Trasa

Tatranská kotlina, Čarda – Hučivá diera – chata Plesnivec – Skalné vráta – Alabastrova jaskyňa – Skalné vráta – chata Plesnivec – Čierna voda – Kežmarské Žľaby
16,2 km; +1449 m / –1307 m

Doprava

Odchod os. vlakom o 5:07 h zo ŽS KE do Popradu (6:22 h). Prestup na autobus o 6:45 h do Ždiaru, Tatra (7:25 h).

Návrat autobusom o 17:52 h z Kežmarských Žľabov do Popradu (18:25 h). Prestup na os. vlak o 18:44 h do Košíc (20:33 h).

---

Zaujímavosti na trase

Alabastrová jaskyňa je jedna z mnohých krasových jaskýň, ktoré sú neprístupné verejnosti v Belianskych Tatrách. Táto jaskyňa sa nachádza v masíve Bujačieho vrchu. V roku 1981 bola vyhlásená za prírodnú pamiatku. Dĺžka chodieb tejto jaskyne činí asi 400 metrov. V hlavnej chodbe jaskyne našli speleológovia vodopád a krasové jazierko. Presný dátum a rok objavenia nie sú presne známe. Najstarší z nápisov vysekaný do skaly vo vchode do jaskyne predstavuje letopočet 1768, no je možné, že jaskyňu objavil rektor gymnázia v Kežmarku Juraj Bohuš už v roku 1713, pri potulkách Belianskymi Tatrami. Pôvodný názov jaskyne bol Dračia diera,. Do vytvorenia Tanapu voľne prístupná chodníkom z Tatranskej Kotliny alebo cez Suchú dolinu. Po jeho vytvorení sa nachádza v 5. stupni ochrany, teda neprístupná pre verejnosť. Je domovom vzácneho druhu netopiera a nočných motýľov. Sadrovec- Alabaster, jeho stalaktity, sú značne poškodené, poodlamované, čo je následok voľného prístupu v minulom storočí. Do jaskyne vedie chodník, je však veľmi ťažko prístupný, križuje ho množstvo padnutých stromov a v zimnom období na mnohých miestach hrozí pošmyknutie a následný pád po strmom svahu. V blízkosti jaskyne sa nachádza jaskyňa Ľadová pivnica, avšak bez akejkoľvek výzdoby. Tvorí ju ohromný portálny vchod, ktorý sa postupne zužuje a cca po 100 m pivnica zaniká.

Skalné vráta (1 619 m n. m.) je názov vrchu v Belianskych Tatrách. Leží nad osadou Tatranská Kotlina. Vrch sa nachádza na východnom okraji Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Belianske Tatry. Najbližšími sídlami sú východne situovaná Tatranská Kotlina a Lendak, severne leží Ždiar a južne Kežmarské Žľaby, Tatranské Matliare a Tatranská Lomnica. Vrchol pokrýva súvislý lesný porast s viacerými skalnými útesmi, ktoré umožňujú obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť okolité vrchy Belianskych a Vysokých Tatier, Spišskú Maguru, Pieniny, Branisko, Levočské, Volovské a Stolické vrchy a východnú časť Nízkych Tatier. Vrch sa nachádza v národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry, aj v Tatranskom národnom parku, nie je voľne prístupný. Na južnom úbočí stojí chata Plesnivec, ku ktorej vedie  zeleno značený turistický chodník z lokality Šumivý prameň a od Veľkého Bieleho plesa. Okolo vrchu vedie bývalý značený chodník smerom na hrebeň s troma vrchmi Jatka k Vyšnému Kopskému sedlu.

---

Prvá zmienka o chate v Doline siedmich prameňov je z konca 18. storočia, kedy si zlatokop Dreschler, obyvateľ neďalekých Rakús postavil v doline, v blízkosti siedmich prameňov zrub. Neskôr v roku 1892 na tomto mieste postavili nový zrub „kolári“, ktorí v doline ťažili vynikajúce javorové drevo na výrobu kolies a náradia. Aby sa mali kde uchýliť v prípade zlého počasia, postavili si malú chatku. Túto používali aj pastieri, ktorí pravidelne chodievali pásť ovce a jalovice na Predné Meďodoly, Kopské sedlo a Zadné Meďodoly. Až v roku 1932 obyvateľ Spišskej Belej Tibor Gresch, člen Karpatského spolku a veľký milovník Tatier, prenajal pozemok od mesta Spišská Belá a zo starej chatky zriadil turistickú chatu s názvom Plesnivec. V roku 1936 postavil poschodie, kde boli dve spoločné spálne a štyri izby pre bohatších hostí. Chata mala svoju modro-bielu zástavu, v ktorej bol umiestnený kvet plesnivca ako erb. Po skončení vojny musel Tibor Gresch opustiť Slovensko. Od tejto doby chata začala chátrať.

V roku 1948 bola chata znárodnená. Turistom slúžila do roku 1953. Od tohto roku prevzal chatu do správy Správa TANAP-u a pre verejnosť ju zatvorila. O chatu sa starala pani Eva Ružičková – Kasická z Prahy. Pani Eva Kasická spolu s manželom pôsobila na chate až do dôchodku v roku 1978. Odvtedy bola chata prázdna a pustá. Až v roku 1993 chatu dostalo do vlastníctva opäť Mesto Spišská Belá. Mesto prenajalo chatu chatárovi p. Jánovi Matavovi zo Spišskej Belej a schválilo mu časť finančných prostriedkov na rekonštrukciu chaty. Ján Matava so svojimi priateľmi a rodinnými príslušníkmi najprv upravil cestu, opravil mosty cez potok Čierna voda, vymenil strechu, prehnité trámy a chatu zaizoloval. V roku 1995 bolo v celej chate zavedené ústredné kúrenie, v roku 1996 postavili čističku odpadových vôd, boli dokončené sociálne zariadenia. Chata dostala svoj symbol plesnivca a svoje pôvodné meno. Bola skolaudovaná 4.10.1997, slávnostne vysvätená a znovu slúži všetkým.