Prechod Slovenským krasom - Bohovské RADOVE túry

Podmienky získania magnetky

V priebehu troch dní sa prejdi po ponúkanej trase v Slovenskom krase z východu na západ. Na trase máš veľa zaujímavostí, či už priamo alebo na krátkych odbočkách. Slovenský kras je úplne iný ako ostatné pohoria na Slovensku. Vrcholy tu obvykle nie sú turisticky prístupné alebo sú zalesnené. Turistov tu lákajú údolia, škrapové polia a flóra ako sú bukové, hrabové a dubové spoločenstvá. Ak chceš za túru získať magnetku, zaznamenaj si celú trasu v GPX formáte. Záznam trasy mi pošli emailom na email@turistikakosice.sk. Po overení záznamu získaš magnetku zdarma. Odovzdanie magnetky osobne po dohode. Túru môžeš ísť aj opačným smerom alebo si ju môžeš rozdeliť na niekoľko úsekov, ktoré absolvuješ samostatne bez prespanie. Odporúčam však zvládnuť túru naraz a prežiť na nej maximálne dobrodružstvo.

Sumár túry

Moldava n.B. – Jasovská planina – Hačava – Zádielska planina – Horolezecká chata (prespanie) – Horný vrch – Jablonovské sedlo (Soroška) – Silická planina – Silica (prespanie) – Plešivec – Plešivecká planina – Štítnik
93,9 km; +2990 m / –2923 m

Túra je rozdelená na tri dni s približne rovnakou náročnosťou s ohľadom na možnosti ubytovania.

1. deň

Doprava na trasu

Rýchlikom o 5:22 h z Košíc do Moldavy n.B.

Trasa

Moldava nad Bodvou – Ladislavova vyvieračka – Drienovecké kúpele – Miglinc, vyvieračka – pod Sedlom Železná brána – Hačava – Hačavské sedlo – Bezvody – Na skale – Zádielska dolina, horolezecká chata
29,2 km; +1170 m / –909 m

Ubytovanie po trase

V Horolezeckej chate, nezabudni so sebou karimatku a spacák

Zaujímavosti na trase

Moje najobľúbenejšie miesta na Slovensku sa skrývajú vo východnej časti Slovenského krasu. Nájdeš tu lesy, lúky, závrty, jaskyne, priepasti vyhliadky a mnoho ďalších zaujímavostí. Najviac ma tu láka Jasovská planina, na ktorej táto túra začína. Láka ma asi preto, že to bola moja prvá planina Slovenského krasu. Planina je veľmi pekná, ale aj keby si prešiel všetky turistické značky, niečo Ti bude chýbať. Nejak na potulkách po planine bežne nenarazíš na pekné vyhliadky. Pozrieme si však Ladislavovu vyvieračku, údolie Miglinc s NPR Palantou, jabloňový sad a lúčnú brezovú oblasť smerom do Hačavy.

Rastlinný kostol resp. Kostol sv. Ladislava leží v nadmorskej výške 420 m n.m. pri výdatnej Ladislavovej vyvieračke. Na mieste dnešnej kaplnky bol postavený koncom 15. storočia kostol svätého Ladislava, ktorý patril Premonštrátskemu radu v Jasove. Kostol zničili Turci, ktorí sa dostali v roku 1570 až na Spiš. Zrúcaniny kostola bolo možné vidieť ešte začiatkom 20. storočia. Po 2. svetovej vojne bola na mieste pôvodného kostola postavená kaplnka, ktorú v 50-tych rokoch 20. storočia dala vypáliť ŠTB. Kaplnka bola obnovená koncom 90-tych rokov 20. storočia.

Na bývalých základoch kostola z konca 15. storočia a kaplnky z polovice 20. storočia tu v rokoch 2006 – 2007 postupne vyrástol kamenný múrik a na ňom symbolická drevená konštrukcia v tvare niekdajšej kaplnky. Pozostáva zo základov niekdajšieho kostola a trámov z červenej borovice. Strom, ktorý rástol medzi základmi kaplnky, bol ponechaný na svojom mieste, takže prečnieva cez postavené drevené trámy. V kaplnke je umiestnený oltár zhotovený z kameňa a kamenný ruženec. Obnovená kaplnka bola vysvätená 15.9.2007. Za kaplnkou je osadený drevený kríž s korpusom Krista.

