Trasa Dukla – Svidník
(29.7.2023)
Trasa
Dukla – Pod Zvezlom – Medvedie – Vyšná Pisaná, rázc. – Nižná Pisaná – Údolie smrti – Kapišová – Hricková – Nižná Jedľová – Svidník
25,7 km; +491 m / –761 m
Popis trasy
Rád by som prešiel daný úsek ľubovoľným smerom a potom išiel domov autobusom alebo k autu na štart. Ale autobusy nejazdia podľa mojich očakávaní a tak mi dlho trvá, než nachádzam riešenie. Takže, ráno idem do obce Nižná Pisaná a prejdem polovicu trasy do Svidníka. Okolo 13:30 h nasadnem do autobusu, odveziem sa na Duklu a druhú polovicu trasy prejdem k autu.
Parkujem v Nižnej Pisanej a vyrážam peši po asfaltke k Údoliu smrti. Stojí tam pár tankov a stánok s občerstvením. Na ten je čas do večera. Vybehnem si do vedľa kopca k vyhliadkovej veže v tvare náboja. Vraciam sa na trasu a po asfaltke pokračujem do Kapišovej, kde pri tanku stojí samoobslužná občerstvovacia a nabíjacia stanica. Tu sa SNPčka stáča doprava. Konečne sa prejdem trochu lesom, z ktorého vychádzam do Nižnej Jedlovej. Opäť trochu po asfaltke za obcou, ale čoskoro odbočujem do lesoparku. Po jeho prejdení klesám do Svidníka rovno k pamätníku Sovietskej armády. Neďaleko je vojenské múzeum. Stíham si pozrieť techniku vo vonkajšej expozícii. Okrajom mesta a okolo Múzea Ukrajinskej kultúru musím prejsť na autobusovú stanicu. Okolo 13:30 h mi odchádza autobus k Duklianskému priesmyku. Cesta trvá okolo pol hodiny.
Dukliansky priesmyk (Dukla) stojí na hranici s Poľskom. Pri rázcestníku je umiestnený kameň SNPčky. Rovnaký kameň je aj v cieli na Devíne. Nejdem priamo po trase, ale dám sa na dlhšiu odbočku na východ k rozhľadni Dukla. Jedná o múzeum Karpatsko-duklianskej operácie. Na prízemí je vystavená techniku. Na vyššie poschodia sa dá dostať výťahom, ale ja idem peši. Keď vyjdem hore, popozerám si veľa textového a obrazového materiálu z prebehnutých bojov. Rozhľadne je teraz otvorená, ale v zimných mesiacoch sa zatvára. Po zídeme a vyjdení z rozhľadni prechádzam lesom k Pamätníku a cintorínu príslušníkov 1. Československého armádneho zboru. A opäť po asfaltke, okolo tanku a dela. Skúšam odbočku do Vyšného Komárnika. Nie je tam však nič otvorené, takže pečiatku nemám. Miesto toho si fotím úrad ako dôkaz mojej návštevy. V obci je pekný drevený kostolík.
Po návrate idem ešte kúsok po asfaltke okolo lietadla LI-2. Konečne vchádzam do lesa okolo niekoľkých diel a bunkrov. Po červenej asi prešiel traktor, cesta je úplne zablatená a niekedy musím ísť vedľa nej. Než prídem do obce Medvedie, musím 2x vystúpať a zostúpať. Za Medvediem je vľavo vedľa trasy prameň s 2-poschodovou Útulňou pod Sčobom. Jej využitie až tak nevidím, lebo sa nachádza blízko Dukly, ale možno sa niekomu hodí. Do poslednej obce Nižnej Pisanej idem už len po ceste. Neďaleko cesty na kraji lesa nachádzam veľa kozákov. Dávam ich do batoha, aby sa pekne popučili. Škoda.
Konečne prichádzam k autu. Idem ešte k Údoliu smrti, ale už na štyroch kolesách. Je tam plno ľudí, tak idem ďalej do motorestu Alpinka. Celkom lacná večera tam bola. Vedľa je pamätník, kde ruský tank mieri na nemecký. Trasa bola dosť dlhá, cez 30 km s odbočkami a aj celkom výživná. Domov sa dostávam až neskoro večer.
Dôležité miesta na trase
Dukliansky priesmyk – kameň SNPčky
Útulňa pod Sčobom – prameň
Kapišová – samoobslužné občerstvenie
Trasa Zborov – Svidník
(25.7.2017)
Trasa
Zborov – Sedlo pod Hradským – Andrejová – Lipniky – Spálený vrch – Kohútov – Kurimka – Lazová lúka – Makovica – Útulňa Čierna Hora – Ostrý vrch – Svidník
28,2 km; +1218 m / –1312 m
Popis trasy
V tento deň sa koná Stretnutie čitateľov Krásy Slovenska na Čiernej hore nad Svidníkom. Oficiálne stretnutie začína o 13:00 h. Turisti vyrážajú na akciu zo Svidníka. Ja hľadám parťákov, ktorí pôjdu so mnou z východiska zo Zborova, ale na túto 22 km dlhú trasu nikoho nenahovorím. Vyrážam teda zo Zborova sám o 8:30 h. Dva razy omylom vstupujem do cigánskej osady. Všetci ešte spia, takže v kľude idem ďalej. Klesám na okraj obce Andrejová a stúpam na hrebeň s vrchmi Spálený vrch a Kohútov. Prudko klesám do obce Kurimka. Pri ďalšom stúpaní na Lazovú lúku sa červená značka stráca. Intuitívne sa na ňu napájam až vyššie pod vrcholom. Prichádzam k rázcestníku Makovica, kde sa na lúke nachádzajú dve útulne. Jedná je zelená s názvom Floriánka. Akcia na Čiernej hore začína a ja meškám skoro hodinu. Už len s malým stúpaním prichádzam okolo 14:00 h na Čiernu horu. Tam už sú stovky turistov. Nachádza sa tam prístrešok, útulňa a drevená rozhľadňa. Dnes je rozhľadňa nahradená novšou verziou. Pre dobrú náladu hraje kapela.
Pridávam sa k našim turistom. Čoskoro sa pohýňame na východ k Ostrému vrchu. Potom už len výrazne klesáme do Svidníku, kde prichádzame po 16-tej hodine. Máme ešte necelú hodinu na autobus.
