1. deň

Trasa

Nitra, zast. Hornozoborská – Tríbečská Kremencová hôrka Malá Skalka (hojdačka, vyhliadka) – Veľká biela skala (vyhliadka) – Pyramída (vyhliadka) – Zobor (vyhliadka) – Lyžiarska lúka – Tri duby – Svoradova jaskyňa (vedľa je kríž s vyhliadkou) – Zoborský kláštor – zast. Hornozoborská
7 km; +478 m / –478 m

Po túre je možné vystúpiť k Dražovskému kostolíku a späť – 500 m

Doprava

Stretnutie s autami o 11:00 h v Nitre pri Hornozoborskej ulici

Presun autami na miesto ubytovanie

---

Zaujímavosti na trase

Malá Skalka (405 m.n.m.) vybieha ako juhozápadný výbežok vrchu Zobor (587 m.n.m.). Skalka predstavuje kremencovú hôrku porastenú mozaikou kyslomilných dubín. Na Malej Skalke sa nachádza opustený kameňolom, ktorý predstavuje zásah do pôvodnej vegetácie. Kameňolom pravdepodobne vznikol po prvej svetovej vojne a ťažba prestala niekedy v 50. rokoch 20. storočia, kvôli nepriaznivému ekologickému a biologickému dopadu na prírodu a biotopy.

Národná kultúrna pamiatka Hradisko Zobor je najstaršia a najrozsiahlejšia pamiatka v blízkosti Nitry. Vznik sa datuje do neskorej doby bronzovej (10. až 8. storočie pred n. l.). Osídlenie tu pretrvalo do začiatku staršej doby železnej (doby halštatskej), kedy hradiská a otvorené osady zanikajú. Historický náučný chodník Hradisko Zobor je okruh s dlžkou 1,95 km. Začína a končí na Pyramíde. Vyznačený je jednosmerne v smere hodinových ručičiek. Prechádza vo veľkej miere priamo po obrannom vale, križuje jestvujúce turistické chodníky a v malej miere ich aj využíva. Najvyšším bodom je vrch Zobor (587 m n. m.) a najnižším Cisterna (505 m n. m). Informačné tabule a symbol znacenia Ťa budú navigovať po celej trase.

Vrch Zobor spolu s jeho predvrcholom Pyramída patria k neodmysliteľným dominantám týčiacim sa nad Nitrou. Nie nadarmo má Nitra prívlastok „mesto pod Zoborom“. Zobor predstavuje najjužnejší vrch jadrového pohoria Tribeč. Hoci je jeho „až“ 17. najvyšším vrcholom s nadmorskou výškou 587 m. n. m., patrí jednoznačne medzi najvýznamnejšie vrcholy tohto pohoria z  historického, prírodného, turistického aj geologického hľadiska. Lanovka na Zobor – postavená v roku 1970, ukončila svoju činnosť v roku 1993. Dnes sa uvažuje o jej obnovení, avšak po inej trase. Vysielač Zobor bol postavený v tvare pyramídy v 90. rokoch 20. storočia.

---

2. deň

Trasa

Zlatno – Pri obrázku – Čierny hrad – Mišov vrch – Medvedí vrch – Malý Tríbeč – Veľký Tríbeč – pod Kozlišovom – Horáreň Kľačany – Zlatno
16,7 km; +694 m / –694 m

Doprava

Stretnutie s autami o 8:00 h v Zlatne

Presun autami na miesto ubytovanie

---

Zaujímavosti na trase

Areál Čierneho hradu hradu predstavuje ovál, ohraničený obvodovým valom a vnútornou priekopou. V centrálnej časti areálu sa nachádza obdĺžnikové kamenné jadro hradu s rozmermi cca 40 x 16 m. Z muriva sa zachoval len jeden fragment južného múru veže vysoký okolo 2,3 m. Veľmi dobre sú zachované vonkajšie valy a priekopa. Dobre viditeľná je aj cisterna uprostred nádvoria, ktorá je v súčasnosti hlboká asi jeden meter. Z histórie hradu sa nezachovali takmer žiadne záznamy. Predpokladá sa, že Čierny hrad slúžil na ochranu ryžovísk zlata v blízkych potokoch. Okrem toho mal význam aj pri kontrole a ochrane horskej cesty, ktorá vedie z obce Velčice do Solčian.

