra

Ostrá a Tlstá

Ostrá a Tlstá sú dva atraktívne vrcholy vo Veľkej Fatre. Vedie k nim krásny turistický chodník Gaderskej a Blatnickej doliny, s množstvom výhľadov na Turiec a okolie. Túra na Tlstú z Gaderskej doliny prechádza okolo Jaskyne Mažarná. Okružnou trasou sa dajú oba vrcholy zdolať naraz.

Dychberúca kopa Veľkej Fatry

Na severe Veľkej Fatry, než sa dostaneme na Veľkofatranskú magistrálu, prejdeme sa po hrebení s krásnymi výhľadmi. Vydáme sa z obce Krpeľany, pretraverzujeme severne nad vodnou nádržou Krpeľany a voľne vystúpame na kopec Ravenec. Po hrebeni sa dostaneme na vrch Sokoľ a postupne až ku Kope a krížu, ktoré sú už na magistrále. Z nej predčasne zídeme k Čertovej skale a skale Havrany, kde nájdeme jaskyne a užijeme si výhľady. Nakoniec zídeme do Ľubochne.

Hrebeňový Drienok

Najpôsobivejší vápencovo-dolomitový vrch Veľkej Fatry – Drienok leží v jej juhozápadnej časti a tiahne sa od Blatnice juhovýchodným smerom po ľavej strane Blatnického potoka. Tento vrch nepatrí medzi najnavštevovanejšie miesta, ale je rovnako atraktívny ako známejšie okolité vrchy Tlstá a Ostrá, ktoré sa väčšmi dostali do povedomia turistickej verejnosti. Na vrch sa vydáme z Mošoviec pomalým nástupom. Najvhodnejším obdobím na túru sú jarné mesiace, kedy skaliská vo vyšších častiach vrchu zakvitajú vápnomilnou kvetenou. Výstup na vrch patrí medzi stredne náročné. Vrchol však poskytuje nádherný, takmer kruhový výhľad, na južnú časť Turčianskej kotliny, Turčianske Teplice a západnú časť Národného parku Veľká Fatra. Vraciať sa budeme cez vrch Jelenec a po viacerých hrebeňoch späť do Mošoviec. V strmých svahoch našej trasy sa nachádza veľa jedinečných vápencoch s rôznymi skalnými oknami.

Katova skala

Túra na Katovu skalu pripomína skôr prechádzku ako túru. Katova skala sa nachádza pri obciach Sklabinský Podzámok a Podhradie. Vyrazíme z prvej obce a skončíme v druhej spomínanej. Neďaleko Sklabinský Podzámku môžeme nájsť aj zrúcaninu Sklabinského hradu, aj keď sa nachádza mimo trasy a opačným smerom. Katova skala (927 m n.m.) sa nachádza v ochrannom pásme národného parku Veľká Fatra západne od turčianskeho hrebeňa Veľkej Fatry, takmer na úrovni iného vrcholu Kľak. Cez vrchol vedie červená turistická značka a výstup zaberie asi len hodinu. K vrchu sa viaže legenda o zakliatej panne. Celá oblasť výstupu je je bohatá na krasové útvary. Serpentíny sú často zasypané množstvom lístia.

Lučenec v prírode

Obsah sa pripravuje…

Spišská Magura

Veľká Kýčera a okolie Vyšných Ružbách

Oblasť západne od Vyšných Ružbách poskytuje okrem slušného prevýšenia aj bohatý turistický zážitok. Dominuje tu Rekreačný chodník Sovia poľana, ktorý je vhodnou ukážkou toho, ako možno aj bez prísnych obmedzení skĺbiť šetrné hospodárenie v lesoch s ochranou prírodného bohatstva a zároveň ponúknuť návštevníkom plnohodnotný zážitok. Okrem toho sa v oblasti nachádzajú verejné jaskyne – Jaskyňa v Čube a Jaskyňa v Skalke. Pre kondične zdatných turistov je vhodný výstup na Veľkú Kýčeru, ktorá poskytuje výhľady na okolité pohoria.