Dôležité miesta na trase
Makovica – lúka, útulňa, prístrešky
Čierna hora – útulňa, prístrešok, vyhliadka
Trasa Zborov – Bardejov
(23.4.2017)
Trasa
Zborov – Zborov, podhradie – Pod Magurou – Stebnícka Magura – Kamenná hora – Sedlo Čerešna – Bardejovské kúpele – Hrebeň Kamennej hory – Bardejov, AS
17,3 km; +744 m / –798 m
Popis trasy
Na túru sa vydávam s priateľkou Majkou autom z Košíc cez Prešov do Bardejova. Je síce apríl, ale počasie sa mení zo slnečného na upršané a na sneženie ako ideme autom. Keď v Bardejove parkujeme, tak našťastie už len prší. Prestupujeme na autobus do Zborova. Tu vystupujeme skoro na obed. Na opačnej strane SNPčky vidíme Zborovský hrad. Najprv ideme späť skoro 2 km po ceste, zároveň sa blížime k hradu. Na rázcestí odbočujeme na východ, kráčame v spevnenej rozmočenej ceste mierným stúpaním lesom. Po viac než hodine prichádzame pod Maguru, kde spevnená cesta končí. Zároveň sa dážď mení na sneženie. Rozhodujeme sa, či pokračovať, nakoniec sa prekonávame. Odbočujeme vpravo, kde široká cesta asi po 1 km končí a začína prudké stúpanie úzkym chodníkom a cik-cakom. Pomerne slušne sneží, takže sa znižuje viditeľnosť pred nami, aj chodník sa stráca. Majke požičiavam jednu turistickú palicu, aby sa jej lepšie stúpalo. Asi po 50 minútach sme na vrchole Stebnícka Magura. Zvládli sme skoro 600 metrov prevýšenia. Na vrchole je rázcestník KST, drevený rázcestník so svetovými mestami a miestami, niekoľko tabúľ, vysielacia veža a hlavne altánok. V ňom máme konečne prestávku, aj keď teplo v ňom nie je. Stretávame prvých ľudí na trase – štvorkolkárov. O sedem rokov neskôr tu postavia útulňu s vyhliadkovou vežou.
Pokračujeme dlhým klesaním lesom. Našťastie sa vyčasuje, sneh ustáva. Majka reaguje na to svojim úsmevom. Asi po hodine pricházame do sedla Čerešenka. Je tu altánok s plechovou strechou. Klesli sme skoro o 400 metrov. Na trase stretávame len jedného odolného bežca. Zo sedla vychádza viac značených trás. Už len 2 km a sme dole v Bardejovských kúpeľoch. Prechádzame sa okolo niekoľkých pavilónoch a dávame si neskorý obed v slovenskej ľudovej reštaurácii na poschodí.
Musíme ešte raz vojsť do lesa a vystúpať asi 100 metrov na hrebeň Kamennej hory. Teraz tam nič nie je, ale o niekoľko rokov na ňom postavia altánok s 2-poschodovou vyhliadkovou vežou. Lúčným terénom a okrajom lesa klesáme do Bardejova, ktorého paneláky sú vidno v diaľke. Okolo záhrad vstupujeme do mesta a do 20 minút sme pri na hlavnej ulici pri autobusovej a vlakovej stanici. Presadáme do auta a ja veziem Majku domov. Je takmer večer, ale už je dlhšie vidno.
Dôležité miesta na trase
Stebnícka Magura – útulňa, prístrešok, vyhliadková veža
Zbojnícka studnička – prameň, altánok
Badejovské kúpele – hlavný prameň, liečivé pramene
Studnička Klárka – prameň
Trasa Bardejov – Veľký Šariš
(9.7.2016 – 10.7.2016)
1. deň – Bardejov – Lysá
Trasa
Bardejov – Mihaľov – Kľušovská Zábava – Hervartov – Sedlo Žobrák – Šoltýsova Poľana – Bukový vrch – Chochuľka – Čergov – Sedlo Čergov, chaty – Lysá
27 km; +1484 m / –691 m
Popis trasy
Prihlásil som sa na na dvojdňovku SNPčky, ktorú organizuje Klub Prešovských turistov (KPT). Ráno vyrážam vlakom skoro do Prešova, kde prestupujem k Prešovčanom do “ich” vlaku do Bardejova. Je nás jedenásť turistov, ktorí sa vydávajú na spoločnú dvojdňovku peši do Prešova. Po vystúpení z vlaku sa spoločné fotíme. Pred stanicou sa napájame na červenú značku. Než však prejdeme necelé 3 km cez Bardejov, odbočíme na Radničné námestie, kde sa tradične fotíme pri soche kata. Opúšťame obec a prevažne po ceste stúpame do dediny Mihaľov, kde vedľa seba stoja dve stavby kostola Mena Panny Márie, jedna s netradičnou vežičkou. Čo sme nastúpali, toľko rovnako klesáme po lúke na cestu. Musíme prejsť 4 km po asfaltke do dediny Hervartov, pričom stále mierne stúpame. V Hervatove máme dohodnutú návštevu Kostola svätého Františka z Assisi. Jedná sa o drevený rímskokatolícky kostol z konca 15. storočia, ktorý je zasvätený svätému Františkovi z Assisi. Je to najstarší a najzachovalejší drevený kostol na Slovensku. V interiéri je viacero sošiek, obrazov, malieb a obrazy krížovej cesty.
Po návšteve opúšťame dedinu a vstupujeme do smrekového lesa. Hodinu prudko stúpame k Sedlu Žobrák. Cestu nám lemuje lesná križova cesta. Pred Sedlom Žobrák je záver krížovej cesty s prírodnou kaplnkou a lavicami pre spoločnú bohoslužbu. Hneď vedľa je Sedlo Žobrák a za ním je trojpodlažná rozhľadňa, na ktorú niektorí vychádzame. Dnes už tam stojí nová nižšia rozhľadňa s lavicami na prespanie, nízky a kruhový altánok. Pokračujeme po hrebeni, čiže trochu hore, trochu dole cez Šoltýsovú Poľanu a stúpaním až na Bukový vrch (1019 m n.m.), ktorý je 6. najvyšší vrch Čergovského pohoria. Na vrchole je výhľadová ružica. Miernym klesaním a stúpaním prichádzame na čiastočne lúčny vrchol Chochuľka a otvoreným terénom prichádzame k výraznému vrchu Čergov. Dnes už poblíž stojí útulňa Drina s prameňom. Asi hodinu potom klesáme k Sedlu Čergov, kde je viacero chát a dá sa tam dostať aj autom.
Na Chate Čergov máme občerstvenie, ale ubytovanie nám neposkytujú. Tu musíme ukončiť dnešnú etapu SNPčky a ešte vystúpať skoro 4 km na lyžiarske stredisko Lysá, kde máme objednané ubytovanie v horskej chate Šport. Už ma nebaví šlapať, takže napriek prevýšeniu sa posledný úsek presúvam sám napred zrýchleným presunom. Cestou vidím čučoriedky, ktoré si necháme na zajtra. Za zrýchlený presun dostávam prezývku rýchlonožka, ktorá mi vydrží osem rokov, než prejdem na spoznávaciu turistiku. Ako prichádzam prvý na chatu, idem sa osprchovať, avšak na izbe nie sú ručníky. Preto sa improvizovane poutieram do ručníka. A takto končí pekný deň s výrazným stúpaním v Čergovskom pohorí.
