Okolo Debrade je veľa lúčneho terénu a práve takým terénom prídeme na SV okraj Jasovskej planiny. Krátko prejdeme lesom a vystúpame na Jasovskú skalu, kde sa na jednotlivých vyhliadkach môžeme pokochať Jasovom aj hrebeňom Volovských vrchov. Ak si trúfneme, tak zídeme do jedného žľabu, kde sa nachádza niekoľko menších jaskýň. Uvidíme aj tabuľu na mieste bývalého Jasovského hradu. Po náučnom chodníku Jasovská skala zídeme k Jasovskej jaskyni a vstúpime do lesa v oblasti Medzevskej pahorkatiny. Nájdeme Studničku peknej dievčiny a úvozom krátko prejdeme lesom, aby sme sa opäť dostali na lúku v okolí Debrade. Okolo lipy s krížom sa vrátime späť do obce.
Trasa
Debraď – Jasovská skala – Veľký portál – Studnička peknej dievčiny – Medzevská pahorkatina – Debraď
8,2 km; +171 m / –171 m
Doprava
Stretnutie s autami o 8:30 h v Debradi pri zastávke autobusu na konci obce
Návrat autami z Debrade
Zaujímavosti na trase
NPR Jasovské dubiny bola vyhlásená v roku 1950 na ochranu zachovalých prírodných spoločenstiev miestami prestúpených xerotermnými biotopmi. Prevažujú v nej lesné spoločenstvá bukových dúbrav a dubových bučín v druhom a treťom lesnom vegetačnom stupni. Vegetáciu územia tvoria zástupcovia xerotermnej a vápenomilnej flóry. Zo živočíchov sa tu vyskytujú viaceré druhy chrobákov, motýľov a netopierov. Hniezdia tu vzácne druhy vtákov: ďateľ prostredný, ďateľ bielochrbtý, muchárik malý, muchárik bielokrký a iné.
Sídlo Debraď sa pôvodne nenachádzalo na tom mieste, na ktorom sa nachádza dnešná obec. Vieme len toľko, že sa vybudovalo kdesi na spodnej časti Horného Uhorska. Sídlo sa s najväčšou pravdepodobnosťou stalo obeťou tatárskeho pustošenia. Z ústneho podania vieme, že nová obec bola založená začiatkom 13. storočia v blízkosti prameňa Svätého Jána na hornom konci obce. Obyvatelia obce si svoje drobné, malé domčeky stavali počnúc ústím potôčika pozdĺž jeho toku. Tento potok bol po stáročia jediným zdrojom vody, poskytoval pitnú vodu obyvateľom a potôčik slúžil na napájanie dobytka a zavlažovanie záhrad. Teplota jeho vody je priaznivá, jeho priemerná teplota dosahuje 10 – 12 stupňov °C, preto ani v zime voda nezamŕza.
Medzi zaujímavosti v obci patrí prameň a kaplnka sv. Jána, plastika svätého Ladislava a rímsko-katolícky kostol svätého Petra a Pavla (r. 1834).
Jaskyňa Veľký portál pod Jasovskou skalou a nachádza v severozápadnej časti Jasovskej skaly vo výške 309 m n. m. Vchod je na úpätí skalnej steny orientovanej na sever až sever-severovýchod. Má tvar lomeného oblúka, ktorý je na počve široký 3,2 m a dosahuje výšku 7 m. Po úpätí skalnej steny sa ku vchodu rozprestiera subhorizontálna plošina dĺžky 7,5 m a maximálnej šírky 3,7 m. Pri vchode je plošina na povrchu tvorená masívnym vápencom. Vchod ústi do chodby, ktorá predstavuje podstatnú časť jaskyne. Chodba smeruje na juh – juhovýchod a je vytvorená vo výraznej zlomovej zóne 85 / 65°. Na začiatku chodba dosahuje šírku 1,2 m s výškou 7 m a mierne klesá do masívu. Po 6 m sa chodba rozširuje na malú sienku so šírkou 3,5 m a výškou 2,5 m. Sintrová výplň je ojedinelá a jej náznaky sa vyskytujú na ľavej strane chodby. Predstavujú ju drobné nátekové formy a korality, značne postihnuté mrazovým zvetrávaním. Jaskyňa je vytvorená vo svetlých steinalmských vápencoch. Podľa morfológie priestorov jaskyňa vznikla rozpúšťaním vápencov zrážkovou vodou.
Dĺžka: 13,5 m
Východný okraj Jasovskej planiny nie je jednoznačne tvorený svahom, typickým pre ostatné planiny. Ide tu skôr o neurčito rozčlenený povrch, ktorý klesá cca 200 m výškových na plošinové územie v blízkosti obce Debraď. Depresia potoka Drienovca je približne hranicou, kde je situovaná dnešná hranica Jasovskej planiny v zmysle geomorfologického. Tu dostalo toto územie spolu so severnejšie ležiacimi nekrasovými časťami názov Medzevská pahorkatina ako súčasť Košickej kotliny.
Vyššie uvedené územie takto vytvárajúce istý nižší Jasovskej planiny je tvorené mierne zvlnenou pahorkatinou. Dolinná niva Bodvy, ktorá ju ohraničuje na východe, klesá z 250 m v Jasove na cca 210 m v Moldave nad Bodvou. Najvyššie body tejto plošiny dosahujú vo vystupujúcich tvrdošoch (Jasovská skala 350,1 m; kóta 350,9 m juhozápadne od predošlej) však iba prevažne od 310 m v severnejších častiach po 280 a menej v okolí Moldavy nad Bodvou. Na samotnom území zaujme najviac pozdĺžna zníženina začínajúca nad obcou Debraď, pretekaná potôčikom Drienovec, ktorá vedie paralelne s tokom Bodvy.
2024