Túra na Budzogáň je krátky okruh po zalesnenom hrebeni nad vodnou nádržou Krpeľany, v najsevernejšej časti Veľkej Fatry. Vyrazíme od nádrže, popri jej brehu prejdeme na sever takmer ku Kraľovianskemu meandru a odtiaľ vystúpime na hrebeň. Budzogáň (744 m n.m.) je osamotená skalná veža ukrytá v bukovom lese – nad úzkym podstavcom sa rozširuje do previsnutej hlavice a práve táto silueta jej dala meno podľa stredovekej zbrane. Odtiaľ pokračujeme na blízky Sokol (783 m n.m.) a cez oblasť Poľany sa vrátime naspäť k nádrži. Väčšina okruhu vedie mimo značených turistických trás, po lesných chodníkoch a zvážniciach, takže sa vyplatí mať mapu v telefóne. Celá oblasť leží v ochrannom pásme národného parku Veľká Fatra a je bohatá na vápencové bralá a skalné útvary.
VN Krpeľany – Ravenec –Budzogáň – Sokol – Poľana – VN Krpeľany
8,4 km; +606 m / –606 m
Doprava
Vlakom z Košíc do Krpelian s prestupom v Kraľovanoch alebo Vrútkach (cca 3:30 h)
Vlakom z Krpelian do Košíc s prestupom v Kraľovanoch (cca 3:30 h)
Zaujímavosti na trase
Budzogáň (744 m n.m.) sa nachádza v katastri obce Krpeľany, na svahu hrebeňa nad vodnou nádržou. Je to osamotená vápencová veža ukrytá v bukovom lese, ktorá sa smerom nahor rozširuje a nad úzkym podstavcom vytvára previs. Práve v tomto tvare vidieť budzogáň, čiže stredovekú palicovú zbraň s ťažkou hlavicou, podľa ktorej skala dostala meno. Vysoká nie je, o to viac však prekvapí, pretože v hustom lese ju uvidíš až z niekoľkých metrov. V okolí nie je jediná: celý severný okraj Veľkej Fatry je popretkávaný vápencovými bralami, skalnými hrebienkami a terasami, čo pripomínajú aj miestne názvy ako Holé Žiare, Štítne skaly či Skalnatá dolinka. Pri hľadaní informácií si daj pozor, známejší Skalný budzogáň leží v Súľovských vrchoch pri Zbyňove a s tým krpeľanským nemá nič spoločné okrem mena.
Hrebeň s Budzogáňom a Sokolom (783 m n.m.) je najsevernejším výbežkom Veľkej Fatry. Vypína sa nad ním Kraľovianska Kopa (1187 m n.m.), rozložitý masív, ktorý dolina Váhu obtáča z troch strán a so zvyškom pohoria ho spája len úzke Ľubochnianske sedlo (700 m n.m.). Jeho severné svahy padajú prudko k sútoku Oravy a Váhu a pre množstvo vápencových brál a celkovú nedostupnosť tu nikdy nemalo zmysel hospodáriť. Zachoval sa tak zvyšok pralesa na približne 36 hektároch medzi 690 a 1170 m n.m., so starými borovicami, bukmi a javormi a s populáciou 250 až 300 tisov. Lokalita má druhý stupeň ochrany, je územím európskeho významu a leží v ochrannom pásme národného parku Veľká Fatra. V bralách a jaskyniach nachádzajú úkryt medvede a rysy, na skalách hniezdia sovy. Pod severnými svahmi sa navyše skrýva Rojkovské rašelinisko, ktoré je staršie ako 15 000 rokov.
Vodná nádrž Krpeľany, pri ktorej okruh začína aj končí, je prvým stupňom Vážskej kaskády. Priehradu stavali v prvej polovici 50. rokov minulého storočia a prvý agregát elektrárne sa rozbehol v roku 1957. Projektovaný objem nádrže je 8,33 mil. m3. Voda z nej nepokračuje ďalej priamo Váhom, po pravom brehu ju odvádza 17,2 km dlhý derivačný kanál na elektrárne Sučany a Lipovec. Trojica elektrární tak spolu využíva spád 54,5 metra a dosahuje špičkový výkon 90 MW. Od roku 2008 fungujú bez obsluhy a riadia sa na diaľku. Nádrž mala okrem výroby elektriny skrotiť Váh a chrániť okolie pred povodňami. Dnes sa o nej najviac diskutuje v súvislosti so zanášaním nánosmi, pretože jej využiteľný objem výrazne klesol.
Najsevernejší bod túry ťa privedie takmer ku Kraľovianskemu meandru. Váh sa tu v ostrej zákrute zarezal do skalného podložia rovnakým spôsobom ako známejší Domašínsky meander pri Strečne. Prírodnou pamiatkou je od roku 1990, má výmeru 18,23 ha, štvrtý stupeň ochrany a patrí už do národného parku Malá Fatra. Práve tu sa totiž Malá a Veľká Fatra takmer dotýkajú a rieka si medzi nimi prerazila cestu úzkou dolinou. Na protiľahlom brehu, oproti osade Horný Ravenec, je chránená ďalšia geologická zaujímavosť, Šútovská epigenéza. A ešte jedna kuriozita na záver: vďaka masívu Kopy majú Kraľovany, najjužnejšia oravská obec, akúsi vlastnú polárnu noc. Väčšina obce nevidí slnko takmer dva mesiace pred a po zimnom slnovrate, stred obce dokonca celú štvrtinu roka.
2026