K Ladislavovej vyvieračke sa viaže legenda o zbožnom uhorskom kráľovi Ladislavovi I., ktorý si počas návratu z ťažkého boja v 11. storočí vymodlil na suchej pláni vytrysknutie prameňa, aby sa jeho vysmädnuté a na smrť unavené vojsko napojilo a zachránilo pred záhubou. Legenda hovorí, že kráľ vtedy zabodol meč do zeme, čím vytvoril tvar kríža a modlil sa. Keď ostrie meča vytiahol, na mieste vytryskol prameň. Iná verzia hovorí, že kráľ sa modlil v sedle a keď jeho kôň dupol do zeme, v jeho stupaji vyvrela voda.

Drienovecké kúpele sú rekreačnou osadou na rozhraní Slovenského krasu a Košickej kotliny, severne nad obcou Drienovec. Kúpele sú vstupnou bránou do na Jasovsku planinu z JV. Mníšske cely sa tu upravili na vaňové kúpele, kde sa liečili reumatické choroby. Po II. svetovej vojne kúpele zanikli. V roku 1970 obec odkúpili budovu kúpeľov a prestavala ju na hotel s pohostinstvom. V súčasnosti kúpele slúžia ako domov dôchodcov a ubytovňa pre turistov. Kúpele majú aj reštauráciu s kolkárňou, parkom a detským ihriskom.

Národná prírodná rezervácia (NPR) Palanta sa tiahne na SZ od Drienovských kúpeľov. Pokrýva strmé svahy nad modrou značkou (MTZ) a dolinou potoka Miglinc. Rastie tu dub plstnatý, jaseň mannový, javor tatársky, klokoč peristý a ďalšie dreviny. NPR bola vyhlásená v roku 1993 a má rozlohu 86,93 ha.

Miglinc je údolie, ktoré predeluje Jasovskú planinu na južnú a severnú časť. Údolím preteká potok s rovnomenným názvom. Dolina začína pri vyvieračke s napájaním pre zvieratá – Kozej studni.

Málo dotknutá príroda planiny lákala aj poľovníkov. Dokazuje to aj výstavba poľovníckeho kaštieľa s posedom rodiny Keglevichovcov v hornej časti doliny Miglinc, ktorý bol postavený v druhej polovici 19. storoĉia. Turniansky šľachtic Zsigmond Keglevich sa pokúšal aj o stavbu cesty v Zádielskej doline. Kaštieľ ale vyhorel a bol rozobratý pravdepodobne v povojnovom období. Dolina Miglinca, v ktorej sídlo stálo, bola jediným zdrojom vody pre celú planinu a tu vyvierajúce pramene boli aj impulzom na založenie Drienoveckých kúpeľov. Severne od nich, vo vtedajšom rozprávkovom parku rožňavského biskupa, vyvieral významný prameň Somodiforrás (Drienovecká vyvieraĉka). Neskôr, na sklamanie obyvateľov a návštevníkov ho biskup dal premeniť na napájadlo pre ovce. Obyvatelia a návštevníci navštevovali hlavne prameň Miglinca (dnešná Veľká Hačavská studňa), ktorý mal celoroĉne dostatok vody a vraj podporoval trávenie. V najvyššie položenej časti doliny je dodnes už vtedy založené napájadlo pre hovädzí dobytok Cicás (dnešná Kozia studňa).

Obec Hačava sa nachádza na konci Hájskej doliny vo výške 650 m vo východnej časti Slovenského krasu. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1345. Prví obyvatelia boli baníci nemeckého pôvodu a prišli sem v druhej polovici 14. storočia. Neskôr sa prisťahovali rusínski pastieri, ktorí vytvorili dnešnú formu dediny a celého okolia. Zaoberali sa s pasením, drevorubačstvom, výrobou sediel, tažbou železnej rudy a výrobou dreveného riadu. Dnes v obci dominuje slovenská národnosť. Obec ležala v oblasti, kde sa hranice Turnianského panstva stýkali s hranicami majetku Jasovského kláštora a mesta Smolník. V obci sa zachovali nádherné pôvodné drevenice, ktorá sa radia medzi najzaujímavejšie pozoruhodností v oblasti. Dnes už ustupujú novým chalupám. Okolité planiny, horné lúky a krasové útvary sú príťažlivé pre turistiku. Vedú tu viaceré turistické trasy a jedna cyklistická, ktorá spája Hájsku dolinu, Zádielsku planinu a Zádielsku dolinu. V Hačave začína náučný chodník Horné Lúky, ktorý sa končí nad Zádielskou tiesňavou. Asfaltová cesta do Hačavy pôvodne končila pri Čertovom moste. Ked bol v roku 1972 prechod za pomoci trhavín rozšírený, mohla byt cesta dokončená až do obce. Dnes je tu obľúbená chalupárska lokalita.

