Trasa Dukla – Svidník
(29.7.2023)
Trasa
Dukla – Pod Zvezlom – Medvedie – Vyšná Pisaná, rázc. – Nižná Pisaná – Údolie smrti – Kapišová – Hricková – Nižná Jedľová – Svidník
25,7 km; +491 m / –761 m
Popis trasy
Rád by som prešiel daný úsek ľubovoľným smerom a potom išiel domov autobusom alebo k autu na štart. Ale autobusy nejazdia podľa mojich očakávaní a tak mi dlho trvá, než nachádzam riešenie. Takže, ráno idem do obce Nižná Pisaná a prejdem polovicu trasy do Svidníka. Okolo 13:30 h nasadnem do autobusu, odveziem sa na Duklu a druhú polovicu trasy prejdem k autu.
Parkujem v Nižnej Pisanej a vyrážam peši po asfaltke k Údoliu smrti. Stojí tam pár tankov a stánok s občerstvením. Na ten je čas do večera. Vybehnem si do vedľa kopca k vyhliadkovej veže v tvare náboja. Vraciam sa na trasu a po asfaltke pokračujem do Kapišovej, kde pri tanku stojí samoobslužná občerstvovacia a nabíjacia stanica. Tu sa SNPčka stáča doprava. Konečne sa prejdem trochu lesom, z ktorého vychádzam do Nižnej Jedlovej. Opäť trochu po asfaltke za obcou, ale čoskoro odbočujem do lesoparku. Po jeho prejdení klesám do Svidníka rovno k pamätníku Sovietskej armády. Neďaleko je vojenské múzeum. Stíham si pozrieť techniku vo vonkajšej expozícii. Okrajom mesta a okolo Múzea Ukrajinskej kultúru musím prejsť na autobusovú stanicu. Okolo 13:30 h mi odchádza autobus k Duklianskému priesmyku. Cesta trvá okolo pol hodiny.
Dukliansky priesmyk (Dukla) stojí na hranici s Poľskom. Pri rázcestníku je umiestnený kameň SNPčky. Rovnaký kameň je aj v cieli na Devíne. Nejdem priamo po trase, ale dám sa na dlhšiu odbočku na východ k rozhľadni Dukla. Jedná o múzeum Karpatsko-duklianskej operácie. Na prízemí je vystavená techniku. Na vyššie poschodia sa dá dostať výťahom, ale ja idem peši. Keď vyjdem hore, popozerám si veľa textového a obrazového materiálu z prebehnutých bojov. Rozhľadne je teraz otvorená, ale v zimných mesiacoch sa zatvára. Po zídeme a vyjdení z rozhľadni prechádzam lesom k Pamätníku a cintorínu príslušníkov 1. Československého armádneho zboru. A opäť po asfaltke, okolo tanku a dela. Skúšam odbočku do Vyšného Komárnika. Nie je tam však nič otvorené, takže pečiatku nemám. Miesto toho si fotím úrad ako dôkaz mojej návštevy. V obci je pekný drevený kostolík.
Po návrate idem ešte kúsok po asfaltke okolo lietadla LI-2. Konečne vchádzam do lesa okolo niekoľkých diel a bunkrov. Po červenej asi prešiel traktor, cesta je úplne zablatená a niekedy musím ísť vedľa nej. Než prídem do obce Medvedie, musím 2x vystúpať a zostúpať. Za Medvediem je vľavo vedľa trasy prameň s 2-poschodovou Útulňou pod Sčobom. Jej využitie až tak nevidím, lebo sa nachádza blízko Dukly, ale možno sa niekomu hodí. Do poslednej obce Nižnej Pisanej idem už len po ceste. Neďaleko cesty na kraji lesa nachádzam veľa kozákov. Dávam ich do batoha, aby sa pekne popučili. Škoda.
Konečne prichádzam k autu. Idem ešte k Údoliu smrti, ale už na štyroch kolesách. Je tam plno ľudí, tak idem ďalej do motorestu Alpinka. Celkom lacná večera tam bola. Vedľa je pamätník, kde ruský tank mieri na nemecký. Trasa bola dosť dlhá, cez 30 km s odbočkami a aj celkom výživná. Domov sa dostávam až neskoro večer.
