Malé Karpaty končia na severovýchode Čachtickými Karpatmi. Asi najznámejším miestom Čachtických Karpát je Čachtický hrad. Viaže sa k nemu viacero príbehov, či legiend. Dodnes z hradu zostali len zachovalé ruiny, aj keď s istým historickým vybavením a výzdobou. Na hrad vedia kratšia cesta z obce Višňové, nie z Čachtíc. Túru si vieme máličko natiahnuť tým, že najprv vyjdeme na Praveké Čachtické hradisko a vrch Bakalár. Prevýšenie medzi jednotlivými vrchmi nie je veľké. A na každom z nich je aspoň jedna keška.
Višňové – Praveké Čachtické hradisko – vrch Bakalár – Čachtický hrad – Višňové
7,2 km; +362 m / –362 m
Doprava
Autom do obce Višňové
Návrat autom z obce Višňové
Zaujímavosti na trase
Praveké hradisko – archeologický výskum sa tu nikdy nekonal, iba náhodné nálezy fragmentov keramiky svedčia o živote ľudí v týchto končinách. Je predpoklad, že na vrchu Kačiš, ktorý sa nachádza oproti Čachtickému hradu, bolo hradisko lužickej kultúry. V dobe bronzovej 1 500 – 400 rokov pred n.l. vytvorili ľudia lužickej kultúry na našom území vysoko organizovanú spoločnosť zjednocujúcu jednotlivé kmene do väčších celkov na čele s náčelníkom, ktorý si zabezpečoval svoju moc za pomoci vojenskej družiny. Žili na opevnených hradiskách, ktoré slúžili ako sídlo obchodu, výroby, vojenskej moci a náboženstva. V prípade napadnutia sa používali ako útočisko obyvateľstva širokého okolia. Lužický ľud sa venoval poľnohospodárstvu, chovu dobytka a poznal a využíval už základy metalurgie – spracovanie medi a výrobu zbraní, nástrojov a šperkov z bronzu. Na hradisku však nečakaj nijaké výrazné stavby, iba valy a priekopy, ktoré pretrvali stáročia.
Čachtický hrad vznikol v prvej polovici 13. storočia. Patril medzi prvé hrady, ktoré zabezpečovali západnú hranicu Uhorska, najmä v 13. storočí, keď ho spravoval hradný kráľovský kastelán. V roku 1273 ho napadol a veľmi poškodil český kráľ Přemysl Otakar II. Medzi prvými pánmi hradu boli Peter a Pongrác z rodu Hunt-Poznanovcov, začas patril aj Matúšovi Čákovi. V roku 1392 prešiel do majetku Stibora zo Stiboríc, ktorý vlastnil 15 hradov na Považí. V roku 1467 väznili na hrade husitského veliteľa Jána Švehlu. Od roku 1569 boli vlastníkmi Nádasdyovci. V roku 1708 dobili hrad vojská Františka Rákócziho II. a odvtedy začal pustnúť, aj keď občas slúžil ako väzenie.
Čachtický hrad bol domovom grófky Alžbety Báthoryovej, členky uhorskej kráľovskej rodiny, ktorá bola známa ako „krvavá grófka z Čachtíc“. Legenda hovorí, že Alžbeta, jej milenka Anna Darvulia a dvaja sluhovia zabili viac ako 600 mladých žien, aby sa Alžbeta kúpala v ich krvi a zostala mladá. V skutočnosti sa Alžbeta nudila, keď jej manžel Ferenc Nádašdy bojoval proti tureckej armáde, a začala mučiť slúžky ako formu zábavy. Tieto vraždy sa stali posadnutosťou Alžbety Báthoryovej a trvali viac ako 30 rokov, až kým jej milenka Darvulia nezomrela okolo roku 1604. Alžbetine zločiny by zostali neodhalené, ale zaujala ju šľachtičná a o jej čine sa dozvedel jej odcudzený syn Pavol. S pomocou grófa Thurza Pavol dňa 29.12.1610 prepadol Hrad Čachtice a zajal jeho matku, ktorá práve zabila sluhu za krádež jedla. Alžbeta Báthoryová bola súdená za vraždu, sudca ju vyhlásil za šialenú a až do svojej smrti v roku 1614 bola uväznená vo veži hradu Čachtice. Jej sluhovia, ktorí pomáhali Alžbete nájsť mladé ženy na mučenie a zabíjanie, boli popravení upálením alebo sťatím. V priebehu niekoľkých rokov po smrti Alžbety Báthoryovej sa hrad Čachtice v dôsledku vojny s Osmanskou ríšou a zanedbávania upadol do ruín.
2025