Zádielska planina je druhá najmenšia planina Slovenského krasu. Všeobecne sa delí na severnú, centrálnu a južnú časť. Východné a západné krasové svahy planiny sú veľmi strmé a členité. Cez planinu prechádza náučný chodník NCH Zádielska tiesňava a NCH Horné lúky. Turistickým lákadlom Zádielskej planiny je jej izolovaný juhovýchodný výbežok, kde sa nachádza NPR Turniansky hradný vrch so zrúcaninou Turnianskeho hradu. Na modrej turistickej trase, ktorá prechádza planinou, sa na úseku medzi rázcestníkom Okrúhly laz (600 m n.m.) a Turnianskym hradom nachádza množstvo výhľadových miest nazývaných Vyhliadka na Krkavčích skalách, Orlia vyhliadka, vyhliadka Na skale (670 m n. m.) a vyhliadka Zádielsky kameň (601 m n.m.). V minulosti bola celá planina zalesnená listnatými stromami. Pôvodný lesný porast bol postupne zredukovaný miestnym obyvateľstvom, ktorí sa tu venovali chovu oviec a hovädzieho dobytka.

2. deň

Štart na trasu

Priamo z horolezeckej chaty ďalej po trase

Trasa

Zádielska dolina, horolezecká chata – Baksova dolina – Kresadlo – Krasové jazierko / Lučanské jazierko – Mútna studňa – Jablonovské sedlo (Soroška) – Zajačia brána – Rakyta – Jašteričie jazero – Silica
31,6 km; +857 m / –793 m

Stravovanie

Obed v Kolibe Soroška v Jablonovskom sedle (Soroške)
Presso Silica v Silici na konci trasy

Ubytovanie po trase

Ubytovacie zariadenie Naturacamp v Silici

Zaujímavosti na trase

Horný vrch je planina Slovenského krasu s výrazne vymedzenými hranicami, ktoré ju ohraničujú z troch strán. Na juhu jeho skalnaté stráne klesajú strmo do Turnianskej kotliny, na severe je ohraničená dolinou Čremošnej. Jej východné ohraničenie je tvorené prudkými zrázmi mohutnej Zádielskej doliny a svahmi Blatnickej doliny. Západné ohraničenie Horného vrchu je tvorené Jablonovským sedlom nazývaným tiež Soroška. Planina je pokrytá hustými a zväčša listnatými lesmi. Nie sú tu tak rozľahlé krasové lúky ako majú napríklad Silická alebo Plešivecká planina. Nachádza sa tu však viacero veľkých horských lúk a plošne malých na seba nadväzujúcich lúk. Na južnom okraji planiny Horný vrch v blízkosti obce Hrhov sa nachádza výhľadová plošina s miestami takmer terasovitou horskou lúkou nazývaná ako Vyhliadka nad Hrhovom. Na planine sa nachádzajú početné hlboké priepasti a vyvieračky. Na Hornom vrchu je evidovaných až 250 jaskýň a priepastí. Hustota závrtov tu nie je taká veľká ako na ostatných planinách. Závrty sú najlepšie vyvinuté najmä v južnej polovici západnej časti Horného vrchu.

Mútna studňa je upravený prameň, pri ktorom stál kedysi košiar a ovčiareň s ubytovaním pre pastierov. Z tej ostali už len rozváľané múry. Prameň je relatívne výdatný, vysychá azda len v najhorúcejšom lete pri dlhej absencii dažďov. Voda v ňom je však často verná názvu studne.