Marmarošské diamanty

Obec Veľký Lipník ponúka vo svojom okolí turistiku v pohorí Spišská Magura. My však vyrazíme na túru južnejšie od obce z doliny, ktorou preteká potok Šoltýsa. Z doliny vyrazíme do neznačeného terénu k prítoku potoka Šoltýsa, aby sme cestou našli marmarošské diamanty. Trasa k diamantom nie je veľmi dlhá. Preto ešte skúsime pokračovať dolinou na východ, vyjdeme na neznačený chodník a naokolo sa dostaneme na výhľadový Veterný vrchol. Po pohodlnej cyklotrase sa okruhom vrátime do doliny na štart túry.

Malá Fatra

Hoblík nabitý krasom

Na JV konci obce Višňové začína výstup na vrchol Valientov diel po hrebeni cez Krytú vyhliadku. Opačnou stranou zídeme z vrchu cez ústie Višňovskej doliny, prídeme k nástupu na vrchol Hoblík, ktorý bude našim hlavným vrcholom na trase. Počas výstupu sa prejdeme cez viaceré vyhliadky nad skalnými zrazmi a uvidíme aj jaskyne, keďže sa jedná o krasovú oblasť. Okruhom sa po severnom svahu Hoblíka vrátime do Višňové. Na východ Hoblíka sa nachádza Stráňavská dolina, ktorá nie je súčasťou túry, ale dá sa do nej dostať okolo severného úpätia Hoblíka.

Jánošikove diery a NPR Tiesňavy

Z obce Terchová sa vydáme na Jánošikove diery, ktoré tvoria sústavy tiesňav a kaňonov v národnej prírodnej rezervácii Rozsutce. Jedná sa o jednu z najkrajších turistických trás na Slovensku. Aj keď by sa dalo pokračovať na východ cez vrch Medzirozsutce a ďalej na Malý Rozsutec alebo Veľký Rozsutec, my zamierime na západ k vrchu Podžiar a budeme pokračovať cez NPR Tiesňavy k ústi Doliny Obšívanka. Pred príchodom do Terchovej ešte vystúpime na menší vrchol Oravcové s netradičnou krížovou cestou.

Považský Inovec

Marhát a jeho čarovné okolie

Prechod Krahulčími vrchmi s výstupom priamo na najvyšší vrchol Marhát (748 m n.m.) by nebol ono, nebyť drevenej rozhľadne s výhľadmi ponad stromy na všetky pohoria v okolí. Už začiatok trasy je nádherný vďaka jedinečnej pamiatke – starorománskej rotunde z 1. polovice 9. storočia zasvatenej sv. Jurajovi. Ďalšou nádherou je prírodná pamiatka Visiace skaly s výhľadom do okolia. A ukáže sa aj krasová oblasť v lokalite Sokolie skaly. Poskytuje tiež výhľady do okolia, lezú tu horolezci a potešíme sa Veľkou a Malou jaskyňa v Dolnom Sokole. Po strmom zostupe do rekreačnej oblasti Výtoky bude ešte treba prejsť niekoľko kilometrov do cieľa, ale s adrenalínom vydržíme až do konca túry v Moravanoch nad Váhom.

Suľovské vrchy

Krásne okolie Veľkého Manína

Manínska Tiesňava, skalné okno, Partizánska jaskyňa, Kostolecký dóm a Veľký Manín – toľko prírodných krás budeš obdivovať na trase náučného chodníka. Veľký Manín je miesto, ktoré musíš navštíviť. Spoznaj najkrajšie miesta a prírodné poklady nad Považskou Teplou. Túra je dlhá len 10 km a kompenzáciou riadneho výstupu Ti budú vyhliadky a prírodné zaujímavosti pod Veľkým Manínom. V závere bude ďalšou zaujímavosťou jedna z najvzácnejších tiesňav a roklín na Hornom Považí – Manínska Tiesňava. Nádherné vápencové skaly tu svojou krásou lákajú turistov, cyklistov aj horolezcov.

Zniev

Vyššie než Zniev

V pohorí Žiar je na značenej trase najvyššie dostupný vrchol Zniev (985 m n.m.). Pod vrcholom je zrúcanina hradu s rovnakým názvom. Najvyšším vrcholom pohoria je však vrchol Chlieviská (1024 m n.m.). K nemu sa dá prejsť po hrebeni zo Znieva. Odtiaľ môžeme pokračovať a klesať hrebeňom na Ondrášovské skaly. Tie tvoria prírodnú vyhliadku, z ktorej je prekrásny výhľad na celú Turčiansku kotlinu, Malú a Veľkú Fatru. Na vyhliadke sa nachádza drevená lavica. Pri návrate do obce Kláštor pod Znievom ešte môžeme navštíviť kalváriu a Kostol sv. Kríža.