Dôležité miesta na trase
Dukliansky priesmyk – kameň SNPčky
Útulňa pod Sčobom – prameň
Kapišová – samoobslužné občerstvenie
Trasa Zborov – Svidník
(25.7.2017)
Trasa Zborov – Bardejov
(23.4.2017)
Trasa Bardejov – Veľký Šariš
(9.7.2016 – 10.7.2016)
Veľký Šariš – Cemjata
(30.7.2016)
Kysak – Cemjata
(28.2.2015)
Kysak – Čermeľ
(7.8.2024)
Trasa
Kysak – Jánošikova bašta – Rozlomity – sedlo pod Vysokým vrch – Kráľova studňa – Jánošova lúka – chata Hrešná – Čermeľ
19,5 km; +609 m / –611 m
Popis trasy
Tento úsek prechádzame v rámci Štafety hrdinov SNP, ktorú organizuje klub VON a predseda KST Peter Švec. Na úseku som štafetonosič, na batohu nesiem štafetový kolík pripomínajúci mínometný granát od autora Vlada Bačinského.
Prichádzame vlakom z Košíc do Kysaku. Pred stanicou už čaká Vlado. Odtiaľ ideme k rázcestníku, cez dedinu a stúpame k múru domu, na ktorý nakreslila majiteľka trasu SNPčky, ktorú prešla. Pred horárňou nad Kysakom tečie slabý prameň. Stúpame do lesa. Pred Jánošikovou baštou je krátka odbočka k vyhliadke, ktorú nazývame Kalapošova vyhliadka. Z nej vidíme Bielu a Arturovu skalu. Vraciame sa a pokračujeme k Jánošikovej bašte. Jedná sa o lezeckú vápencovú skalu nad našou hlavnou traťou pri Hornáde. Odtiaľ sa Vlado vracia späť. Pokračujeme stúpaním k rázcestníku Rozlomity a k sedlu pod Vysokým vrchom. Je tam krytý altánok. Ďalej už budeme viac-menej klesať.
Na nenápadnej odbočke si odskočíme si k Arturovej skale. Je to krásna vápencová vyhliadka oproti Kalapošovej vyhliadke. Po návrate pokračujeme k rázcestníku pri Kráľovej studni. Odbočujeme ku Kráľovej studni, kde má náš klub útulňu. Čaká nás tam predsedkyňa nášho klubu s ostatnými členmi a občerstvením. Čaká nás tam aj 83-ročný p. Lacko, ktorý prechádza celú SNPčku. Po jedle sa vraciam späť na trasu, hľadám signál, pretože mi volajú z rádia Regina do živého vstupu. Dobieha ma moja skupina, klesáme cez Jánošovu lúku ku križovatke, kde odbočíme k vyhliadke na Tatry. Je na nej Jožkova lavička, ktorú sme venovali bývalému predsedovi klubu KVT Košičan Jozefovi Kalaposovi. Po návrate na trasu čoskoro prichádzame ku chate Hrešná. V ponuku majú nápoje a polievky. Po konzume klesáme ponad Kavečany. Pokračujeme lúčnym terénom. Prichádzame ku chatovej osade a v závere schádzame po asfaltke do Čermeľa a do bistra Ovečka. Prichádza štafetonosič č. 8, s ktorým sa fotím a natáčam video, ako mu predávam štafetový kolík. Prichádza aj Vlado, ktorý pôjde vyleštiť svoj kolík. Po občerstvení sa rozchádzame na autobus.