Silická planina je najväčšia z planín Slovenského krasu, má rozlohu asi 150 km². Nachádza sa na území štátov Slovenska a Maďarska. Jej povrch tvorí náhorná vápencová plošina. Planina je pomerne nezalesnená, holá rovina alebo náhorná plošina. Od Plešiveckej planiny ju na západe oddeľuje hlboké údolie Slanej, od planiny Dolný vrch dolina riečky Turňa, z juhu je ohraničená Rimavskou kotlinou, zo severu jej ohraničenie tvoria strmé stráne, ktoré oddeľujú planinu od Rožňavskej kotliny a na východe je oddelená Jablonovským sedlom nazývaným aj Soroška. Významným vrchom planiny je výhľadová Dievčenská skala (660 m.n.m.). Tá ponúka výhľady na panorámu severnej časti Slovenského krasu a Volovských vrchov. Na severozápadnom okraji Silickej planiny nad obcou Brzotín sa týčia zďaleka viditeľné Brzotínske skaly. Na Silickej planine je najviac krasových javov zo všetkých planín Slovenského krasu. Najväčším turistickým lákadlom Silickej planiny sú jeho jaskyne a priepasti. Celkove tu bolo zatiaľ nájdených 17 jaskýň a 14 priepastí. Z jaskýň sú tu najznámejšie Silická ľadnica, Gombasecká jaskyňa, Ardovská jaskyňa, Májkova jaskyňa, Milada, Hrušovská jaskyňa a jaskyňa Domica. Ďalej sa tu nachádzajú najhlbšie priepasti Slovenského krasu – Brázda (180 m), Malá železná priepasť (142 m) a Veľká Bukova (141 m).

Jašteričie jazierko sa nachádza na Silickej planine približne 2 km na SV od obce Silica a na západnom úpätí vrchu Fabianka (633 m n.m.). Nachádza sa pri ňom váhadlová studňa, lavičky a informačná tabuľa. S rozlohou približne 1,20 ha je najväčším krasovým jazerom na Slovensku. Jazierko vzniklo upchatím dna krasovej jamy (závrtu), na severozápadnej strane jazera sa nachádza činný ponor nad jeho hladinou. Voda v jazere je v súčasnosti pomerne znečistená, bez vyšších foriem života a husto zarastá riasami a vodným rastlinstvom. Svojim charakterom v súčasnosti pripomína mokrinu alebo močiar. Na jeho severozápadnom brehu jazierka sa nachádza Jaskyňa v ponore Jašteričieho jazera, ktorá odvádza vodu do podzemia. V lokalite sa výskytujú vzácne druhy mäkkýšov, motýľov, chrobákov, ropúch, užoviek a divých kačíc. Jazierko v letných mesiacoch vysychá a je v štádiu zániku.

Silica je obec v okrese Rožňava. Obec sa nachádza priamo na Silickej planine. V okolí obce sa vyskytujú rôzne prírodné zaujímavosti ako sú závrty, priepasti, vyvieračky, jaskyne a vzácna fauna a flóra. Dominantnou pamiatkou v obci je kostol reformovanej cirkvi postavený v roku 1525 na najvyššom bode v obci s kamenným obranným múrom so strieľňami z 15. storočia. Obec je známa hlavne kvôli jaskyni Silická ľadnica, ktorá patrí k najnižšie položeným ľadovým jaskyniam u nás. Silica je dobrým východiskovým bodom ku krasovým javom Silickej planiny, najmä k najhlbše jaskynnej priepasti Brázda, k jaskyniam Domica (v rekreačnom stredisku Domica), Gombasecká jaskyňa (v stredisku Gombasek), 43 m hlbokej Mestská priepasti (pri rázcestníku Mestská priepasť 521 m n.m.), Závozným priepastiam (pri rázcestníku Závozná 475 m n.m.), k NPR Kečovské škrapy, k NPR Domické škrapy, k výhľadovej Dievčenskej skale (660 m.n.m.) a do PR Sokolia skala, kde sa nachádza výhľadová Sokolia skala.