Tríbeč

Tríbeč skrz na skrz

Tríbeč je pohorie, ktoré sa tiahne od Nitry SV smerom. Pohorie sa skladá zo štyroch častí: Zobor, Jelenec, Veľký Tríbeč a Rázdiel. Skúsil som navrhnúť trojdňovú túru pre bežných turistov cez celý Tríbeč. Výsledkom je kompromis. Prejsť celý Tríbeč by bolo časovo náročné a ani nemá zmysel zachádzať ku každému zaujímavému miestu, pokiaľ by zvyšok trasy nebol až tak pohodlný. Tak napríklad, cez podcelok Jelenec nevedie žiadna z uvedených trás. Na stránke nájdeš popis miest, ktoré nie sú zahrnuté do navrhnutých túr, ale môžu stáť za návštevu. Trasu sú okružné, pretože možná verejná doprava medzi rôznymi štartami a cielami je obvykle zdĺhavá. Sám môžeš skúsiť navrhnúť iné trasy skrz naskrz Tríbeč, možno budú ešte zaujímavejšie.

Kremencové hôrky na Tríbeči

Obsah sa pripravuje…

Strážovské vrchy

Vápeč s kruhovým výhľadom

Tento úsek Cesty hrdinov SNP je neobyčajne krásny. Výhodou je, že trasa zo Zliechova je označená ako cyklotrasa, takže sa dá prejsť dosť rýchlo. Na nej sa striedajú lúky, pohodlné cesty v lese a prejdeme sa okolo niekoľkých lazov. Cyklotrasa končí pri Svátkovej lúke. Odtiaľ nás čaká krátke, ale strmé stúpanie na prvú vyhliadku zvanú tiež Zadný Vápeč. A potom už na na úžasný vrchol Vápeč s krížom a kruhovým výhľadom. Po ním je menšia jaskyňa a odbočka k vyhliadke, odkiaľ je pekný pohľad na vrcholový kríž. A nakoniec už len hodinka lesom so zostupom do obce Horná Poruba.

Strážovské kráľovstvo

V Strážovských vrchov sa nachádza viac než 500 jaskýň. My sa pozrieme do časti Strážov, kde je ich viac než 200. Ako prvé sa prejdeme z obce Košecké Rovné okolo bývalej značke SNPčky po hrebeni vrcholov Grúň a Čierny vrch. Na hrebeni sa nachádza nádherná skalná brána, ktorá vyzerá akoby umelo vytesaná. Zídeme do Podhradskej doliny a začneme druhú časť túry kratším, ale výživnejším stúpaním k jaskyni Vlčí kostol a ďalej až k na hranu planiny s vyhliadkovým vrcholom pod názvom Vlčí kostol, resp. Červená skala. Potom konečne prídeme k prvej značke a to žltej, po ktorej zídeme dole do Košecké Rovné. Oblasť je tiež perspektívna tým, že severne od miesta túry sa nachádza zaujímavá obec Mojtín v okolí ktorej sú jaskyne, výhľadové vrcholy a ďalšia skalná brána – Zdenkova brána.

Mojtínske výhľady

Moja pekná spomienka na Strážovské vrchy je na obec Zliechov zo študenským ubytovaním, ktoré som si rád vyskúšal 2x. Zo Zliechova som raz vyrazil cez nádherný vrch Vápeč do Trenčianskych Teplíc, aby som prešiel s rôznymi odbočkami 35 km. V pohorí som našiel ešte jednu zaujímavú obec – Mojtín. Cez ňu vedú zaujímavé trasy, z ktorých ma najviac zaujala žltá s výhľadovým vrchom Rohatá skala a viacerými výhľadmi na ceste. Na juhu obce sa nachádza krásna krížová cesta, ktorú môžeme navštíviť na konci túry.