Dôležité miesta na trase
Kostol svätého Františka z Assisi v Hervartove – najstarší drevený kostol na Slovensku
Žobrák – útulňa, rozhľadňa, altánok
Útulňa Drina – ubytovanie s prameňom
Chata Čergov – ubytovanie cez víkend
2. deň – Lysá – Veľký Šariš
Trasa
Lysá – Sedlo Čergov, chaty – Zápač, rázcestie – Nad Závadkou – Hradisko – Terňa – Pod Lysou Strážou – Sedlo Stráže – Kanaš – Veľký Šariš, obec – Sídlisko III
29 km; +451 m / –1256 m
Popis trasy
Ráno sa musíme vrátiť z Lysej k chatám v sedle Čergov. Cestou pohodlne klesáme a zbierame čučoriedky. Kvôli nadmorskej výške tu dozrievajú neskôr. V sedle relaxujeme na slniečku. Po hrebeni pokračujeme po širokej lesnej ceste a výrazne klesáme. Terén sa otvára, prechádzame lúkou a vstupujeme do malej dediny Hradisko. Ďalej musíme ísť po asfaltke, stále klesáme až do ďalšej obce Terňa. Tam prichádzame pred obedom a hľadáme doma starostu. Ten nám dáva pečiatku do záznamníka. Ďalej budeme smerovať ku kopcu Lysá Stráž. Červená značka nevedie až na vrchol. My precházame po jeho SV svahu, kde sú skôr lúky a riedky les. Až pri klesaní sa objavuje hustý listnatý les smerom k obci Kanaš. Je to pomerne veľká obec a teda ideme dlho po asfaltke až do Veľkého Šariša. My ideme ešte trochu do centra obce a tam končíme na SNPčke. Musíme však ešte pokračovať asi hodinu a pol po asfaltovanej cyklotrase, ktorá kopíruje rieku Torysu. Končíme na Sídlisku III, kde už využívame MHD a ja potom ešte pokračujem do Košíc. Táto etapa znamená veľa asfaltu a klesania. A našiel som si na nej priateľku Majku.
Dôležité miesta na trase
Chata Čergov – ubytovanie cez víkend
Zimná studňa – prameň
Veľký Šariš – Cemjata
(30.7.2016)
Trasa
Veľký Šariš – Malý Šariš – NCH Zabíjaná – Rekreačné stredisko Cemjata – Cemjata, minerálny prameň
9 km; +210 m / –115 m
Popis trasy
Chýba mi krátky úsek medzi Veľkým Šarišom a Cemjatou. Veď len nedávno sme ukončili dvojdňovku vo Veľkom Šariši. Teraz pokračujem odtiaľ s priateľkou Majkou do Cemjaty. Od vlakovej stanice prechádzame po ceste popod Šarišským hradom. Cesta vedie až po Malý Šariš. Po jeho opustení prechádzame popod dialnicu cez stromoradie do lesíka, stále po asfaltke. Objavuje sa NCH Zabíjaná a rekreačné stredisko Cemjata. Je tu krytý altánok s možnosťou opekania. V lesoparku nachádzame huby – kozáky, masliaky a ružovky. SNPčka sa následne pripája na hlavnú cestu. Na Cemjate končíme v reštaurácii. Neskôr som ju videl na predaj. Je tu aj dom dôchodcov a minerálny prameň s altánkami.
Dôležité miesta na trase
Kysak – Cemjata
(28.2.2015)
Trasa
Kysak – Brezie – Sopotnica, ústie – Dolný Prokopov mlyn – Hradská, rázc. – Ľubovec – Radatice – Janov – Čertov kameň – Cemjata, minerálny prameň
24,2 km; +815 m / –693 m
Popis trasy
Na tento úsek sa vydávam s kamarátkami Helenkou a Evou. Je ľahká zima, skôr zablatená. Zo stanice v Kysaku nás SNPčka vedie okrajom obce okolo futbalového hriska cez most ponad Hornád k okraju Obišoviec a opäť cez most ponad Hornád. Spevnená cesta vedie okolo chatovej osady. Následne sa cesta mení na lesnú a miernym premenlivým stúpaním nás privádza k detskému letnému táboru Brezie. Prudkým poklesom prichádzame k pamätníku zavraždených príslušníkov ZNB Banderovcami a miestu, kde sa potok Sopotnica vlieva do Hornádu. Spevnená cesta nás vedie hore k Dolnému Prokopovmu mlynu, kde stojí niekoľko opustených domov. Ešte jedno stúpanie zrejme k bývalému lomu. Okrajom otvoreného terénu a lesom klesáme do Ľubovca.
Ďalším stúpaním a klesaním po lúčnej spevnenej ceste prichádzame do Radatíc. Nasledujúca trasa vedie po hlavnej ceste okrajom Janova a až potom do lesa výstupom k odbočke k Čertovmu kameňu. Odbočka dlhá skoro jeden kilometrov vedie ku kameňu v závere dole schodmi cez Čertov jarok. Čertov kameň má rozmery asi 2 x 3 m. Je to ojedinelý blok žilného kremeňa, ktorý je reliktom paleogénneho mora. Po návrate od kameňa klesáme lesom a za niečo cez pol hodinu prichádzame do Prešova, konkrétne na Cemjatu. Vidíme tu altánky, zamrznuté jazero a dom dôchodcov. Eva urobila stovky fotiek, my len decentných niekoľko desiatok.
Dôležité miesta na trase
Sopotnica ústie – pamätník príslušníkov ZNB
Čertov kameň – jedinečná skala 2 x 3 m
Kysak – Čermeľ
(7.8.2024)
Trasa
Kysak – Jánošikova bašta – Rozlomity – sedlo pod Vysokým vrch – Kráľova studňa – Jánošova lúka – chata Hrešná – Čermeľ
19,5 km; +609 m / –611 m
Popis trasy
Tento úsek prechádzame v rámci Štafety hrdinov SNP, ktorú organizuje klub VON a predseda KST Peter Švec. Na úseku som štafetonosič, na batohu nesiem štafetový kolík pripomínajúci mínometný granát od autora Vlada Bačinského.
Prichádzame vlakom z Košíc do Kysaku. Pred stanicou už čaká Vlado. Odtiaľ ideme k rázcestníku, cez dedinu a stúpame k múru domu, na ktorý nakreslila majiteľka trasu SNPčky, ktorú prešla. Pred horárňou nad Kysakom tečie slabý prameň. Stúpame do lesa. Pred Jánošikovou baštou je krátka odbočka k vyhliadke, ktorú nazývame Kalapošova vyhliadka. Z nej vidíme Bielu a Arturovu skalu. Vraciame sa a pokračujeme k Jánošikovej bašte. Jedná sa o lezeckú vápencovú skalu nad našou hlavnou traťou pri Hornáde. Odtiaľ sa Vlado vracia späť. Pokračujeme stúpaním k rázcestníku Rozlomity a k sedlu pod Vysokým vrchom. Je tam krytý altánok. Ďalej už budeme viac-menej klesať.
Na nenápadnej odbočke si odskočíme si k Arturovej skale. Je to krásna vápencová vyhliadka oproti Kalapošovej vyhliadke. Po návrate pokračujeme k rázcestníku pri Kráľovej studni. Odbočujeme ku Kráľovej studni, kde má náš klub útulňu. Čaká nás tam predsedkyňa nášho klubu s ostatnými členmi a občerstvením. Čaká nás tam aj 83-ročný p. Lacko, ktorý prechádza celú SNPčku. Po jedle sa vraciam späť na trasu, hľadám signál, pretože mi volajú z rádia Regina do živého vstupu. Dobieha ma moja skupina, klesáme cez Jánošovu lúku ku križovatke, kde odbočíme k vyhliadke na Tatry. Je na nej Jožkova lavička, ktorú sme venovali bývalému predsedovi klubu KVT Košičan Jozefovi Kalaposovi. Po návrate na trasu čoskoro prichádzame ku chate Hrešná. V ponuku majú nápoje a polievky. Po konzume klesáme ponad Kavečany. Pokračujeme lúčnym terénom. Prichádzame ku chatovej osade a v závere schádzame po asfaltke do Čermeľa a do bistra Ovečka. Prichádza štafetonosič č. 8, s ktorým sa fotím a natáčam video, ako mu predávam štafetový kolík. Prichádza aj Vlado, ktorý pôjde vyleštiť svoj kolík. Po občerstvení sa rozchádzame na autobus.
