Plavecký kras je jednou z ôsmich krasových oblastí v Malých Karpatoch. S rozlohou necelých 60 km2 leží v severozápadnej časti Pezinských Karpát zhruba medzi obcami Rohožník, Trstín a Prievaly. V Plaveckom predhorí sa nachádza NPR Pohanská s viacerými jaskyňami. Najznámejšia z nich je Plavecká jaskyňa. Na vrcholovej plošine Pohanskej sa nachádzajú zvyšky rozsiahleho opevneného keltského hradiska. Severne od Pohanskej sa na vápencovom brale vypína zrúcanina Plaveckého strážneho hradu. Všetky tieto zaujímavosti si pozrieme na krátkej nenáročnej trase z obce Plavecké Podhradie. Ak by sme chceli dlhšiu trasu, vieme sa prejsť po NCH Plavecký kras s dĺžkou 10 km.
Trasa
Plavecké Podhradie – Hradisko Pohanská – NCH Plavecký Kras – Plavecký hrad – Plavecké Podhradie
6,1 km; +363 m / –363 m
Doprava
Autobusom z Bratislavy do Plaveckého Podhradia s možným prestupom v Stupave alebo Rohožníku (1:07 – 2:02 h)
Návrat autobusom z Plaveckého Podhradia do Bratislavy s možným prestupom v Rohožníku (1:19 – 1:32 h)
Zaujímavosti na trase
Národná prírodná rezervácia Pohanská. Chránené územie na západnom okraji strednej časti Malých Karpát nad obcou Plavecké Podhradie vyhlásené v roku 1980 na strmých svahoch a vrcholových častiach trojvršia Plavecký hrad – Pohanská – Bubon na ochranu suchomilných a teplomilných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev na vápencoch a dolomitoch, krasových javov a významných archeologických nálezísk na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Na vrcholovej plošine Pohanskej (495 m n. m.) sa nachádzajú zvyšky rozsiahleho opevneného keltského hradiska, sídliska zo staršej doby bronzovej i z rímskeho obdobia so zreteľnými obrannými valmi, ale aj 90 m dlhou Pohanskou jaskyňou. V rámci územia rezervácie leží aj zrúcanina Plaveckého hradu a tiež Plavecká jaskyňa v severozápadnom úpätí hradného kopca. Rezervácia je súčasťou územia európskeho významu Biele hory a chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty (obe patria do sústavy Natura 2000).
Na Pohanskú nevedú žiadne turisticky značkované cesty. Pohanská je živá história. Dôkaz, že na západnom Slovensku sa usídlili Kelti. Prvý archeologický prieskum tam vykonal Štefan Janšák na konci 20. rokov 20. storočia. Na prelome 60.-tych a 70.-tych rokov prebehol ďalší výskum a podľa všetkého bádanie na dobrých pár desiatok rokov zobralo za kratší koniec. Čo sa zdokumentovalo? Prvé osídlenie bolo vystopované z doby bronzovej (cca 700 rokov pred n. l.). V 4. storočí pred narodením Krista jeden z prúdov expandujúceho keltského národa sa na dlhší čas zdržal v Karpatskej kotline. Na Pohanskej, na pomerne vysokom vrchu si postavili veľkomesto, oppidum nepravidelného štvoruholníka o rozlohe 38 ha (niektorí autori uvádzajú 49 ha). Zaujímavosťou je opevnenie. Tvorili ho dva valy s výškovým rozdielom 150 m. Opevnenie tvoril múr z kameňov kladených na sucho, bez malty, za ktorým sa nachádzal hlinený val s drevenou konštrukciou. Z nich tu veľa neostalo. Len slabšie čitateľné terénne vlny ťahajúce sa v niekoľko metrových líniách. Žiadne veľké stavby. Žiadne vysoké múry. Slabúčko viditeľné základy budov a nádvorí. Výsledky výskumov dokumentujú vstupnú bránu s vežou, zemné zásobníky a dve veľké jamy lievikovitého tvaru. Možno kultové jamy. Jedna z nich bola navŕtaná a našli sa v nej rôzne predmety. Skúšobný vrt potvrdil spojenie jamy s tunajším jaskynným systémom. Opäť dôležitá informácia. Kelti inklinovali k podzemným priestorom. Boli to miesta obývané bohmi, ktorým obetovali.
Náučný chodník Plavecký kras má dĺžku cca 10 km. Jeho prechod zaberie 4-5 hodín s prevýšením 400 m. Trasa Náučného chodníka: Plavecký Mikuláš – vstup do Mokrej doliny pod Kršlenicou – voľne prístupná jaskyňa Deravá skala – Pálffyovský poľovnícky zámoček Mon Repos – Amonova lúka – krasové jamy v blízkosti Amonovej lúky – vrchol Báborskej a pekné výhľady na Záhorskú nížinu – Pohanská (Keltské oppidum) – Plavecký hrad – Plavecké Podhradie – Pod lipou (koniec chodníka).
Plavecký hrad je zrúcanina stredovekého pohraničného strážneho hradu z polovice 13. storočia nad obcou Plavecké Podhradie na nevysokom vrchu s vápencovým bralom na okraji Malých Karpát. Pôvodne kráľovský hrad menil vlastníkov ako aj prestavbami svoju podobu. V 16. storočí ho prestavali na renesančnú pevnosť s viacerými nádvoriami. Od roku 1621 patril Pálfiovcom. Od začiatku 18. storočia, kedy ho počas Rákociho povstania vážne poškodili cisárske vojská, chátral. Názov hradu (ako aj okolitých obcí) vznikol pravdepodobne odvodením od pomenovania kumánskeho bojového kmeňa Polovcov (Plavcov), ktorý sa tu spolu s inými kmeňmi – spolu 40 000 ľudí – usadil po mongolskom plenení na základe pozvania Bela IV. za účelom ochrany širokého západného pohraničného pásu Uhorska. Ruinu aktuálne revitalizujú dobrovoľníci s prispením obce Plavecké Podhradie. Vápencové bralá severne od hradu sú skalolezeckým terénom a svahy pod hradnou bránou sú štartovacím miestom pre paraglajding. Hrad je voľne prístupný.
2024