Dôležité miesta na trase
Útulňa SNP s prameňom na Kráľovej studni
Skalisko – Čermeľ
(18.6.2016)
Telgárt – Skalisko
(29.8.2016 – 30.8.2016)
Donovaly – Telgárt
(7.6.2017 – 11.6.2017)
Donovaly – Bralová skala
(6.8.2020 – 8.8.2020)
Bralová skala – Zliechov
(6.8.2021 – 8.8.2021)
Zliechov – Trenčianske Teplice
(16.9.2023)
Trasa
Zliechov – Srvátkova lúka – Sedlo Palúch – Vápeč – Nad Hornou Porubou – Horná Poruba – Sedlo Omšenská baba – Kamenné vráta – Baračka, rázcestie – Trenčianske Teplice
35 km; +1361 m / –1693 m
Popis trasy
Toto je jedna z mojich najkrajších trás. Sú na nej nádherné výhľadové vrcholy. Išiel som vo veľmi dobrej kondícii a prešiel som 35 km. Keď už ísť na trasu, tak ak najlepšie v turistických šlapkách, s ľahkým batohom a aj turistické palice som doma zabudol. Mal som z toho obavy, ale dopadlo to výnimočne dobre. Autom som prišiel do Zliechova a pani riaditeľka ma ubytovala v internátnej škole. Zbožňujem toto jednoduché študentskou ubytovanie vhodné akurát pre turistov. Je tam všetko potrebné – sprchy, postele, kuchynka, spoločenská miestnosť a wifi. Na trasu vyrážam už po 6-tej hodine. Prechádzam koncovou časťou dediny a lúčným terénom so striedajúcimi farbami do zelena, žlta a oranžova. Na trávu padá opar a mäkké slnečné lúče osvetľujú okolitý terén. Otvoreným terénom klesám okolo osád ako sú Kršákovci a Lapšovci. Z obcí už stúpam lesom k Srvátkovej lúke. Je tam altán, kde spí niekoľko turistov. Čoskoro začína stúpanie, ktoré sa mení na ešte prudšie a končí až na vápencovo-dolomitovom vrchole Vápeč. Pod vrcholom vyrastajú vápencové skaly z trávy. Tesne pod vrcholom sa cesta vinie okolo malej jaskyne. Na samotnom vrchole je veľký drevený kríž a mierne vedľa je vyhliadka. Aj keď odbočka na vrchol zrejme nie je povinná, jedná sa o jeden z najkrajších vrcholov s kruhovým výhľadom na Slovensku. Rozhodne sa oplatí ho navštíviť.
Zostupujem prudko do Hornej Poruby. Pred východom z lesa prechádzam okolo dvoch prameňov a doplňujem si vodu. Cez dedinu prechádzam len krátko. Lúkou stúpam do druhého lesa. Keď sa obzriem, vidím v diaľke skalnatý vrchol Vápeča. V lesa sa snažím skryť, lebo už začína piecť slnko. Na odbočke k Dolnej Porube trošku schádzam z trasy k prírodnej kaplnke a krížovej ceste. Veľmi pekne je urobená táto krížová cesta. Vraciam sa späť a stúpam okolo vrchu Bartošovica. Z neho klesám a zasa stúpam k Sedlu Omšenská baba. Trošku dlho hľadám odbočku na samotnú Omšenskú babu. Červená značka tam nevedie. ale vrchol je výhľadový a je na ňom dvojitý Slovenský kríž. Po návrate snáď posledné stúpanie a potom mierne klesanie k vyhliadke Kamenné vráta. Veľmi dlhým klesaním schádzam do Trenčianskych Teplíc.
Tu sa síce držím červenej značky, ale dá sa tu voľne chodiť v kupeľno-turistickej oblasti. Míňam jazierko, potok a kúpeľné domy. Hľadám reštauráciu a nachádzam jednu s názvom Dedinka, kde je rýchla obsluha. Po jedle prechádzam námestím a prichádzam na malú autobusovú stanicu. Autobus mi ide do Dubnice n.V. Keďže mám hodinu k dobru, idem si ešte kúpiť zásoby do potravín a čakám na ďalší autobus do Zliechova. Vystupujem o zastávku skorej, aby som prešiel peši asi kilometer, čím by som prešiel celkove 35 km. Stmieva sa, trošku popršalo, je príjemný chládok a tak sa mi ide dobre do cieľa, opäť do školy v Zliechove. V škole sa svieti, takže mám obavy, že som nezhasol. Ale po vstupe vychádza zo sprchy Vietnamská turistka. Vraví mi, že býva v Nemecku, ale teraz si prechádza našu SNPčku. Dlho pri rozhovore nezostávame, nakoľko je unavená a chce ísť skoro spať. Nakoniec idem spať aj ja a ráno odchádzam autom do Piešťan.
Drietoma – Trenčianske Teplice
(5.4.2015)
Drietoma – Myjava
(9.9.2023 – 10.9.2023)
Myjava – Biely Kríž
(1.7.2023 – 5.7.2023)
Biely Kríž – Slavín
(8.7.2023)
Trasa
Biely Kríž – Prostredný vŕšok – Kotliarka – Vypálenisko – Spariská – Tri duby – Pod Chlmcom – Kamzík, lúka – Horský park – Slavín
15,9 km; +413 m / –666 m
Popis trasy
Práve sa koná letný zraz KST v Lozorne. Ráno odchádzam zo zrazu autom ku Bratislavskej stanici Rača. Je okolo 9:00, keď vyrážam peši od stanice. Čaká ma cez 6 km dlhá trasa po modrej na začiatok môjho úseku SNPčky na Bielom Kríži. Náhle sa oproti mne objavuje jedna turistka, ktorá mi s úsmevom vraví, že už bola na Bielom Kríži a vracia sa späť. V duchu som si predstavil, kedy na trasu vyrazila a koľko prešla. Ledva som sa stihol vyhovoriť, že ja začínam túru až teraz, lebo som prišiel až z Košíc. Stále ľutujem, že neviem, kto bola tá pani. Po ceste dostávam informáciu, že zomrel náš dlhoročný kamarát, športovec a tréner Anton Onder. Je mi smutno, ale musím ísť ďalej. Prichádzam na Biely Kríž, kde už je v bufete kopec ľudí.