Dôležité miesta na trase
Útulňa SNP s prameňom na Kráľovej studni
Skalisko – Čermeľ
(18.6.2016)
Trasa
Rožňava – Rožňavské Kúpele – Chata Volovec – Skalisko – Sedlo Krivé – Pod Bielymi skalami – Úhornianske sedlo – Pipitka – Osadník – Bodovka – Skorušina – Štóske sedlo – Štós-kúpele – Sedlo Jedlovec – Zbojnícka skala – Kloptaň – Trohánka – Tri studne – Biely kameň – Spálenica – Chata Erika – Kojšovská hoľa – Golgota – Zlatoidské lúky – Idčianske sedlo – Chata Lajoška – Pišivenky – Chata Jahodná – Sedlo pod Kamenným hrbom – Horný Bankov – Dolný Bankov – Čermeľ
90 km; +3450 m / –3515 m
Popis trasy
Toto je moja prvá a jediná “stovka”. Dlho sa na ňu pripravujem kondične. Intenzívne cvičím v posilovni, aby zom si zocelil telo aj dušu. Na túru by som mal teda vyraziť pripravený. Jedná sa o túru s názvom Rudohorská 100-ka. Večer prichádzame do Rožňavy, kde sa ideme do mesta najesť a ľahnúť si do spacáka v miestnej telocvični. Zohnal som si parťáka Jula, ktorý je trénovaný stovkár. Pospíme tak medzi 9:00 – 2:00 h v spacáku. Po budičku sa najeme a organizátor Pišta nám prináša varený čaj. Spacáky a viaceré veci nám organizátori vezmú do polovice trasy v Štóskom sedle alebo až do cieľa. My vyrážame okolo 3:00 h naľahko z Rožňavy po ceste do Čučmy.
Parťák Julo je síce starší, ale je oveľa skúsenejší. Ide celkom naľahko, len s vodou a orieškami. Na začiatku trasy ma Julo brzdí, aby som to neprepálil. Ideme po ceste do Čučmy a pokračujeme po zelenej značke do lesa. Asi po 6 km sa stúpanie zväčšuje. Už sa pomaly rozvidnieva. Po 2:15 h sme na Chate Volovec. Celkom rýchlo sme zvládli asi 10 km s prevýšením 800 m. Tu máme prvý oddych. Ešte záverečný strmý výstup a sme na červenej, na Skalisku s vrcholovou skalkou.
Ďalších 10 km vedie trasa po širokej ceste, po ktorej jazdia aj autá. Cesta je vyjazdená a zaprášená. Okolo je otvorený les alebo polom. 3x sa trochu stúpa, ale o to viac sa klesá až do Úhornianskemu sedla, kde prichádzame asi po 2:15 h. Julo zvykne behať a nie je nadšený, že ja behám len dole kopcom. Ale drží sa ma poctivo. Ďalej stúpame mierne popod Veľkú a Malú Pipitku s výhľadom južne do Slovenského krasu. Veľmi škaredý polom je v oblasti. Pod Osadníkom sa stáčame na sever a prudko klesáme ku Štósskej kaplnke. Zadná miestosť kaplnky je otvorená a tu máme prinesená svoje pôvodné veci. Ja si doplňujem zásoby, hlavne iontové nápoje. Pred kaplnkou sú organizátori, nakoľko tu začína kratšia, 50 km trasa. My prichádzame tesne pred obedom. Za sebou máme skoro 9 hodín kráčania a asi polovicu trasy. Ani sa to nezdá. Ale ešte nás čaká darda.
Ideme ešte necelé 3 km do kúpeľov Štós. Dá sa tam posedieť v reštaurácii alebo sa občerstviť vonku. Trasu ďalej dobre poznám, keďže som absolvoval niekoľko 50-tok. Z kúpeľov sa prudko stúpa križujúc cestu ďalej do lesa a následne sa klesá do Sedla Jedľovec. Odtiaľ veľmi prudko stúpame asi 2 km na Zbojnícku skalu. Zvykne sa tu niekedy strácať červená značka, ale v súčastnosti je už dobre obnovená. Záver výstupu je veľmi namáhavý. Skala nás však odmeňuje svojimi výhľadmi. Odtiaľ lesom postupne klesáme a čo sme práve naklesali, to prudko nastúpame na vrchol Kloptáň. Na ňom je útulňa, lavička a vyhliadka, na ktorú vedie už rozpadnutý rebrík. V Kloptáňu vedie subjektívne veľmi dlhá, asi 5 km trasa mierným klesaním na Trohánku. Na nej je otvorený altánok, kde sa dá prespať. Pár sto metrov ďalej sú Tri studne. Je to veľmi silný studený prameň. Pre nás je veľmi cenný.
Na Rozsypaný kameň a Bielu skalu pokračuje výrazné stúpanie. Cez Spálenicu už len mierne stúpame k asfaltke, ktorá vedie zo Zlatej Idky po chatu Eriku. Dojazd ku chate je po asfaltke pohodlný. Čaká nás tu banner trasy, kontrola a občerstvenie v chate. Julo už nemá na mňa trpezlivosť, tak sa rozhoduje, že pôjde do Košíc sám. Ja si dávam sladký čaj. Ej, ale neobyčajný cukor mi do čaju dali. Vyskakujem na nohy a utekám za Julom popod Kojšovku. Lesom príjemne klesám, ale ako sa blížim k Idčianskemu sedlu, tam začína dlhé asi 800 m stúpanie. A v tomto mieste Jula dobieham a predbieham, čo nikto z nás nechápe. Na Chatu Lajošku teda prichádzam ako prvý. Na chate ma čaká vtedajšia chatárka Janka, ktorá má pre mňa pripravený iontový nápoj. Rýchlo ho hodím do seba a klesám ďalej na Jahodnú. Dobre mi to ide, aj lyžiarsky svah zdolávam rýchlo. Na chate na Jahodnej som za neuveriteľných 35 minút. Neobľubujem červenú z Jahodnej, lebo vedie po bubnoch, trochu hore a dole. Prechádzam na žtú, ktorá vedia občas krajom lesa. Hlavne, je na nej Rákocziho prameň, ktorý je výdatný. Už sa stmieva, takže vyťahujem čelovku. Tu už idem ako robot. Žltá je síce o 500 metrov dlhšia ako susedná červená trasa, ale viem prísť od Sedla pod Kamenným hrbom rýchlejšie. Už idem veľmi stereotypne. Stúpa vo mne adrenalín. Postupným až výrazným klesaním schádzam na Horný Bankov.