Najvyšším vrchom Tribeča je Veľký Tribeč s výškou 830 m.n.m. Lesy Tribeča sú prevažne dubovo-hrabové, s prímesou buka. V pohorí je pomerne hustá sieť značených turistických trás. Vrcholovú trávnatú plošinu obkolesujú husté listnaté lesy, ktoré obmedzujú výhľady. Nachádzajú sa tu zvyšky mohutných valov hradiska a kamenných múrov pustovníkovho obydlia. Z vrcholu nie sú výhľady na všetky strany, je vidieť len Veľký Lysec. Počas výstupu, ale aj zostupu budeš prechádzať miestami, odkiaľ sú pekné výhľady do doliny. Keď je dobré počasie tak môžeš vidieť pohoria Vtáčnik, Štiavnické vrchy a Pohronský Inovec.

---

3. deň

Trasa

Kližské Hradište – vyhliadková veža Chotenovec – Kamenná brána – Michalov vrch a hrad (vyhliadka) – Vrchhora (altánok, zrúcanina renesančného kostola) – Malá Ostrá (vyhliadka) – Kližské Hradište
13 km; +599 m / –599 m

Doprava

Stretnutie s autami o 8:00 h v Kližskom Hradišti

Návrat autami z Kližského Hradišťa

---

Zaujímavosti na trase

Domáci pamätníci spomínajú, že na kopci Chotenovec bola pred rokmi vybudovaná malá vyhliadková plošina na strome. Po rokoch snahy a byrokracie sa vďaka miestnemu občianskemu združeniu OZ TU Žijeme podarilo vybaviť všetko potrebné a tak sa začiatkom roka 2020 mohla rozbehnúť výstavba novej rozhľadne. Celosvetová pandémia mierne spomalila pôvodné plány a po vybudovaní základov sa v prácach pokračovalo až v roku 2021 a rozhľadňa bola oficiálne sprístupnená začiatkom apríla 2021.

Michalov vrch bol kedysi miestom vyznamného hradiska a neskôr aj hradu. Skorofeudálny hrad vznikol asi v 10. storoči. Nazýval sa aj hrad Uherce a významne postavenie si držal aj v 12. storoči, keď sa vybudovalo nové spevnenie. Okolie hradu je pozoruhodné aj výhľadom na okolie. Na Michalov vrch sa bezpecne dostaneš sledovaním bielych šípok na stromoch. Južnejšie od vrchu sa nachádza Vrchhora so zrúcaninou renesančneho kostola a barokovou kaplnkou, ktora vďaka miestnym je dobre udržiavaná. Neďaleko je aj veľké ohnisko.

Malá Ostrá je kremencová hôrka, ktorej vrchol sa nachádza v nadmorskej výške 472 m n.m. Vrch je len mierne zalesnený mohutnými dubmi. Výhľady sú na viaceré strany. Nachádza sa tu aj ohnisko a návštevná kniha.

---

A čo sa nevošlo do naplánovaných túr

Podcelok Jelenec

Vrch Dúň (514 m n.m.) s hradom Gýmeš ponúka pohľady na okolité vrchy a pohoria Pohronský Inovec a Vtáčnik. Vrch a hrad sú viditeľné už z dialky. Gýmeš je jedným z rodových hradov šľachtického rodu Forgáčovcov. Výstup je možný z obcí Ladice, Kostoľany pod Tríbečom a Jelenec.

Neďaleko Sedla pod Gýmešom sa na malom pahorku nachádza ruina menšieho hrádku Studený hrad. Podla dostupných informácii tu stál hrad ešte pred tým ako postavili starý kostol v Kostoľanoch pod Tríbečom a ten datujú do 8. až 10. storocia. Dodnes tu nebol vykonaný oficiálny archeologický výskum. Pod Studeným hradom má pamätnú tabulu posledný majitel hradu Gýmeš Forgách Karoly, publicista, cestovateľ, poľovnícky hospodár, zakladateľ chovu muflónej zvery v Tríbečskom pohorí. Kremencové bralá Studeného hradu sú vyhladávaným horolezeckým terénom.

Tarište (462 m n.m.) je jedným z mnohých kremencových vrchov v pohorí Tríbeč. Nachádza sa medzi dvoma vrchmi, na juhozápad nižšie Vreteno a východne je to pár metrov vyššia Plieška. Vrchol tvorí trávnatá plocha obklopená prevažne listnatými stromami a kríkmi nižšieho až stredného vzrastu. Nižšie neďaleko vrcholu sa nachádza pomerne veľké suťovisko. Príchodom k tomuto sklanému útvaru od vrcholu Ťa bude čakať hojdačka s úžasnými výhľadmi smerujúcimi k vrchu Považský Inovec.

