Jedinečnosťou planín Slovenského krasu nemusia byť len vrcholy alebo vyhliadky. V tomto prípade sa vydáme počas jari na Plešiveckú planinu. Od marca po máj tu kvitne taričník skalný. Jeho žlté kvety pokrývajú strmé svahy planiny v oblasti Železné vráta na neprístupných miestach. Aby sme kvety videli, musíme sa na ne dostať od cesty pri Štítniku, čo trošku ďalej od úpätia planiny. Keď už sa dostaneme na planinu, prejdeme sa po jej západnej hrane, aby sme sa dostali na niekoľko vyhliadok západným smerom. Dole môžeme zísť susednou trasou, ako sme vyšli hore alebo popod vrchom Štít.
Štítnik, rázc. – Stráň – Železné vráta – vyhliadky – pod Štítom – Stenková dolina – Štítnik, rázc.
11,6 km; +693 m / –693 m
Doprava
Odchod autobusom z AS KE o 7:05 h Štítnika (8:20 h)
Návrat autobusom o 17:00 h zo Štítnika do Plešivca, ž.s.. Prestup na rýchlik o 17:37 h do Košíc (18:44 h).
Zaujímavosti na trase
Plešivecká planina je geomorfologický podcelok Slovenského krasu s rozlohou približne 50 km². Najvyšším bodom územia je vrch Štít, známy aj ako Bučina, s nadmorskou výškou 852 m n. m. Planinu ohraničujú hlboké kaňony rieky Slaná na východe a potoka Štítnik na západe. Charakteristickým znakom povrchu je viac ako 800 krasových závrtov, čo jej dodáva vzhľad prirovnávaný k mesačnej krajine. Najrozmernejšou krasovou jamou na Slovensku je miestny Hmlistý závrt s dĺžkou 350 metrov a hĺbkou 50 metrov. Podzemie ukrýva vyše 200 jaskýň a priepastí, pričom najhlbšia z nich, Diviačia priepasť, dosahuje hĺbku 123 metrov. Maštaľná jaskyňa predstavuje dôležité archeologické nálezisko s nálezmi kyjatickej kultúry z doby kamennej a bronzovej. Historicko-technickou zaujímavosťou je Serényiho cisterna z roku 1913, čo je kruhová betónová stavba na zachytávanie vody s priemerom 15 metrov. Miestne rastlinstvo tvoria vápnomilné stepné lúky, kroviny a listnaté lesy s prevahou duba, buka a javora. Na náhornú plošinu vedú značené turistické chodníky z obcí Plešivec, Slavec, Štítnik, Kružná a Rakovnica.
Severná časť Plešiveckej planiny je pre jaskyniarov a turistov ozajstným krasovým rajom, kde sa v útrobách zeme ukrývajú hlboké priepasti ako Zvonivá jama či Šingliarova priepasť. Severozápadný svah planiny sa strmo dvíha nad údolie a svojou členitosťou predstavuje technickú výzvu pre každého, kto sa nebojí exponovaného terénu. Dominantným prvkom tejto oblasti je Železná brána, monumentálny skalný útvar, ktorý pôsobí ako prirodzený a tajuplný vstup do divočiny náhornej plošiny. Z horných hrán planiny sa otvárajú veľkolepé výhľady a vyhliadky smerom na Stolické vrchy, ktoré najmä pri západe slnka ponúkajú nezabudnuteľnú panorámu Gemera. Pri pohľade z historického okolia Štítnika pôsobí tento vápencový masív ako nedobytná prírodná pevnosť, ktorá v sebe nesie stopy dávnej baníckej a geologickej histórie. Miestna flóra je tu nesmierne pestrá, pričom vápnomilné spoločenstvá a vzácne endemity vytvárajú na bielych škrapových poliach unikátnu botanickú záhradu. Určite ťa nadchne, že severné svahy sú posiate hlbokými závrtmi a jasnými indíciami o dosiaľ neobjavených prepojeniach rozsiahlých podzemných systémov. Celá lokalita dýcha absolútnym pokojom, pretože na rozdiel od komerčnejších cieľov tu nestretneš davy ľudí, ale len čistú a surovú divočinu Slovenského krasu. Prepojenie drsnej vápencovej geológie a jemnej krásy horských lúk robí zo severu planiny miesto, kam sa človek hľadajúci ticho a dobrodružstvo musí opakovane vracať. Je to skrátka fascinujúci kúsok sveta, kde sa vedecký záujem o tajomstvá podzemia dokonale dopĺňa s čistou estetickou radosťou z turistiky.
2026