Posledné 3 km zo sedla zvládam za 18 minút. Do cieľa bežím s nadšením. Tak a som tam. Zvládam skoro 100 km za 18:40 h. V cieli je už riadna tma a aj organizátori, ktorí na nás čakajú. Vypína mi telo a prestávam vládať chodiť. Onedlho prichádza aj Julo. Telefonuje synovi, ktorý prichádza po nás autom. Vlastné šoférovanie by bolo po takejto túre veľmi nezodpovedné. Vezieme sa teda domov. Toto je moja jediná stovka. Cítim, že viac ma to baviť nebude. Je to veľmi fyzicky a psychicky namáhavá aktivita. A to ešte neviem, že na takéto túry nebudem dlhodobo stavaný. Nesmierne si cením diplom a magnetku, ktoré som za túru dostal. Doma neviem zaspať, nakoľko vyčerpaný organizmus nevie spať ani jesť. Nohy ma boli tri dni. Celý ten čas sa len motám po byte. Až na štvrtý deň idem do práce.
Dôležité miesta na trase
Chata Volovec – možnosť občerstvenia a prespania
Útulňa SNP Úhorná – prameň, možnosť prespania
Štós-kúpele – možnosť občerstvenia
Kloptaň – možnosť núdzového prespania
Trohánka – možnosť núdzového prespania
Tri studne – stabilný prameň
Chata Erika – možnosť občerstvenia a prespania
Studnička pod Tisíckou – prameň trochu nižšie pod altánkom
Chata Lajoška – možnosť občerstvenia a prespania
Chata Jahodná – možnosť občerstvenia
Bufet Živánska Koliba – možnosť občerstvenia
Ovečka – možnosť občerstvenia
Telgárt – Skalisko
(29.8.2016 – 30.8.2016)
1. deň – Telgárt – Dedinky
Trasa
Telgárt, penzión – Kopáň – Prameň Hrona – Besník – Pred Čuntavou – Stará Čuntava – Pod Ondrejiskom – Nižná Záhrada – Pod Hanesovou I – Voniarky – Dobšinský kopec – Dedinky
21,7 km; +780 m / –876 m
Popis trasy
Na túru sa vydávam opäť s Prešovčanmi, medzi ktorými je aj moja priateľka Majka. Do Telgártu prichádzame vlakom okolo 8-mej hodiny. Najprv stúpame po asfaltke k Sedlu Besník. Po našej ľavici vidíme Chramošský viadukt. Je to nádherný železničný most. Je neďaleko, ale nejdeme na neho, ani sa to nesmie. Trochu ďalej hneď vedľa cesty vľavo je Prameň Hrona. Je ohradený dreveným plotom a má krytý altánok. Za ním sa dostávame konečne do sedla, z ktorého sa odkláňame od asfaltky. Dlhší čas budeme pokračovať po spevnenej cyklotrase. Les je tu vyrúbaný, len občas smreky lemujú našu trasu. Asi po 1 km cyklotrasy si dávame odpočinok v malom krytom altánku. Ešte si musíme prejsť 3,5 km po rovnakej trase do oblasti Čuntava. Dočasne odbočujeme asi 400 metrov k chate Rita, ktorá je otvorená. V nej je na stenách veľa starých smerových tabúľ KST.
Vraciame sa späť a pokračujeme k rázcestníku Pod Ondrejiskom. Asi 1,2 km nad nami je vrchol Ondrejisko / Borovniak. Naň však dnes nejdeme. Neďaleko je zasa odbočka k vyhliadke Strmá prť mimo našu trasu. Oblasť je stále otvorená, niekedy lúčna, len v okolí vidíme smrekové kopce. Prechádzame cez Nižnú Záhradu, Pod Hanesovou I a Voniarky. Už trochu skorej začala spevnená cesta. V oblasti sú chaty a dá sa do nej dôjsť aj autom. A to už sme pomaly nad Dedinkami a Palcmanskou Mašou. Schádzame na asfaltku k rázcestníku Dobšinský kopec. Opúšťame červenú značku a po žltej ideme po moste ponad Hnilec. Po našej ľavici vidíme hrádzu Palcmanskej Maše. Na dnes končíme v penzióne Salamander.
Dôležité miesta na trase
Depo Café – možnosť občerstvenia
Chramošský viadukt – železničný most
Prameň Hrona – oficiálny prameň s altánkom
Samovského studnička – prameň
Chata RITA na Čuntave – možnosť občerstvenia
Chata Gápel – možnosť prespania s prameňom
2. deň – Dedinky – Skalisko
Trasa
Dedinky – Dobšinský kopec – Sedlo Kruhová – Sedlo Dobšinský Vrch – Ostrá – Pod Stromišom – Útulňa Gálová – Pod Smrečinkou – Súľová – Pod Hoľou – Sedlo Volovec – Skalisko – Chata Volovec
28,8 km; +1421 m / –1085 m
Popis trasy
Druhý deň skoro vstávame, balíme sa a vraciame sa na hrebeň nad Palcmanskou Mašou. Čaká nás veľa stúpania a klesania po hrebeni. Prechádzame cez dve sedlá. Okolo je lúčny terén. Stúpame na nenápadný vrchol Ostrá, ktorý sa týči v riedkom lese. Cesta je pohodlná, široká, ale veľmi sa stáča skrz strmé svahy. Nádherným miestom je útulňa Gálová, v ktorej sa vyspí až 10 ľudí vo vlastnom spacáku. Pred útulňou je altánok s ohniskom. Neďaleko je studnička. Ale trochu predbieham budúcnosť. Útulňa bude postavená až niekoľko rokov neskôr.
V Sedle Súľová sa križujeme s hlavnou cestou. Teraz už pôjdeme pomerne napriamo na východ s výrazným stúpaním. Z lúčneho vrchu Pod Hoľou vidíme do ďalekého okolia. O 5 km ďalej konečne prichádzame k menej výraznému Sedlu Volovec. Všade okolo je hustý smrekový les. Vrchol Volovec je neďaleko trochu mimo trasy. Nakoniec prichádzame na Skalisko. Vrcholové miesto predstavuje výrazná skala s kruhovou ružicou. Ako obvykle, fúka tu a tak si ideme odpočinúť radšej k rázcestníku. Pod nami neďaleko je chata Volovec, kde pre mňa dnešná trasa končí. Ku chate sa prudko klesá. Dnes je chata pre nás otvorená. Kupujeme si nápoje a sadáme vonku na lavice. Pre prípad zlého počasia je tu krytý altánok. Vonku je aj prameň so studenou vodou. Tak a ja tu končím na SNPčke.
Zostáva sa mi rozlúčiť s Prešovčanmi. Zo Skaliska som už išiel po SNPčke v rámci “stovky”. A zajtra už idem do práce. Najbližšia verejná doprava je až v Rožňave. Idem teda strmo dole prevažne po zelenej cez dedinu Čučma. Je pred 16-tou hodinou a je mám dve hodiny na to, aby som prebehol 10 km a stihol autobus. Idem rýchlo, ale keď už som v dedine, tak toľko neklesám a beží sa mi horšie. Nakoniec autobus nestíham. Nič to, mám dve hodiny času k dobru. Idem sa teda dobre najesť do reštaurácie. Autobus mi domov ide až o 20:00 a ešte s dvoma prestupmi. Ale nakoniec som doma spokojný a šťastný z dobrého výkonu.