Malé Karpaty

Jaskyne Borinského krasu

Pozývam Ťa na dlhšiu túru pri najznámejších jaskyniach v Borinskom krase. Jaskyne nie sú verejne prístupné, na trase sú však aj iné zaujímavosti. Začneme v Borinke, ktorá je blízko Bratislavy. Ako prvé nás bude čakať zrúcanina Dračieho hrádku. Z neho zídeme na cyklotrasu Borinský okruh, na ktorom je pekná Kaplnka sv. Michala archanjela. Vpravo budeme mať Riečnu jaskyňu a Zbojnícku jaskyňu. Môžeme prejsť sa kameňolomom alebo vyjsť na vyhliadky po jeho ľavej strane. Z vyhliadok môžeme zísť dole, prejdeme na opačnú stranu a vystúpime k Ananásovej jaskyni a jaskyni Notre Dame. Cyklotrasou budeme pokračovať severne k jaskyni Sedmička a potom na východ k jaskyni Jubilejná, prípadne nižšie k jaskyni Stará garda. Potom dlhšie na východ po modrej značke. Z nej si južne trochu odbočíme k hradu Biely kameň a nakoniec prídeme do mesta Svätý Jur.

Pramene Malých Karpát

Cez Malé Karpaty vedie Cesta hrdinov s dĺžkou asi 100 km, takže sa dá prejsť za niekoľko dní. Je to tak trochu zradná trasa, lebo najvyššie vrcholy presahujú cez výšku len 700 metrov, avšak na trase je vicero stúpaní a klesaní. Teraz si z SNPčky prejdeme len asi 8 km. Začneme pohodlným výstupom z obce Plavecké Podhradie na obľúbený Plavecký hrad. Odtiaľ prejdeme na Pohanskú vyhliadku a okolo studničiek na Ámonovú lúku. Bude nasledovať SNPčka po úzkom hrebeni z vápencov a dolomitov cez najvyšší vrchol na túre – Vápenná. Postupne zídeme až k prameňu pod Malou Vápennou a následne vstúpime obce Sološnica. Po cyklotrase sa vrátime do Plaveckého Podhradia. Ne trase je niekoľko prameňov. Tých je celkove málo v Malých Karpatoch, hlavne na SNPčke. V oblasti je aj niekoľko jaskýň a iných zaujímavostí, ale všetko sa nám na túru nevôjde.

Najkrajšie miesta Malých Karpát

Kršlenica a Jelenia hora sú menej známe vrchy Malých Karpách a možno najkrajšie miesta pohoria. Ich skalné masívy sú nevídaného charakteru, pretože sa podobajú na Súľovské skaly. Trasa začína v Plaveckom Mikuláši a ako prvé sa dostaneme ku Kršlenici buď po ŽTZ alebo náročnou neoficiálnou trasou po skalnom hrebeni. Čierna skala je prírodná rezervácia s krasovou stenou. Ďalším zaujímavým miestom je Mon Repos, kde sa nachádza starý Pálffyovský kaštieľ z 19. storočia. Odtiaľ sa dá ísť po ZTZ cez Mokrú dolinu na štart. Na skrátenej trase sa nachádza jaskyňa Deravá skala považovaná za jednu z najkrajších jaskýň Malých Karpát. Na dlhšej trase na Jelenej hore sa nachádzajú zákonom chránené rastliny a nezvyčajná vegetácia.

Záruby pre historických turistov

Smolenický zámok je prekrásny, pretože vyzerá akoby z rozprávky. Zo Smolenic naň vedie nenáročný chodník značený žltou značkou. Odtiaľ vedie MTZ na morfologicky neobvyklý Čertov žľab. Po ZTZ sa dostaneme na Záruby – najvyšší vrch Malých Karpát. Najkrajšia časť tohto vrchu je však na jeho západnom hrebeni, ktorý je celý skalnatý a poskytuje nádherné výhľady na Malé Karpaty. Ďalej na hrebeni Zárub sa nachádza hrad Ostrý kameň. V oblasti túry sa nachádzajú desiatky jaskyň, ale verejná prístupná je len jaskyňa s názvom Driny.

