Trasa

Modra – Dvojitá štôlňa – Medvedia skala – Čertove zuby – Tri kopce – obec Píla – Kukla – hrad Červený kameň – Častá
15,3 km; +614 m / –542 m

Doprava

Autobusom z Bratislavy do Modry s možným prestupom vo Svätom Jure (cca 1 h)

Návrat autobusom z Častej do Bratislavy (cca 1:24 h)

---

Zaujímavosti na trase

V malokarpatskom okolí Modry sa vyskytujú mnohé historické banské diela spojené s relatívne neúspešným vyhľadávaním ložísk drahých kovov (zlata) a síry, intenzívnym najmä na prelome 18. a 19. storočia. Počiatok baníctva nie je známy, prvé zmienky o obhliadke starých banských diel pochádzajú z roku 1773. V oblasti sa nachádza okolo 20 podzemných a veľký počet povrchových banských diel – po pezinsko-perneckej oblasti ide o druhý najpočetnejší výskyt na západnom Slovensku, pričom banícka činnosť tu napriek svojej intenzite zrejme nikdy nepriniesla zisk. Diela vznikali v oblasti hojných kontaktov modranského granitoidného masívu a kryštalických bridlíc, ale aj v triasových kremencoch. V 19. storočí sa v doline Vištuckého potoka povyše Harmónie v masíve Dolinkovského vrchu zistil len ojedinelý nevýznamný výskyt zlato-oloveného zrudnenia. Najväčším banským dielom v území je štôlňa Bartolomej pri kremencovej Medvedej skale pod Troma kopcami. S dvoma podlažiami a celkovou dĺžkou chodieb 400 m patrí k najdlhším baniam na vyhľadávanie či ťažbu drahých kovov na západnom Slovensku. Podzemné banské diela nie sú verejnosti sprístupnené.

Modranský náučný chodník z Harmónie po siedmich zastávkach končí pri Dolnej Medvedej skale. Na výstupe kremencových brál sa nachádza Dvojitá štôlňa. Jej celková dĺžka je iba 40m, pár metrov za vchodom sa dve chodby rozpojujú. Tu je trojmetrová šachtica, ponad ktorú vedie drevený mostík. Šachta je vysekaná v pevnej skale, je suchá, dá sa v nej vzpriamene pohybovať. Podľa mňa, môžu pod dozorom tam ísť aj deti. Spôsob kresania štôlne ručne pomocou kladivka a želiezka svedčí o tom, že baňa bola vyrazená pred viacerými storočiami. Baníci tu hľadali zlato-strieborno-olovenú rudu, čo však asi nenašli. O tom, že to bola namáhavá práca, svedčí to, že pri primitívnom spôsobe razenia postúpili v pevnej hornine ročne iba okolo 22 m. A to pracovali aj 10 hodín denne pod zemou so slabým svetlom, v prachu, s ťažko dýchateľným vzduchom. Táto štôlňa patrí k najzachovalejším banským dielam v lokalite Modry.

Medvedia skala je to dominantný kremencový skalný útvar a cvičná lezecká skala, ktorý pokračuje rozsiahlou partiou skál. Pod skalami sa nachádzajú čiastočne zasypané šachty, ktoré podla predpokladov slúžili na tažbu antimónu. Nakoľko Medvedia skala.

Na vrchole Troch kopcov je štvrtá zástavka Modranského banského náučného chodníka, ktorý má dĺžku 7 km a začína v Harmónii. Je tam pinga – prieskumná banská ťažobná jama. Veľkosťou patrí táto pinga medzi najväčšie v chotári Modra. Stredovekí baníci na tomto mieste zisťovali možnosť výskytu rudy. Takéto miesta evokujú predstavu kultového miesta Keltov, či Slovanov.

Kukla (564 m n.m.) je výrazný samostatný vrchol v Malých Karpatoch nad obcou Dubová. Vrch je zalesnený, nachádza sa tu typický malokarpatský dubovo-bukový porast. Vrcholový hrebeň je úzky, pretiahnutý, na malej vrcholovej plošine je vybudovaná turistická rozhľadňa. Na vrchole sa okrem nachádza aj ohnisko s lavičkami. Na západnej strane je 25 m vysoké bralo Čertove zuby, vhodné aj na cvičné lezenie. Na južnom úpätí sa nachádza chatové stredisko a rekreačný tábor Fúgelka. Na úzkom vrchole stojí 12 m vysoká drevená rozhľadňa, vybudovaná v roku 2007 na mieste staršej rozhľadne. Pekný panoramatický výhľad na celé Pezinské Karpaty, hrad Červený Kameň, za dobrej viditeľnosti aj na vzdialenejšie pohorie.

---

Najkrajším hradom v Malých Karpatoch, ležiacim len niekoľko desiatok kilometrov od Bratislavy je jeden z najzachovanejších slovenských hradov Červený Kameň. V 16. storočí bol prestavaný na mohutnú pevnosť s  fortifikačným systémom patriacim k vrcholom vtedajšej vojensko-obrannej stratégie. Hoci na mieste pôvodného kráľovského hradu z 13. storočia postavili v prvej polovici 16. storočia mohutnú pevnosť Fuggerovci, jeho história sa od roku 1583 do druhej svetovej vojny spája s Pálfiovcami. Tento významný uhorský rod ho postupne prebudoval na reprezentačné sídlo s bohatou štukovou a freskovou výzdobou interiérov. Pálfiovci obývali hrad až do roku 1945.

Slávne časy hradu a výjavy z jeho bohatej histórie možno obdivovať najmä počas šermiarskych festivalov a predstavení sokoliarov. Neobyčajná atmosféra sa dá zažiť aj počas letných nočných prehliadok. V hrade sa v súčasnosti nachádza múzeum, prezentujúce historické bývanie šľachty. Pre svoje neopakovateľné čaro bol hrad v nedávnej minulosti svedkom natáčania rôznych filmov a rozprávok ako napríklad Princezná Fantagiró, Dračie srdce alebo Cinka Panna. V hradnom areáli sa nachádza hradná vinotéka, reštaurácia a aj kaviareň.

O stavbe hradu Červený Kameň rozpráva zaujímavá povesť, podľa ktorej sa dvanásť mudrcov radilo, kde ho postaviť. Jedenásť z nich navrhlo vrch Kukla, ktorý dnes leží oproti hradu. Len jeden, ten najmladší z nich, navrhol súčasné miesto, pretože podľa neho je vrch Kukla miestom, kde sa schádzajú strašidlá a duchovia a určite sa im nebude páčiť stavebný ruch na ich zhromaždisku. Väčšina však rozhodla, že sa bude stavať na Kukle. Hneď prvého dňa postavili robotníci značnú časť základov a múrov. V noci sa však diali divné veci. Dobré víly zdvihli hrad a preniesli ho na susedný kopec. Aké bolo prekvapenie robotníkov, keď druhého dňa nenašli na pôvodnom mieste ani kameň. Znovu teda zasadla rada starších a tentoraz dala za pravdu svojmu najmladšiemu členovi a ponechala hrad na novom mieste. Tak mohol byť nerušene vystavaný do onej krásnej podoby, ako ho poznáme dnes.