Ďalší deň som v práci, zatiaľ čo Prešovčania pokračujú do Smolníka. O deň neskôr skupina prichádza na chatu Erika pod Kojšovkou. Ja po práci sadám do auta a idem ku chate. Diskutujem s chatárom Lacom, kým čakám na skupinku. Keďže dlhšie nejdú, idem im naproti a asi po 40 minútach sa stretávame. Beriem Majke batoh a idem s ním až po Eriku, kde prichádzame okolo 17:30 h. Po stretnutí a relaxe odchádzam domov. Posledný deň už turistov nečaká veľké stúpanie, takže 28 km do Košíc zvládajú do 15-tej hodiny. Ja končím skorej v práci a idem im naproti na Horný Bankov, kde dva piva stoja dva eura, teda pre Prešovčanov. Spolu schádzame z Bankova do Košíc – Čermela. Ja samozejme Majke nesiem batoh. Z piatich dní som sa s partiou videl v rámci štyroch dní, aj keď som šlapal len dva dni.
Dôležité miesta na trase
Vyhliadka Dobšiná – útulňa s vyhliadkou
Útulňa Gálová – možnosť prespania s prameňom
Chata Volovec – možnosť prespania s prameňom
Donovaly – Telgárt
(7.6.2017 – 11.6.2017)
Donovaly – Bralová skala
(6.8.2020 – 8.8.2020)
Zliechov – Bralová skala
(6.8.2021 – 8.8.2021)
1. deň – Zliechov – Fačkovské sedlo – Klačno
Trasa
Zliechov – Sedlo pod Strážovom – Lúka pod Strážovom – Strážov – Lúka pod Strážovom – Pod Strážovom – Čičmany – Sedlo Javorinky – Sedlo pod Priečnou – Fačkovské sedlo – Prameň Nitry – Kľačno
31 km; +1576 m / –1775 m
Popis trasy
Obsah sa pripravuje…
Dôležité miesta na trase
Sedlo pod Strážovom – prameň
Strážov – výhľadový vrchol
Penzión Javorina – možnosť občerstvenia, Čičmany
Salaš Kľak – možnosť občerstvenia, Fačkovské sedlo
Prameň Nitry – monument národnej rieky Nitry
2. deň – Fačkovské sedlo – chata PZ Vyšehrad, Jasenovo, Budiš
Obsah sa pripravuje…
3. deň – chata PZ Vyšehrad, Jasenovo, Budiš – Bralová skala
Obsah sa pripravuje…
Zliechov – Trenčianske Teplice
(16.9.2023)
Trasa
Zliechov – Srvátkova lúka – Sedlo Palúch – Vápeč – Nad Hornou Porubou – Horná Poruba – Sedlo Omšenská baba – Kamenné vráta – Baračka, rázcestie – Trenčianske Teplice
35 km; +1361 m / –1693 m
Popis trasy
Toto je jedna z mojich najkrajších trás. Sú na nej nádherné výhľadové vrcholy. Išiel som vo veľmi dobrej kondícii a prešiel som 35 km. Keď už ísť na trasu, tak ak najlepšie v turistických šlapkách, s ľahkým batohom a aj turistické palice som doma zabudol. Mal som z toho obavy, ale dopadlo to výnimočne dobre. Autom som prišiel do Zliechova a pani riaditeľka ma ubytovala v internátnej škole. Zbožňujem toto jednoduché študentskou ubytovanie vhodné akurát pre turistov. Je tam všetko potrebné – sprchy, postele, kuchynka, spoločenská miestnosť a wifi. Na trasu vyrážam už po 6-tej hodine. Prechádzam koncovou časťou dediny a lúčným terénom so striedajúcimi farbami do zelena, žlta a oranžova. Na trávu padá opar a mäkké slnečné lúče osvetľujú okolitý terén. Otvoreným terénom klesám okolo osád ako sú Kršákovci a Lapšovci. Z obcí už stúpam lesom k Srvátkovej lúke. Je tam altán, kde spí niekoľko turistov. Čoskoro začína stúpanie, ktoré sa mení na ešte prudšie a končí až na vápencovo-dolomitovom vrchole Vápeč. Pod vrcholom vyrastajú vápencové skaly z trávy. Tesne pod vrcholom sa cesta vinie okolo malej jaskyne. Na samotnom vrchole je veľký drevený kríž a mierne vedľa je vyhliadka. Aj keď odbočka na vrchol zrejme nie je povinná, jedná sa o jeden z najkrajších vrcholov s kruhovým výhľadom na Slovensku. Rozhodne sa oplatí ho navštíviť.
Zostupujem prudko do Hornej Poruby. Pred východom z lesa prechádzam okolo dvoch prameňov a doplňujem si vodu. Cez dedinu prechádzam len krátko. Lúkou stúpam do druhého lesa. Keď sa obzriem, vidím v diaľke skalnatý vrchol Vápeča. V lesa sa snažím skryť, lebo už začína piecť slnko. Na odbočke k Dolnej Porube trošku schádzam z trasy k prírodnej kaplnke a krížovej ceste. Veľmi pekne je urobená táto krížová cesta. Vraciam sa späť a stúpam okolo vrchu Bartošovica. Z neho klesám a zasa stúpam k Sedlu Omšenská baba. Trošku dlho hľadám odbočku na samotnú Omšenskú babu. Červená značka tam nevedie. ale vrchol je výhľadový a je na ňom dvojitý Slovenský kríž. Po návrate snáď posledné stúpanie a potom mierne klesanie k vyhliadke Kamenné vráta. Veľmi dlhým klesaním schádzam do Trenčianskych Teplíc.
Tu sa síce držím červenej značky, ale dá sa tu voľne chodiť v kupeľno-turistickej oblasti. Míňam jazierko, potok a kúpeľné domy. Hľadám reštauráciu a nachádzam jednu s názvom Dedinka, kde je rýchla obsluha. Po jedle prechádzam námestím a prichádzam na malú autobusovú stanicu. Autobus mi ide do Dubnice n.V. Keďže mám hodinu k dobru, idem si ešte kúpiť zásoby do potravín a čakám na ďalší autobus do Zliechova. Vystupujem o zastávku skorej, aby som prešiel peši asi kilometer, čím by som prešiel celkove 35 km. Stmieva sa, trošku popršalo, je príjemný chládok a tak sa mi ide dobre do cieľa, opäť do školy v Zliechove. V škole sa svieti, takže mám obavy, že som nezhasol. Ale po vstupe vychádza zo sprchy Vietnamská turistka. Vraví mi, že býva v Nemecku, ale teraz si prechádza našu SNPčku. Dlho pri rozhovore nezostávame, nakoľko je unavená a chce ísť skoro spať. Nakoniec idem spať aj ja a ráno odchádzam autom do Piešťan.
Drietoma – Trenčianske Teplice
(5.4.2015)
Trasa
Drietoma – Zlatovce – Trenčín – Kubrá – Opatovská dolina – Pod Čvirigovcom – Trenčianske Teplice
22 km; +625 m / –588 m
Popis trasy
Na trasu sa vydávam tesne po začiatku mojej SNPčku. Sestra ma vezie z Piešťan do Drietomy. Čaká má nie veľmi dlhá trasa, ale ja nameriam až 30 km, aj trochu budem blúdiť. Vyrážam neskoro, naháňam čas, ale aj tak strávim 10 hodín na trase.