Cesta k najkrajšiemu hradu Malých Karpát

Malé Karpaty, ten, kto toto pohorie pozná, isto si ho zamiluje. A aby si ho mohol zamilovať, treba ho poznať alebo poznať niekoho, kto má toto pohorie rád. Na tejto túre sa vydáme z Modry po náučnom chodníku. Navštívime Dvojitú štôlňu a na chodníku aj Medvediu skalu a Tri kopce. Prejdeme sa dubovými a bukovými lesmi typickými pre Malé Karpaty. Náučný chodník opustíme smerom na SV k vrcholu Kukla. V závere túry zamierime ku krásnemu zachovalému hradu Červený kameň. V blízkosti trasy však môžeme nájsť dosť iných zaujímavostí, ak nám to čas a náš výkon dovolí. Napríklad, pod obcou Píla sa nachádza skalné mesto “Posledná” a kremencové skaly s výhľadmi. V oblasti sa aj nachádza legendárny meč Excalibur. Nájdeš ho na súradniciach N 48°23.542′ E 17°19.326′.

Pohanská s Plaveckým hradom

Plavecký kras je jednou z ôsmich krasových oblastí v Malých Karpatoch. S rozlohou necelých 60 km² leží v severozápadnej časti Pezinských Karpát zhruba medzi obcami Rohožník, Trstín a Prievaly. V Plaveckom predhorí sa nachádza NPR Pohanská s viacerými jaskyňami. Najznámejšia z nich je Plavecká jaskyňa. Na vrcholovej plošine Pohanskej sa nachádzajú zvyšky rozsiahleho opevneného keltského hradiska. Severne od Pohanskej sa na vápencovom brale vypína zrúcanina Plaveckého strážneho hradu. Všetky tieto zaujímavosti si pozrieme na krátkej nenáročnej trase z obce Plavecké Podhradie. Ak by sme chceli dlhšiu trasu, vieme sa prejsť po NCH Plavecký kras s dĺžkou 10 km.

Orlia skala a ďalšie vyhliadky

Plavecký kras je jednou z ôsmich krasových oblastí v Malých Karpatoch. S rozlohou necelých 60 km² leží v severozápadnej časti Pezinských Karpát zhruba medzi obcami Rohožník, Trstín a Prievaly. Plaveckým krasom sa prejdeme po úplne neznačených trasách, aj volne lesom. Navštívime výhľadové vrcholy Orlia skala, Hrubá Križla, Kamenné a Malá Križla. Urobíme si menší okruh, takže vzdušná vzdialenosť medzi jednotlivými vrcholmi nebude veľká. V oblasti sa nachádza aj niekoľko menších jaskýň a po začiatku trasy si môžeme odskočiť k nim, napr. k S31, S32 a Červenici. Vyhliadky však budú stáť za to.

Vyhliadky zo stredu Malých Karpát

Rekreačné miesto Zabité, horáreň bude štartom pre všetkých tých, ktorí budú chcieť zrelaxovať v kľude krásnej prírody Malách Karpát. Navštívime zákutia, pokocháme sa výhľadmi do dolín a na opačné kopčeky pohoria. Prvým vrchom bude dvojvrchol Geltek, ktorého názov je odvodený od pôvodného nemeckého pomenovania “Zlatý kút”, keďže sa tu kedysi nachádzalo pod povrchom zlato. Druhou častou dvojvrcholu bude Jelenec – nepísaný stred Malých Karpát. Výhľady z Jelenca prekonajú kohokoľvek očakávania. Potom sa vrátime dosť späť na východ na vrchol Egreš s takmer kruhovým výhľadom. V závere túry prídeme na skalnatý vrchol Skalka s krížom a po hrebeni na vrchol Zrkadlisko. Po zvážnici zídeme dole na štart.

Ostatné túry

Slovenské skalné okná a brány

Skalné okno je geologická formácia, prírodne vytvorený otvor, úplne obkolesený horninou. Skalné okná môžu vznikať vo všetkých druhoch hornín, najmä v pieskovcoch a vápencoch. Na Slovensku sa najväčšie skalné okno nachádza v Nízkych Tatrách v masíve Ohnišťa, s výškou 20 – 27 metrov. Z hladiska koncentrácie je najviac skalných okien na Slovensku vo Veľkej Fatre, najmä v oblasti Gaderskej a Blatnickej doliny a v Nízkych Tatrách, hlavne v oblasti Demänovskej doliny. Aktuálne na území Slovenska evidujeme viac ako 300 skalných okien. Keďže Košice sú mojim rodiskom a bydliskom, najviac ma zaujímajú skalné okná a brány v blízkom okolí. Naštastie je ich tu niekoľko a niektoré z nich som našiel náhodou sám. O to je väčšia moja radosť, pretože informácie o nich som na internete predtým nenašiel.