Z obce Hajnáčka v Lučeneckom kraji je možné urobiť okruh cez Pohanský hrad – najvyšší vrchol Cerovskej vrchoviny. Na začiatku cesty je možné vystúpiť na hrad v samostnej obci a neskôr na Soví hrad v obci Šurice. Z Hajnáčky vedie ZTZ okolo vyhliadky Tilič. Na vrchole lesa je potrebné prejsť na ČTZ a odkrytým terénom sa dostať ku kamennému valu Pohanského hradu. Cesta sa potom stáča lesom po neznačenej trase, opäť po ZTZ a po lúke dole k úpätiu Sovieho hradu v obci Šurice. Na začiatok trasy sa dostaneme po ceste pre motorové vozidla okolo železničnej stanice Hajnáčka, ktorá sa nachádza mimo samotnej obce.
Trasa
Hajnáčka – sopúch Tilič – Pohanský hrad – jaskyne pod Pohanským hradom (nepovinne) – Soví hrad – Hajnáčka
19 km; +783 m / –783 m
Doprava
Stretnutie s autami o 9:00 h v obci Hajnáčka na námestí pri Obecnom úrade
Návrat autami z Hajnáčky
Hajnáčka hrad (295 m n. m.) pochádza z polovice 13. storocia, od obdobia tatárskych nájazdov. Hrad bol postaveny na strmom čadičovom brale. Neskôr tvoril významnú súčasť obrannej línie pri protitureckých bojoch. Napriek tomu ho Turci dvakrát dobyli, no vždy len nakrátko. Jeho sláva skončila v roku 1703, keď vyhorel a ďalej neudržiavaný sa rozpadá dodnes. V súčasnosti je zachovaných len zopár zvyškov hradných múrov, schody k vrchnej časti a pivnica. Pôvodná stavba hradu siahala až na najvyššie miesta brala, kde bola palácová stavba s baštou. Dnes je tam prístup zakázaný. Pri výstupe na hrad máte k dispozícii informačné tabule, lavičky a stoly určené na odpočinok.
Vyhliadka Tilič (475 m n. m.) je zvyšok sopúcha Tilič, zachovaný na východnom svahu Pohanského hradu. Z Tiliča sú pôsobivé výhľady na okolitú krajinu, Je tu dokonalý 3D pohlaď na trasu série Cesta do stredu Zeme.
Pohanský hrad (578 m n. m.) tiež známy ako Pohanský vrch je najvyšším vrcholom Cerovej vrchoviny. Nejedná sa však o výrazný vrch ani zrúcaniny hradu. Je to mohutná náhorná plošina, ktorú vyhlásili za národnú prírodnú rezerváciu. Predstavuje územie s vysokou krajinárskou a geomorfologickou hodnotou a súčasne jeden z najrozsiahlejších súvislých lesných komplexov s prirodzeným drevinovým zložením. Okraje planiny sú rozrušené a vytvárajú skalné útvary rozličných bizarných tvarov bášt, ihiel a brál, niektoré dosahujú výšku až 30 metrov. Vidieť tu ukážkové príklady svahových pohybov blokového typu, najmä zosunuté bloky hornín, rozsadliny a kamenné moria. Najväčšie z 11 zmapovaných kamenných morí má dĺžku 300 m. Doteraz je tu zaevidovaných aj 31 pseudokrasových jaskýň, ktoré sa vytvorili následkom svahových pohybov. Najdlhšie z nich sú Stĺpová a Labyrintová jaskyňa. Stĺpová jaskyňa, so svojou dĺžkou 182 m, bola donedávna najdlhšou evidovanou pseudokrasovou jaskyňou na Slovensku. Okrem nich sú tu aj ďalšie menšie jaskyne ako Šurický úkryt, Ľadová trhlina (zaľadnená), Črepová (s archeologickými nálezmi), Nyáriho jaskyňa a ďalšie. Ich celková, doteraz zmapovaná dĺžka je 554,1 m a tvoria doposiaľ najhustejšiu známu koncentráciu nekrasových jaskýň na Slovensku. Na okrajoch plošiny sa dajú nájsť pozostatky kamenného valu z doby Keltov.
Soví hrad (316 m n. m.) nazývaný aj Šurická skala sa nachádza na brale eliptického tvaru, priamo nad domami obce Šurice. Bralo sa vytvorilo ako výplň sopečného komína začiatkom štvrtohôr. Na vrchu sopečného brala sú chabé stopy po múroch hradu. Vrchol brala ponúka nádherné výhľady na okolitú krajinu. Na prvú plošinu brala je výstup pohodlný, ale pri ďalšom postupe na vrchol je skala pomerne lámavá. Na vrcholovú plošinu sa dá vyliezť po asi 10 metrov vysokej stene. Na najvyššom mieste brala sú stopy po základoch najväčšej stavby. Pravdepodobne išlo o hlavnú obytnú vežu pôdorysu nepravidelného lichobežníka, ktorá bola dominantou hradu. Na západnej strane o úroveň nižšie, je na skalnej plošine stopa po obvodovom múre a veľká do skaly vytesaná cisterna. Na južnej strane je zasekaná malá plošina, ktorou sa mohlo do objektu s cisternou vchádzať.
Steblová skala bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu v roku 2000. Ide o vypreparovaný sopečný komín s početnými bazaltovými žilami a výlevmi. Na obnaženej časti skaly vidieť skupinu vysokých čadičových stĺpov predstavujúcu vskutku unikátny prírodný výtvor. Predmetom ochrany sú tu okrem zaujímavých sopečných útvarov i vzácne lesné a lesostepné biotopy s množstvom chránenej fauny a flóry. Na Steblovú skalu je možné sa dostať po značených turistických chodníkoch z obcí Hodejovec a Hajnáčka.
2023