Plavecký kras je jednou z ôsmich krasových oblastí v Malých Karpatoch. S rozlohou necelých 60 km2 leží v severozápadnej časti Pezinských Karpát zhruba medzi obcami Rohožník, Trstín a Prievaly. Plaveckým krasom sa prejdeme po úplne neznačených trasách, aj volne lesom. Navštívime výhľadové vrcholy Orlia skala, Hrubá Križla, Kamenné a Malá Križla. Urobíme si menší okruh, takže vzdušná vzdialenosť medzi jednotlivými vrcholmi nebude veľká. V oblasti sa nachádza aj niekoľko menších jaskýň a po začiatku trasy si môžeme odskočiť k nim, napr. k S31, S32 a Červenici. Vyhliadky však budú stáť za to.
Trasa
Plavecké Podhradie – Čertova dolina – Orlia skala – Hrubá Križla – Kamenné – Malá Križla – Plavecké Podhradie
9 km; +484 m / –484 m
Doprava
Autobusom z Bratislavy do Plaveckého Podhradia s možným prestupom v Stupave alebo Rohožníku (1:07 – 2:02 h)
Návrat autobusom z Plaveckého Podhradia do Bratislavy s možným prestupom v Rohožníku (1:19 – 1:32 h)
Zaujímavosti na trase
Plavecký kras je krasové územie na severnom až severovýchodnom okraji Pezinských Karpát, vo vápencoch a dolomitoch, prevažne chočského príkrovu. Plavecký kras je približne ohraničený spojnicou Rohožník – Trstín – Prievaly (severná časť Bielych hôr). Bukovská brázda rozdeľuje Plavecký kras na Sološnicko-trstínsky a kras Plaveckého predhoria. Okrajová severozápadná a západná časť Plaveckého krasu má plošinový charakter a prevažujú v nej povrchové krasové formy. Výrazné sú najmä krasové jamy. V juhovýchodnej a východnej oblasti štruktúrnych chrbtov prevládajú najmä formy podzemného krasu – priepasti a jaskyne (oblasť Roštúna, Veterlína, Zárub, Havranice). Výraznejšími formami sú v detailnejšej modelácii územia aj melafýrové a vápencové tvrdoše. Pre Plavecký kras sú charakteristické aj prelomové doliny s kaňonovitými úsekmi.
Plavecké Podhradie je obec pod Plaveckým hradom v Bukovskej brázde – pozdĺžnej okrajovej depresii v Malých Karpatoch pri ich kontakte s Borskou nížinou – severovýchodne od Malaciek pozdĺž Kráľovho potoka. Vyvinula sa pod hradom v uhorskom pohraničí, ktoré v 11. – 12. storočí strážili Polovci (Plavci), Sikulovia a Pečenehovia. Prvýkrát sa spomína v roku 1274. Mala poľnohospodársky charakter, za prvej republiky tu vznikli kameňolomy, vápenka a liehovar. Najdlhšie bola v majetku rodu Pálfiovcov, ktorí si tu dali v polovici 17. storočia postaviť renesančný štvorkrídlový kaštieľ, neskôr v interiéri barokovo upravený s rozsiahlym parkom, ktorý už zanikol, a lipovou alejou. Od roku 1974 kaštieľ využíva Štátny archív MV SR. V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Barbory z konca 18. storočia. Mimo intravilánu obce nad rozľahlými lúkami na strmých juhovýchodných svahoch Pohanskej ukrýva okraj lesa ruiny múrov zaniknutého kláštora, ktorého súčasťou bol pôvodne gotický kostolík zo 14. storočia. Neskoršie stavebné aktivity sú datované ešte v 18. storočí; nie je jasné, kedy kláštor zanikol.
2025