Trasa

Autocamp – Veľký Manín – výhľady – Oko – Partizánska jaskyňa – Manínska tiesňava – Autocamp
10 km; +760 m / –760 m

Doprava

Stretnutie s autami o 10:00 h v Kláštore pod Znievom pri kostole

Návrat autami z Kláštora pod Znievom

---

Zaujímavosti na trase

Velky Manín (891 m n.m.) je dominanta a obľúbený turistický cieľ Strážovských vrchov pri Považskej Bystrici. V tridsiatych rokoch 20. storočia tu chceli domáci turisti postaviť rozhladňu Miestni turisti na tomto mieste tiež každoročne organizujú novoročný výstup. Kopec je porastený bukovým lesom, z jeho vrcholu nie su prakticky žiadne výhľady. Krásny výhľad je však z menšieho vrcholku Maninca na južnej strane. Na vrchol sa dá dostať buď z Považskej Bystrice alebo z Považskej Teplej. U oboch variantov sa jedná o poriadny výstup. Peknou tradíciou po dosiahnutí vrchola je pridanie kamienka na vrcholový útvar (uvidíš sám, čo to je).

Velký Manín (890 m n.m.) je dominantou Považskej kotliny. Je taktiež najvyšším vrchom Súľovských vrchov. Samotný vrchol Veľkého Manína neponúka otvorené vyhľady, pretože vrchol je zalesnený. Pokiaľ však zídeš trošku nižšie smerom do Manínskej Tiesňavy, naskytnú sa Ti skvelé miesta s panoramatickými výhľadmi. Z týchto miest je možne vidieť Považskú kotlinu, Biele Karpaty, pohorie Javorníkov, Považský Hrad, Súľovské skaly a v peknom počasí dokonca Malú Fatru od Kľaku až po Rozsutec.

Na Veľkom Maníne sú pekné tri miesta, z ktorych kazdé ponúka iný výhľad. Pokiaľ budeš mať cas, určite si prejdi všetky tri. Nezaberie Ti to veľa času a kazdý z výhľadov je niečim špecifický:

• Severák: cestou k výhľadu natrafíš na malú útulňu zvanú Severak. Hned za ňou sa Ti naskytne výhľad na Považský hrad a Považskú kotlinu. Je to príjemné miesto na odpočinok,
• Puklá skala: hádam najznámejšie miesto na Maníne. Toto miesto zvykne byť velmi navštevované. Na druhej strane Ti ponúkne krásny panoramatický výhľad na Malý Manín a Súľovské skaly,
• Fatranský výhľad: v dobrom počasí Ti ukáže Malú Fatru. Výhľad nie je až tak známy a teda nie je tak navštevovaný ako prvé dva.

Celé územie je silno zvrásnené, čoho je dôkazom aj tektonický zlom na upätí Veľkého Manína s minerálnym prameňom. Zvetrávaním však vznikali aj mnohé jaskyne a ďalšie skalné útvary. Pod Veľkým Manínom sa nachádza pomerne veľké skalné okno, ktoré sa vytvorilo vďaka prírodným procesom.

Partizánska jaskyňa (Hrubá diera) je verejnosti prístupná jaskyňa a prírodná pamiatka v oblasti Súľovských vrchov, ktorá sa nachádza na Veľkom Maníne a je súčasťou CHKO Strážovské vrchy. Partizánska jaskyňa je jedna z viac ako 50 jaskýň, ktoré na Manínoch preskúmali a zdokumentovali jaskyniari. Počas SNP slúžila ako prechodný úkryt, ale je pravdepodobné, že človek ju využíval už skôr. Jaskyňu tvorí 21 metrov dlhá priestranná tunelovitá klesajúca chodba v masívnych sivých vápencoch, ktoré majú vek skoro 130 miliónov rokov. Na jaskyne sa nachádza úzky komín, ktorý je priechodný až na povrch skalného brala. Jaskyňa sa nachádza v skalnom brale Veľkého Manína a neobsahuje žiadnu krasovú výzdobu. Vznikla rozširovaním puklín v jurských a kriedových vápencoch vodou, ich zvetrávaním a rútením.

Manínsky potok si prerezal cestu Manínskym bradlom a pokračoval čoraz nižšie a nižšie, až vytvoril rovnomennú tiesňavu, najužší kaňon Slovenska, podľa mnohých aj strednej Európy. Unikátny útvar známy tiež ako Manínska tiesňava sa nachádza na Považí, na úzkej asfaltke spájajúcej cestu vedúcu z Považskej Bystrice do niekoľkých zabudnutých dediniek i osád, kde končí cesta. Každoročne láka tisícky turistov. Symbolický cintorín v Manínskej tiesňave je spomienkovým miestom na Rozprávkovej lúčke, nad ktorou sa vypína vysoká stena Skaly nad lúčkou. Skala nad lúčkou je prístupná pre voľné denné lezenie a je povolená aj pešia turistika. Úplne prvá pamätná tabuľa v Manínskej úžine bola umiestnená na stene odpočívadla na pamiatku Gustáva Šmetka, ktorý tu zahynul v roku 1942, v období ešte pred začiatkami horolezectva v tejto úžine. Na dnešné spomienkové miesto na Rozprávkovej lúčke jeho dosku premiestnili v 70. rokoch minulého storočia.

Manínska tiesňava vznikla prelomom Manínskeho potoka. Manínske bradlo ňou bolo rozdelené na dve časti – Velký (južný) a Malý (severný) Manín. Vo vápencových súvrstviach jury a spodnej kriedy tak vznikli strmé steny, hrebene, kamenné ihly, piliere aj obrie hrnce a pereje. Najvyššie skaly majú až 200 metrov. Z krasových javov nachádzame škrapy, závrty a vyše 40 zdokumentovaných jaskýň. Cestou nás bude sprevádzať náučny chodník začínajúci pri kempe v Považskej Teplej pred tiesňavou.Na paneloch nájdeme veľa zaujímavých informácií o tiesňavach geologickou stavbou bradla počnúc, vzácnym rastlinstvom a vtáctvom končiac.