3. deň

Štart na trasu

Priamo z Naturacampu cez Silicu ďalej po trase

Trasa

Silica – Odbočka k Silickej ľadnici – Závozná horáreň – Mestská priepasť – Plešivec – Ďulová, chata – Serényiho cisterna – Gerlašská skala – Štítnik
33,1 km; +963 m / –1221 m

Stravovanie

Potraviny COOP ráno v Plešivci
Potraviny Fresh ráno v Plešivci

Doprava po túre

Autobusom o 17:30 h zo Štítnika do Košíc (18:50 h)

Zaujímavosti na trase

Plešivec je obec v okrese Rožňava. Leží na sútoku rieky Slaná a potoka Štítnik. Z juhozápadnej strany je bránou do národného parku Slovenský kras, začínajúcou náhornou plošinou Plešivecká planina. Od strmého plešatého svahu planiny dostala obec aj svoj názov. Pôvodne stredoveké mestečko bolo sídlom šľachtického rodu Bebekovcov, ktorí si tu postavili nížinný hrad a rodový kostol, gotickústavbu s výnimočnými freskami slúžiacu dnes Reformovanej kresťanskej cirkvi. Z hradu sa zachovala iba časť jedného z múrov vysoká cca 6 m. Obec je v súčasnosti dôležitým cestným a železničným uzlom, administratívny a kultúrnym centrom regiónu. V okolí obce sa vyskytujú rôzne prírodné zaujímavosti ako sú závrty, priepasti, vyvieračky, jaskyne a vzácna fauna a flóra. Najznámejšie priepasti Slovenského krasu, ktoré sa nachádzajú v podzemí Plešiveckej planiny sú Zvonivá jama a Diviačia priepasť.

Plešivecká planina je vápencová náhorná plošina národného parku Slovenský kras, ktorá prevyšuje okolitý terén približne o 400 metrov. Je slovenským unikátom a metaforicky sa prirovnáva k ementálu. Je totižto posiata hlbokými dierami, celkovo sa tu našlo asi 800 závrtov a 200 jaskýň a priepastí. V minulosti sa planina využívala na pasenie dobytka, čo ale sťažoval závažný problém – nedostatok vody. Riešením sa stala Serényiho cisterna, dnes málo známe, avšak jediné technické dielo svojho druhu na Slovensku.

Serényiho cisterna z roku 1913 sa nachádza na modrej turistickej značke pri Veľkom vrchu a postavili ju aj ako dôsledok dlhodobého sucha na začiatku 20. storočia. S myšlienkou vybudovať napájacie zariadenie prišiel János Dusza, ktorý sa po tridsiatich rokoch vrátil do Plešivca ako farár. Upútal ho stav dobytka, ktorý bol neporovnateľne nižší, než predtým. Prvú myšlienku tlačiť vodu čerpadlami z prameňa na úpätí zavrhli pre vysoké náklady. Nakoniec bola výsledkom betónová okrúhla stavba s menom po vtedajšom ministrovi poľnohospodárstva Rakúsko-Uhorska Vojtechovi Serényim. Projekt vypracoval kráľovský priemyselný radca Károly Rozsnai. Stavba stála 37-tisíc korún. Cisterna má úctyhodné rozmery – priemer 16 a hĺbku štyri metre. Bola schopná zadržať 960-tisíc litrov vody. Postavili ju vo vhodnom teréne, ktorý má tvar lievika. Počas dažďov tu zbiehala voda z plochy 290 hektárov do jedného bodu, a práve v ňom vybudovali cisternu. Vodu zachytávala aj strecha veľkej koniarne, ktorú v rovnakom čase postavili na okraji lúky. Na mieste sa nachádzala pamätná tabuľa, ktorá ďakovala grófovi Vojtechovi Serényimu a poslancovi národnej rady Gézovi Kubínymu. V 70. rokoch ho vandali zničili. Serényiho cisterna je jediná svojho druhu na Slovensku, no nie je pamiatkovo chránená. Poškodené steny naposledy opravili v roku 1995. Históriu dnes pripomína už len veľký nápis a označenie roku vytesané do betónu.

Gerlašská skala (752 m n.m.) je výškovo i tvarovo nevýrazný planinový vrch, ktorý sa vypína na severnom okraji Plešiveckej planiny, obklopený pasienkami a bukovým lesom. Jej približne 35 metrov vysoké skalné bralo klesá do doliny Hončianskeho potoka. Z výhľadovej plošiny skalného brala je za priaznivého počasia vidieť na najvyšší vrchol Vysokých Tatier – Gerlachovský štít.