Šíp je masívny skalnatý vrch nad sútokom Váhu a Oravy, ktorý dal meno celej Šípskej Fatre, teda najsevernejšej časti Veľkej Fatry. Vyrazíš zo Stankovian, po zelenej značke vystúpiš do opustenej osady Podšíp a odtiaľ sa napojíš na žltú hrebeňovú značku. Cez Zadný Šíp s veľkým dreveným krížom prejdeš na hlavný vrchol, z ktorého je kruhový výhľad na Oravu, Chočské vrchy, Malú Fatru aj dolinu Váhu. Ďalej pokračuješ hrebeňom na východ okolo dolomitových brál Okrúhla skala a Hrubý Jano do Žaškovského sedla a odtiaľ Škútovou dolinou späť do Stankovian. Celý hrebeň je dolomitový, plný skalných veží, previsov a jaskýň a leží v národnej prírodnej rezervácii Šíp, takže sa treba držať značených chodníkov. Okruh nie je dlhý, prevýšenie takmer 800 metrov si však vyžaduje slušnú kondíciu.
Stankovany – Podšíp – Zadný Šíp – Šíp – Žaškovské sedlo – Stankovany
10,6 km; +787 m / -787 m
Doprava
Vlakom z Košíc do Stankovian s prestupom v Ružomberku alebo Kraľovanoch (cca 3:30 h)
Vlakom zo Stankovian do Košíc s prestupom v Ružomberku alebo Kraľovanoch (cca 3:30 h)
Zaujímavosti na trase
Šíp (1169,5 m n.m.) je najznámejší vrch severnej časti Veľkej Fatry a podľa neho sa celý tento geomorfologický podcelok nazýva Šípska Fatra. Vypína sa priamo nad sútokom Váhu a Oravy a od doliny ho delí takmer 700 metrov prevýšenia. Z okolia pripomína ostrý hrot, čo mu podľa všetkého dalo aj meno. Vrchol je odlesnený a ponúka kruhový výhľad: na severe Orava a Oravská Magura, na východe Chočské vrchy s Veľkým Chočom, na juhu hrebeň Veľkej Fatry s Kraľovianskou Kopou a na západe Malá Fatra s Rozsutcom a Stohom. Za dobrej viditeľnosti dovidíš až na Vysoké Tatry.
Na Zadnom Šípe (1144 m n.m.), cez ktorý prechádzaš ešte pred hlavným vrcholom, stojí päťmetrový drevený kríž. Miestna tradícia jeho pôvod spája až s časmi Cyrila a Metoda a kríž sa tu podľa nej obnovuje po stáročia. Súčasný kríž postavili v roku 2005, keď ten predchádzajúci zlomila veterná smršť. Je to zároveň jedno z najfotogenickejších miest na trase, pretože odtiaľ vidieť Stankovany, dolinu Váhu a protiľahlú Kraľoviansku Kopu, na ktorej stojí podobný kríž.
Podšíp je opustená horská osada v nadmorskej výške okolo 750 metrov, rozložená na okraji rozsiahlej lúky pod Zadným Šípom. V písomných záznamoch sa objavuje na začiatku 19. storočia a natrvalo v nej žilo osem až desať rodín. Nikdy nemala elektrinu a poslední trvalí obyvatelia ju opustili v 50. rokoch minulého storočia. Zachovala sa však ľudová drevená architektúra, osada je vyhlásená za pamiatkovú zónu a časť dreveníc je opravená pôvodnými technikami. Dnes drevenice slúžia ako chalupy, na okraji lúky je ohnisko s lavicami a smerovník a neďaleko aj prameň, čo je posledná možnosť dobrať vodu pred hrebeňom.
Hrebeň je národnou prírodnou rezerváciou Šíp. Vyhlásili ju v roku 1980, má rozlohu približne tri kilometre štvorcové a piaty, teda najvyšší, stupeň ochrany, takže sa v nej pohybuj len po značených chodníkoch. Rezervácia leží v ochrannom pásme Národného parku Malá Fatra, aj keď samotný Šíp patrí geomorfologicky do Veľkej Fatry. Chráni sa tu pestrá kvetena dolomitových brál a skalných stepí s druhmi, ktoré v ostatných častiach Veľkej Fatry nenájdeš, a spolu s nimi aj vzácna fauna skalných stien.
Celý masív je vybudovaný z dolomitov a na trase to vidieť na každom kroku – skalné rebrá, veže a previsy sa striedajú s hlbokými žľabmi. Priamo pri hrebeňovej značke východne od vrcholu stojí Okrúhla skala s abri, čiže plytkým skalným prístreškom, a nižšie skalný útvar Hrubý Jano (978 m n.m.). Na severných svahoch, už mimo značky, sa nachádza Ľadová jaskyňa v Šípe a nad Podšípom Baraskulina jaskyňa. V masíve je aj skalné okno, ktoré sa označuje ako Šípske okno. Pozor však na to, že väčšina týchto miest leží v rezervácii a mimo značeného chodníka do nich vstup nie je povolený.
Východný koniec hrebeňa uzatvára Žaškovský Šíp, ktorý je pre turistov neprístupný. Pod ním sa okruh láme v Žaškovskom sedle, veľkej lúke so smerovníkom, kde sa v lete pasú ovce. Odtiaľ už zostáva len zostup Škútovou dolinou späť do Stankovian.
2026