Konečne vyrážam na SNPčku smerom do Bratislavy. Terén tvorí prevažne riedky listnatý les. Prichádzam k turistickému centru Kamzík. V jednom stánku si kupujem jedlo a dostávam pečiatku. Následuje krátky výstup k televíznej veži Kamzík. Za ňou je vrch Mestská hora s 3-poschodovou drevenou rozhľadňou s výhľadom na Bratislavu. Odtiaľ prudko klesám konečne do samotného mesta. Zaujímavý pocit prvý krát vstúpiť peši do Bratislavy. Prechádzam zopár ulíc a cez dlhý Horský park. Po schodoch stúpam hore k Slavínu, kde je pamätník s hrobmi sovietských vojakov.
Od pamätníka schádzam dole uličkami pomedzi rodinné domy k Hlavnej železničnej stanici. Ponáhľam sa na vlak, ktorý ma vezie do stanice Rača. Tam prestupujem do auta a idem ešte na nákupy. Kvôli nástupu a odchodu z trasy som prešiel celkom dlhú vzdialenosť. Aj keď som väčšinou klesal, nastúpal som o 50 % viacej. Na stanici v Rači som si zabudol turistické palice. Nevadí, kúpil som si ľahké fizeny. Zostáva mi posledný úsek SNPčky.
Dôležité miesta na trase
Biely Kríž (bufet)
Kamzík, lúka (bufety a pečiatka)
Slavín – Devín
(15.10.2023)
Trasa
Slavín – Machnáč – Mlynská dolina – Kútiky – Jezuitské lesy – Švábsky vrch – Dúbravská hlavica – Devínska Kobyla – Hrad Devín
13,4 km; +416 m / –515 m
Popis trasy
Parkujem autom pod hradom Devín. Čakám na autobus smerom na Slavín, ale zastávka je zrušená, tak idem asi 400 metrov ďalej k inej zastávke. Nastupujem do autobusu, prejdem pár zastávok a prestupujem do iného autobusu. Lenže som prestúpil na opačnej strane a môj autobus sa míňa s tým správnym autobusom. Vystupujem a čakám na ten správny autobus, ktorý ma nesie cez Bratislavu aj mimo nej k vlakovej stanici. Vystupujem a medzi uličkami stúpam k Slavínu.
Na Slavíne si pozerám pamätník a hroby sovietských vojakov. Meškanie sa ukázalo ako dobrá vec. Na neďalekej ulici akurát otvárajú reštauráciu Pizza & Gril Búdková o 11:00 h a ja prichádzam na malý obed a po pečiatku. Ďalej prechádzam okolo rodinných domčekov aj cez sídiska a cez Jezuitské lesy a Dúbravskú hlavicu až k Devínskej Kobyle. Tu ma čaká Beáta Močaryová, ktorá prišla z Piešťanských kúpeľov. Nesie zo sebou kopec koláčov a nejaké vínko. Bohužiaľ nikto iný nedorazil, takže musím zjesť čo najviac sám. Na Devínskej Kobyle je vyhliadka, na ktorú sa ide po piatich kovových schodoch. Hore veľmi fúka, dlho sa nezdržujeme. V závere SNPčky prudko klesáme k parkovisku pod hradom Devín.
Tu moja Cesta hrdinov SNP končí. Fotím sa v starom a novom klubovom tričku pri poslednom rázcestníku, kde bol osadený kameň tejto trasy. Beata musí ísť a ja ešte idem pohľadať skalnú bránu pod Devínskym hradom a idem aj na prehliadku samotného hradu, z ktorého vidím ako sa rieka Morava vlieva do Dunaja. Nakoniec nasadám do auta a odchádzam do Piešťan za sestrou a švagrom.
Dôležité miesta na trase
Pizza & Gril Búdková (pečiatka)
2024