Túru začneš pri Brzotínskom rybníku, ktorý leží na okraji Rožňavskej kotliny pod svahmi Silickej planiny. Od rybníka vystúpiš lesom k zrúcanine Brzotínskeho hradu. Z niekdajšieho gotického hradu sa zachovali len zvyšky múrov ukryté v bujnej vegetácii, preto daj pozor, aby si ich neprehliadol. Od hradu pokračuješ stúpaním po západnom svahu Silickej planiny až na Malý vrch (679 m n. m.). Z jeho vyhliadky sa ti otvorí pohľad na Brzotín, Rožňavu a údolie Slanej. Po hrane planiny potom prejdeš k Brzotínskej skale, kde ťa čaká ďalšia vyhliadka do Rožňavskej kotliny a na okolité vrchy. Z Brzotínskych skál začneš klesať a popod Dievčenskú skalu sa vrátiš späť k Brzotínskemu rybníku. Ak ti zostane čas, môžeš si na záver oddýchnuť pri vode.
Brzotínsky rybník – Brzotínsky hrad – západný svah Silickej planiny – Malý vrch (vyhliadka) – Brzotínska skala – Pod Dievčenskou skalou – Brzotínsky rybník
11,5 km; +626 m / –626 m
Doprava
Autom z Košíc k západnému okraju Brzotínskeho rybníka
Autom od Brzotínskeho rybníka do Košíc
Zaujímavosti na trase
Silická planina s rozlohou 153 km2 je najrozsiahlejšou planinou na Slovensku. Je to pomerne nezalesnená, holá náhorná plošina. Medzi významné vrchy na planine patria Dievčenská skala (660 m n. m.) a Brzotínska skala (598 m n. m.). Na Silickej planine sa nachádza najviac krasových javov zo všetkých planín Slovenského krasu. Planina je posiata veľkým množstvom závrtov rôznej veľkosti a hĺbky. Nachádzajú sa tu najkrajšie škrapové polia na Slovensku – Domické škrapy a Kečovské škrapy. Najväčším turistickým lákadlom Silickej planiny sú jej jaskyne a priepasti. Z jaskýň sú tu najznámejšie Silická ľadnica, Gombasecká jaskyňa, Ardovská jaskyňa, Májkova jaskyňa, Milada, Hrušovská jaskyňa a jaskyňa Domica. Jaskyňa Domica, Krásnohorská jaskyňa a Gombasecká jaskyňa sú verejnosti sprístupnené. Jaskyňa Domica je najdlhšia jaskyňa NP Slovenský kras. Menej typickými krasovými útvarmi sú povrchové jazerá. Najlepšie prístupy na planinu (aj autom) sú z obcí Silica, Kečovo a Silická Brezová, ktoré sa nachádzajú priamo na Silickej planine.
Brzotínsky hrad stál na vápencovom brale nad dolinou Slanej, na okraji Silickej planiny. Gotický hrad vznikol pravdepodobne na prelome 13. a 14. storočia – v roku 1311 sa spomína ako castrum Berzete a v roku 1327 už ako kamenný hrad. Strážil dôležitú cestu údolím Slanej, na ktorej sa vyberalo mýto. Počas stáročí sa na ňom vystriedali viaceré šľachtické rody, medzi nimi aj Bebekovci. V roku 1451 ho obsadili vojská Jána Jiskru a v roku 1460 ho po obliehaní dobyl späť kráľovský kapitán Šebastián Rozgoň. V 16. storočí sa z neho stalo útočisko zbojníkov a v roku 1573 ho Turci dobyli a zničili. Odvtedy je opustený a dnes z neho zostali len skromné zvyšky múrov ukryté v lese.
Brzotínska skala (598 m n. m.) je skalná vyhliadka na severozápadnom svahu Silickej planiny, priamo nad obcou Brzotín a Brzotínskymi rybníkmi. Tvoria ju svetlé wettersteinské vápence zo stredného triasu, ktoré tu prudko spadajú do kaňonu Slanej a do Rožňavskej kotliny. Z vyhliadky uvidíš Rožňavskú kotlinu, dolinu Slanej, Revúcku vrchovinu, Volovské vrchy a na západe Plešiveckú planinu. Pre turistov ju v roku 2017 sprístupnili členovia KST Rožňava. Skala patrí do NPR Brzotínske skaly, ktorú vyhlásili v roku 1984. Rezervácia má rozlohu takmer 434 ha a patrí medzi najväčšie v Slovenskom krase. Jej najvyšším bodom je Malý vrch (679 m n. m.). Platí tu 5. stupeň ochrany, preto nesmieš schádzať z vyznačených chodníkov. Na jar tu kvitne kandík psí zub a klinček včasný, rastie tu aj črievičník papučkový. Podľa miestnej povesti sa na skalách po polnoci zjavuje lesná víla Lesana, ktorá dobrým ľuďom prináša pokoj a zlých straší.
2026