Levočské vrchy sú mi menej známe. Mojej pozornosti unikajú preto, že na nich prevažujú cyklochodníky a nie turistické zaujímavosti pre pešiakov. Nakoniec ma tam však zaujal vrch Siminy (1 287,2 m n. m). Leží nad obcou Šambron, približne 10 km južne od Starej Ľubovne. Tento, druhý najvyšší vrch pohoria leží v rázsoche, ktorá vybieha severozápadným smerom z masívu Kuligury (1 250 m n. m.). Vrchol poskytuje obmedzené výhľady. Z vhodných lokalít je možné pozorovať okolité vrcholy Levočských vrchov, Spišskú Maguru, Ľubovniansku vrchovinu, Spišsko-šarišské medzihorie, Čergov, Slanské vrchy, Bachureň, Branisko, Volovské vrchy, časť Nízkych a Vysokých Tatier a Babiu horu. Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný neznačenými chodníkmi. Z vrcholu sa po hrebeni presunieme mierným klesaním na JV na vrch Kuligura. Z neho už budeme mať kruhový výhľad vďaka nízkej vegetácii po lesnej ťažbe. Späť nepôjdeme prudko dole. Potiahneme to popod vrch Kopa, po ktorým nájdeme horizontálnu jaskyňu Zbojnícka diera. Klesanie bude tak príjemné.
Šambranka, ústie – Siminy – Pod Kuligurou – Kuligura – pod Kopou – Zbojnícka diera – Šambranka, ústie
9,6 km; +550 m / –550 m
Doprava
Autami z Košíc k ústiu doliny Šambranka obcou Šambron (cca 1:15 h)
Návrat autami od doliny Šambranka do Košíc (cca 1:15 h)
Levočské vrchy sú flyšové pohorie pozostávajúce z masívneho chrbta s najvyššími vrcholmi dosahujúcimi vyše 1200 m. Z chrbta vybiehajú na všetky strany rázsochy oddelené hlbokými dolinami. Budujú ich mocné vrstvy pieskovcov, tenšie vrstvy bridlíc, zlepence a brekcie. Levočské vrchy ležia v dažďovom tieni Tatier, čo spôsobuje menej zrážok. Medzi najvyššie vrcholy patrí Čierna hora (1290 m n.m.), Siminy (1287 m n.m.), Ihla (1282 m n.m.) , Repisko (1250 m n.m.) a ďalšie. Masívne a ťažšie prístupné chrbty Levočského pohoria pokrývajú kompaktné smrekové lesy s hojnou prímesou jedle, najmä vo vlhkých dolinách. Oblasť Levočských vrchov bola osídlená od 7. storočia slovanským obyvateľstvom avšak výraznejšie bola osídľovaná až od 13. storočia. Po pustošivých tatárskych vpádoch umožnili uhorskí panovníci v 13. až. 14. storočí usadiť sa vo vyplienenej krajine nemeckým kolonistom, ktorí dostali osobitné hospodárske výhody. Pod vplyvom baníctva a remesiel sa v blízkosti pohoria vyvinuli mestské sídla Levoča, Kežmarok a Ľubica.
Zbojnícka jaskyňa je rozsadlinová jaskyňa vytvorená v pieskovcoch. Vchod leží leží vo výške 976 m n.m. na okraji Levočských vrchov v pravom úbočí doliny Šambronka, asi 2 km od Šambrona. Vchod je exponovaný na SZ v zmiešanom bukovo-ihličnatom poraste. Nad otvorom rastie niekoľko hrubších smrekov. Vchod do jaskyn má obdĺžnikový tvar s rozmermi 1,1 m x 0,7 m. Vstupná chodba má šírku 0,7 – 1,7 m. Chodba je dlhá 8 m a na jej konci je možné sa vzpriamiť. Chodba končí komínom, ktorý pokračuje do ďalších rútivých priestorov. Jaskyňu v minulosti navštevovali miestni obyvatelia.
Dĺžka: 15 m; GPS: N 49°12.7329′ E 20°43.4588′ – približne
2025