Mošnická dolina začína južne od obce Lazisko a pokračuje južným smerom pod úbočie vrchu Bôr. Dolinou vedie asfaltová cesta a preteká rovnomenný potok. Dolina nie je turisticky sprístupnená, ale je speleologicky zaujímavá. Prejdeme sa peši dolinou, kde zaparkujeme hneď na začiatku pri cyklotrase. Odtiaľ musíme pokračovať po asfaltke už peši niečo necelé 2 km s miernym stúpaním po ústie tiesňavy Skoková. Odtiaľ už budeme prudko stúpať voľným terénom ku skalnej bráne Mošnica a k niekoľkým jaskyniam. Najvyznanejšia jaskyňa Mošnica je zamrežovaná. V stúpaní budeme pokračovať na vrchol Rovienky a po výhľadovom postupne zídeme až k štartu.
Pod Buzákom – Skok – Skalná brána a jaskyňa Mošnica – Rovienky – Sitieň – Úplazy – pod Zvonom – Povrazy
7 km; +694 m / –694 m
Doprava
Autom z Košíc do Mošnickej doliny cez Liptovský Mikuláš (cca 2 h)
Autom z Mošnickej doliny do Košíc (cca 2 h)
Speleologicky zaujímavá Mošnická dolina leží východne od doliny Krížnanky. Niekoľko významnejších a niekoľko drobných jaskýň sa nachádza v doline. V území sú dominantné ramsauské dolomity, v nich je výskyt krasových javov sporadický. Gutensteinské vrstvy tvoria vyššie časti územia aj s rozvodným chrbtom Siná – Pálenica a na ne sa aj viaže väčšina známych krasových javov. Organotetritické vápence anisu tvoria napr. okolie kóty Sitieň (1265 m n.m.). Južný okraj územia lemujú spodnotriasové bridlice a kremence, ešte južnejšie leží kryštalinikum. Tok Mošnice je autochtónny, vody zberá čiastočne v hornom toku na kryštalickom jadre pohoria, preto je toto krasové územie podobné krasu Jánskej alebo Demänovskej doliny. Z krasovej hydrografie sú zaujímavé vyvieračky a čiastočne činný ponor v oblasti Vrát a rad prameňov povyše, v oblasti pod Havranom. Popri najznámejšej Mošnickej jaskyni sa v území nachádza množstvo drobnejších jaskýň Na rozhraní s Liptovskou kotlinou sa ešte v paleogénnych numulitových vápencoch nachádzajú kratšie jaskyne v Budzáku. Najnižšiu významnejšiu skupinu jaskýň tvoria jaskyne oblasti „Vráta“ charakteru zúženiny až tiesňavy. Jaskyne sú kratšie, niektoré majú stopy riečnej erózie, sú označené písmenom V (ako Vráta). V samotnej tiesňave sa nachádzajú jaskyne V-2 a V-3 o dĺžke 9 m a 33 m. Najvýznamnejšia je tu však V-1, Augustová jaskyňa, ktorá dosahuje dĺžku 225 m. Leží cca 60 m nad dnom doliny. Ide o fosílnu riečnu jaskyňu, s kľukatým pôdorysom a vstupnými priepastnými časťami. Vyššie sa jaskyne vyskytujú v rázsochách a svahových dolinkách na pravej (východnej) strane doliny. Najdôležitejšia je Skoková dolinka, (pôvodne „pod Skokom“) v ktorej leží spomínaná Mošnická jaskyňa, asi 15 m nad jej dnom. Jaskyňa má horizontálny priebeh, môžeme v nej rozlíšiť dve úrovne. Hlavná úroveň sa tiahne od vchodu vo výške 1060 m n.m., čo je asi 225 m nad hlavným riečiskom Mošnice. Jaskyňa smeruje spočiatku generálne na sever, neskôr na severozápad, jej priemerný profil je okolo 2 x 3 m. V jaskyni sa nachádza kvapľová výzdoba. Kratšia je horná úroveň v blízkosti vchodu. Je dlhá 440 m. V Skokovej dolinke pod Mošnickou jaskyňou poznáme ešte niekoľko kratších jaskýň, označených písmenom S, z nich najvýznamnejšia je Medvedia jaskyňa pod predošlou vo výške 1045 m, dlhá 15 m. V rázsoche či bralách Havrana sa nachádza viacero kratších jaskýň (označených ako VH, NH), podobne sa kratšie jaskyne nachádzajú aj v dolinkách Nižná a Vyšná Chrochotná (VCH 1- až 10). Najvyššie ležia jaskynky v Strúžnom, pod vrcholom Sinej vo výškach 1440 m n.m.a 1460 m n.m. Okrem jaskýň s dĺžkou na dolnej hranici definície sú zaujímavejšie Jaskyne pod Úplaznou skalou č.1 a č. 2 dlhé 14 m a 5 m a jaskyňa Studená diera v hrebienku spájajúci Sinú a kótu 1438 „Na Jame“. Jaskyňa sa považuje za speleologicky perspektívnu.
2025