Prvé kilometre vedú lúčnym terénom. Cez 100 metrov nastúpame a klesáme. Pri ceste stojí stará lipa, možno už nežije. Podchádzam diaľnicu a vstupujem cez Zlatovce do Piešťan. Po dlhom moste prechádzama východnú stranu mesto. Na kopci zreteľne vidno Trenčiansky hrad. V Trenčíne je minimálne prevýšenie. Pri hoteli Elizabeth je rázcestník. Treba si dávať pozor, lebo sú na ňom tri červené smerovky rôznym smerom. Toto je Slovenský unikát. Správne, SNPčka pokračuje na východ. Neuvedomujúc si tento trik, vydávam sa podľa smeru nejakej červenej a to na juh do lesaparku Brezina. Až po pár sto metroch zisťujem, že idem zle. Strihám to a vraciam sa na SNPčku, ktorá ide severne.
Stúpanie začína v Kubrej – mestskej časti Trenčína. V Kubrej je kyselka, altánky a penzión. Trasa vedie Kubrianskej dolinou, prudko stúpa a následná výrazne klesá do Opatovskej doliny. Potom opäť stúpa do skalným masívom. Informačná tabula popisuje horniny na mieste a názov jedného masívu – Kočací zámok. Neďaleko mimo trasy je vrch a hradisko Čvirigovec. O 10 minút ďalej narážam na tabuľu s povesťou o Čertovej skale. Konečne klesám do Trenčianskych Teplic. Od Kubrianskej doliny do cieľa je to len 1 / 3 trasy, ale stúpanie a klesanie je pre mňa dosť vyčerpávajúce. V kúpelnom mestečku sa prechádam po parku a obzerám kúpelné domy. Sú tu aj reštaurácie a obchody. Viedla tu aj železnica, ale je mimo prevádzky, len koľajnice zostali. Potom sa vraciam trochu späť na malú autobusovú stanicu, odkiaľ odchádzam autobusom do Trenčína. Tam prestupujem na vlak do Piešťan.
Dôležité miesta na trase
Drietoma – Myjava
(9.9.2023 – 10.9.2023)
1. deň – Drietoma – Rozhľadňa Obecnice
Trasa
Drietoma – Sokolí Kameň – Machnáč – Sedlo Kykula, státna hranica CZ-SK – Pod Kykulou – Vyškovec – Pod Vyškovcem – Mikulčin vrch – Troják, rázc. – Lopeník – Studený vrch – Březová, rázc. – Dubina – Rozhľadňa Obecnice
28 km; +1314 m / –946 m
Popis trasy
Rozmýšľam, že Biele Karpaty zvládnem za jeden deň. Je to cez 50 km, čo som nedávno zvládal dobre, ale teraz neviem. Väčšie trasy je nutné prejsť naľahko, takže by to bolo bez spania v útulni. Nakoniec reálne posúdim svoje schopnosti a trasu rozdeľujem na dva dni. Radi sa pridávajú kamarátky Božka a Monika. Všetci chceme minimalizovať výbavu. Beriem si len 2-dňový batoh. Ale keď do neho dám spacák a nafukovaciu karimatku, tak celková výbava váži 10 km. Chcel som trochu menej, ale na SNPčku to nie je najhoršie.
V piatok večer prichádzame autom do Trenčína, kde sa ubytujeme v rodinnom penzióne. Prespíme a auto si nechávame pri penzióne. Druhý deň sa musíme vrátiť k autu. Ráno vstávame a prechádzame asi 1 km popod železnicu k zastávke Trenčín, Old Herold, odkiaľ sa odvážame autobusom do Drietomy. Po vystúpení ideme krátko lúkou a začíname výrazne stúpať lesom popod vrchol Ihriská, kde je lokálne maximum, klesáme Pod Sokolí kameň a hneď stúpame k lavičke pri vrchu Sokolí kameň. Ďalej mierne stúpame a klesáme k Sedlu Machnáč a k samotnému Machnáču. Jedná sa o najvyšší vrch obce Drietoma. Je tu drevený kríž a pamätník padlým vojakom. Ocitáme sa v lúčnom teréne s výhľadom do doliny. Už len kúsok po lúke a sme na hranici s Českou republikou. Za necelé tri hodiny zvládame viac než polovicu prevýšenia, i keď len tretinu trasy.
Lúčný terén pokračuje, je vhodný aj pre cyklistov. Ideme po hrebeni Bielych Karpát. Zaujímavé je miesto Moravské Kopanice – Vyškovec. Nachádza sa tu pamätník venovaný padlým americkým letcom z roku 1944. Pod najbližšou križovatkou vidíme verejnú horskú chatu Vyškovec, tak k nej schádzame, ale je zavretá. Vraciame sa späť a trasa ďalej vedie po asfaltke. Míňame pár autobusových zastávok. Pri jednej z nich pod názvom Mikulčin vrch si odskočíme k penziónu Patrik. Trošku tu vymýšľajú, že nie sme ubytovaní, ale nakoniec si niečo objednáme a aj ponoríme ruky do maličkého bazénu na terase. Potom klesáme ďalej po asfaltke k rázcestníku Troják. Pri ďalšom rázcestníku Lopeník asfaltku opúšťame a vstupujeme do lesa.
Popod Studený vrch sa blížime k rozhľadni U Křížku, ktorá je trošku vedľa trasy. Pozor, rebrík na spodnom poschodí je poškodený. Ale aj tak sa nám podarí vyjsť až na tretie poschodie a zísť bezpečne dole. Ako prichádzame k ďalšiemu rázcestníku Březová, stretávame sa s jednou slečnou z Prahy, ktorá ide SNPčku dosť naľahko. Fotíme sa spolu, ale za rázcestníkom Dubina sa my odpájame k rozhľadni Obecnice. Slečna pokračuje už do šera so snahou vystúpať k Holubyho chate. Neskôr dostávame od nej email, že je v poriadku. Okolo 19-tej hodiny prichádzame k rozhľadni, ktorá stojí na lúke na okraji lesa. Má tri poschodia a podobá sa na predošlú. Vedľa sú lavice a krytý altánok. Podľa najnovších informácii bol vedľa postavený bufet. Na prvom a druhom poschodí rozkladáme karimatky a spacáky. Zakrátko ideme spať, lebo ráno skoro vstávame. Čaká nás rovnaká vzdialenosť, ako dnes.
Dôležité miesta na trase
Útulňa Žľab – cca 600 metrov od trasy
Horská chata Vyškovec – možnosť občerstvenia a prespania
Penzión Patrik – možnosť občerstvenia a prespania
Rozhľadňa Obecnice – možnosť občerstvenia a núdzového prespania
2. deň – Rozhľadňa Korytná – Myjava
Trasa
Rozhľadňa Obecnice – Javořina, rázc. – Kamenná búda – Velká Javořina – Holubyho chata – Durda – Čupec – Vrch Slobodných – Jurášova lúka – Sovinec, rázc. – Myjava
27 km; +724 m / –964 m
Popis trasy
Ráno vstávame o 6:00 h. V noci sme počuli zvuky rôznych zvierat pod nami, ale my sme boli “v suchu”. Rýchle sa balíme, raňajkujeme a vraciame sa na červenú k rázcestníku. Keď Božka vidí, že nás čaká 27 km, tak chytá nervy. Do cieľa v Myjave máme doraziť k vlaku do 14:01 h a na trase musíme čoskoro zvládnuť výstup na Veľkú Javorinu. To nás vyburcuje a ideme na to. Po lúčnej cyklotrase smerujeme k Kamennej búde s malou odbočkou k studničke Za Lesem, z ktorej čerpáme vodu. Následne začína výrazný výstup lesom k najvyššiemu vrchu Bielej Hory – Veľkej Javoriny. Zvládame ho za 1:30 h. Tu treba dávať pozor, lebo niekto minie vrchol. Holubyho chata je zasa pár sto metrov západnejšie a rozhodne sa k nej vydávame. Ešte je skoro ráno, ale najesť nám dajú.