Plieška (469 m n.m.) je jednou z mnohých krásnych kremencových hôrok, ktorých je v pohorí Tribeč skoro päťdesiat. Keď ju objavíš, zistíš, čo v sebe ukrýva. Pekné výhľady a hlavne ticho a úžasný pokoj a mohutnú Tulákovu skalu, ktorá akoby sa chcela od tohto skalnatého miesta odpútať a ísť vlastnou cestou. Kopcov s názvom Plieška je v Tríbeči, ale aj na celom Slovensku viac. Tento názov podobne ako ďalšie geografické názvy Pliešky, Pleš, Plešina, Plešná, Plešivec, Plešovica sú odvodené od slovanského slova pleš a od stredoveku sa takto označovali nezarastené, holé, plešaté vrcholy kopcov.

Veľká skala (498 m n. m.) je nápadný vrch so skalnatým vrcholom na západnom okraji Tribeča juhovýchodne od Oponíc, resp. severovýchodne od Horných Lefantoviec povyše Oponického hradu. Je jednou z početných hôrok – tvrdošov vyčnievajúcich nad svoje okolie a lemujúcich po obvode Tríbeča od východu i západu. Z vrcholovej kremencovej skaly je výhľad na južnú časť Tribeča a Nitriansku pahorkatinu.

Veľký Lysec (547 m n.m.) je vrchol situovaný 2 km východne od obce Kostoľany pod Tríbečom. Na severnej a západnej vrcholovej časti sú rozsiahle skalné útvary so stenami, miestami vysokými až 50 metrov. Nachádza sa tu na Tríbeči ojedinelý útvar – skalné okno a cvičné horolezecké terény. V svahoch kopca sú zvyšky hradiska keltského pôvodu.

Vrch Ploská nepatrí medzi výrazné kopce, veď aj jeho názov nasvedčuje, že ide o rozľahlý útvar s relatívne pohodlným prístupom. Je situovaný SZ od obce Velčice alebo SV od Kostolian pod Tríbečom. Zo západnej strany sú tam krásne kremencové bralá a skaly s výhľadmi na Gýmeš a Kostoľany. Tieto sa nachádzajú cca 100 nižšie ako samotný vrchol. Zo samotného vrcholu je dobrý výhľad na južnú stranu Veľkého Tríbeča. Na iné svetové strany bránia výhľadu stromy.

Svinec je menej známy kremencový vrch v pohorí Tríbeč s nadmorskou výškou 467 m.n.m. Je situovaný južne od centrálnej časti, asi 4 km juhovýchodne od Veľkého Tribeča nad obcou Velčice. Na vrchole je trávnatá plošina obkolesená listnatými stromami s obmedzeným výhľadom. Na časti vrcholu sa nachádzajú skalné útvary, odkiaľ je možné vidieť takmer celú panorámu pohoria Tríbeč. Pod hrebeňom kopca sa nachádza kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Tríbečských hôr. Na tento kopček nevedie značená turistická trasa.

Podcelok Rázdiel

Tajomstvami opradené pohorie Tribeč, vo svojej severovýchodnej časti oplýva bizarným skalnatým Oselným vrchom (590 m n.m.). Mohutné a strmé skalné zrázy tohto vrchu sa rozprestierajú neďaleko Velkých Uheriec. Bralnatý končiar tohto vrchu je tvorený z kremenca a ponúka očarujúci kruhový výhľad na Hornú Nitru a okolité pohoria. Takmer ukážkový výhľad budeš mať na vrchy Žarnov, Buchlov, Rokoš, Kľak, ale i na hrebeň samotného Tribeča.

Dobrolínske skaly (cca 580 m n.m.) sú súčasťou rovnomennej prírodnej rezervácie, ktorá bola vyhlásená v roku 1980 kvôli ochrane floristicky pestrých zvyškov xerotermných spoločenstiev. Vypínajú sa neďaleko obce Veľké Uherce a turistom ponúkajú pestrú turistiku a krásne výhľady. V ich vrcholových častiach môžeš obdivovať skaliská najrôznejších tvarov a tiež skalné stepi. Zo skál sú pekné výhľady na protiľahlý Hrubý vrch, Oselný vrch a blízke okolie. V blízkosti Dobrolínskych skál v masíve Dobrolína sa nachádza neverejná Dobrolínska jaskyňa. Je hlboká je 26 m a vyznačuje sa výskytom vzácnych bezstavovcov.

Cígerová skala (716 m n.m.) spolu s vrchom Sokolec patrí medzi klenoty pohoria Tribeč. Z jej skalnatého hrebeňa sú pozoruhodné výhľady na najkrajšiu Tribečskú dolinu- Hlbokú dolinu, v minulosti s početným výskytom šelmy rysa.