Vraciame sa späť okolo telekomunikačnej veže. Sme úplne hore v Bielych Karpatoch na štátnej hranici na lúčnej ceste. Vchádzame do lesa a síce prechádzame cez niekoľko vrcholov, ale postupne už klesáme, hlavne od vrchu Čupec. Od rázcestnika Hamovanie sa klesanie zmierňuje a pripája sa k nám cyklotrasa. Za Jurášovou lúkou v obci Stará Myjava trvalo prechádzame na asfaltku. V ďalšej obci Sovinec nás čaká skoro 100 metrové nepríjemné stúpanie. Až po tom klesáme už len záverečné 2 km do Myjavy. Máme výbornú skoro 45 minútovú rezervu, takže ešte idem do centra do Billy a vraciam sa k odbočke za ktorou asi po 500 metroch prichádzame konečne do cieľa k železničnej stanici.
Vlak nám odchádza o 14:01 h do Trenčína. Tam vystupujeme a vraciame sa asi 1 km peši k penziónu. Moje auto tu čaká v poriadku. Ešte sa osprchujeme, sadáme do auta a ideme domov. Po 20-tej hodine úspešne prichádzame do Košíc. Tento raz som schytal pluzgier na nohe, pretože mi zvlhli ponožky. Našťastie, do týždňa som v poriadku a môžem ísť do Zliechova na ďalší úsek.
Dôležité miesta na trase
Studánka Za Lesem – prameň
Holubyho chata – možnosť občerstvenia a prespania
Myjava – Biely Kríž
(1.7.2023 – 5.7.2023)
Biely Kríž – Slavín
(8.7.2023)
Trasa
Biely Kríž – Prostredný vŕšok – Kotliarka – Vypálenisko – Spariská – Tri duby – Pod Chlmcom – Kamzík, lúka – Horský park – Slavín
15,9 km; +413 m / –666 m
Popis trasy
Práve sa koná letný zraz KST v Lozorne. Ráno odchádzam zo zrazu autom ku Bratislavskej stanici Rača. Je okolo 9:00, keď vyrážam peši od stanice. Čaká ma cez 6 km dlhá trasa po modrej na začiatok môjho úseku SNPčky na Bielom Kríži. Náhle sa oproti mne objavuje jedna turistka, ktorá mi s úsmevom vraví, že už bola na Bielom Kríži a vracia sa späť. V duchu som si predstavil, kedy na trasu vyrazila a koľko prešla. Ledva som sa stihol vyhovoriť, že ja začínam túru až teraz, lebo som prišiel až z Košíc. Stále ľutujem, že neviem, kto bola tá pani. Po ceste dostávam informáciu, že zomrel náš dlhoročný kamarát, športovec a tréner Anton Onder. Je mi smutno, ale musím ísť ďalej. Prichádzam na Biely Kríž, kde už je v bufete kopec ľudí.
Konečne vyrážam na SNPčku smerom do Bratislavy. Terén tvorí prevažne riedky listnatý les. Prichádzam k turistickému centru Kamzík. V jednom stánku si kupujem jedlo a dostávam pečiatku. Následuje krátky výstup k televíznej veži Kamzík. Za ňou je vrch Mestská hora s 3-poschodovou drevenou rozhľadňou s výhľadom na Bratislavu. Odtiaľ prudko klesám konečne do samotného mesta. Zaujímavý pocit prvý krát vstúpiť peši do Bratislavy. Prechádzam zopár ulíc a cez dlhý Horský park. Po schodoch stúpam hore k Slavínu, kde je pamätník s hrobmi sovietských vojakov.
Od pamätníka schádzam dole uličkami pomedzi rodinné domy k Hlavnej železničnej stanici. Ponáhľam sa na vlak, ktorý ma vezie do stanice Rača. Tam prestupujem do auta a idem ešte na nákupy. Kvôli nástupu a odchodu z trasy som prešiel celkom dlhú vzdialenosť. Aj keď som väčšinou klesal, nastúpal som o 50 % viacej. Na stanici v Rači som si zabudol turistické palice. Nevadí, kúpil som si ľahké fizeny. Zostáva mi posledný úsek SNPčky.
Dôležité miesta na trase
Biely Kríž (bufet)
Kamzík, lúka (bufety a pečiatka)
Slavín – Devín
(15.10.2023)
Trasa
Slavín – Machnáč – Mlynská dolina – Kútiky – Jezuitské lesy – Švábsky vrch – Dúbravská hlavica – Devínska Kobyla – Hrad Devín
13,4 km; +416 m / –515 m
Popis trasy
Parkujem autom pod hradom Devín. Čakám na autobus smerom na Slavín, ale zastávka je zrušená, tak idem asi 400 metrov ďalej k inej zastávke. Nastupujem do autobusu, prejdem pár zastávok a prestupujem do iného autobusu. Lenže som prestúpil na opačnej strane a môj autobus sa míňa s tým správnym autobusom. Vystupujem a čakám na ten správny autobus, ktorý ma nesie cez Bratislavu aj mimo nej k vlakovej stanici. Vystupujem a medzi uličkami stúpam k Slavínu.
Na Slavíne si pozerám pamätník a hroby sovietských vojakov. Meškanie sa ukázalo ako dobrá vec. Na neďalekej ulici akurát otvárajú reštauráciu Pizza & Gril Búdková o 11:00 h a ja prichádzam na malý obed a po pečiatku. Ďalej prechádzam okolo rodinných domčekov aj cez sídiska a cez Jezuitské lesy a Dúbravskú hlavicu až k Devínskej Kobyle. Tu ma čaká Beáta Močaryová, ktorá prišla z Piešťanských kúpeľov. Nesie zo sebou kopec koláčov a nejaké vínko. Bohužiaľ nikto iný nedorazil, takže musím zjesť čo najviac sám. Na Devínskej Kobyle je vyhliadka, na ktorú sa ide po piatich kovových schodoch. Hore veľmi fúka, dlho sa nezdržujeme. V závere SNPčky prudko klesáme k parkovisku pod hradom Devín.
Tu moja Cesta hrdinov SNP končí. Fotím sa v starom a novom klubovom tričku pri poslednom rázcestníku, kde bol osadený kameň tejto trasy. Beata musí ísť a ja ešte idem pohľadať skalnú bránu pod Devínskym hradom a idem aj na prehliadku samotného hradu, z ktorého vidím ako sa rieka Morava vlieva do Dunaja. Nakoniec nasadám do auta a odchádzam do Piešťan za sestrou a švagrom.
Dôležité miesta na trase
Pizza & Gril Búdková (pečiatka)
2025