Izolovaná krasová plošina južne od Poráčskej doliny nazývaná Skala alebo Slovinská skala je ukážkovým príkladom planinového krasu. Zo všetkých strán je voči okoliu ohraničená strmými skalnými stenami s výškou 5 – 50 m. Iba na SZ okraji je menší úsek bez bralného reliéfu. Planina má zhruba trojuholníkový tvar a rozmery cca 2,2 km v smere V – Z a v najširšom mieste 1 km v smere S – J. Otvorené úvaliny prechádzajú postupne smerom na sever do senilných dolín, ktoré ústia v podobe skalných žľabov a roklín v Poráčskej doline. Na Slovinskú skalu vyjdeme žľabom zo SZ, aby sme našli krasové javy a skalnú bránu. Okolo Suchinca vystúpame úplne až na planinu. Odskočíme si aj na výhľadový vrchol Slovinská skala. Vrátime sa k Suchincu, zídeme z planiny a okolo potoka Suchynec sa vrátime do Poráčskej doliny.
Trasa
Poráčska dolina, chaty – Pod Suchincom – skalná brána v nepomenovanom žľabe – Suchinec – Slovinská Skala (1014 m n.m.) – Suchinec – krasové javy – potok Suchynec – Poráčska dolina, chaty
11,6 km; +724 m / –724 m
Doprava
Autom ku chalupám v Poráčskej doline
Návrat autom od chát v Poráčskej doline
Zaujímavosti na trase
Planina Slovinská skala je skalný masív zložený z vrchov Matisovec (877 m n.m.), Skala (1014 m n.m.), Suchinec (943 m n.m.) a Holina (880 m n.m.) a planinou s rozlohou 3 km2 nachádzajúcou sa medzi spomínanými vrchmi. Je dominantnou skalou v okolí, ktorá ohraničuje a obklopuje skoro celú južnú časť Poráčskej doliny a ako celok oddeľuje Poráčsku dolinu od Lacembergskej doliny. Slovinská skala je súčasťou planiny Galmus a je zaradená do Národného zoznamu európskych významných území siete Natura 2000 a to kvôli ochrane dôležitých biotopov. Na planine sa nachádzajú ešte prirodzené, floristicky pestré a zaujímavé trávnaté porasty a rozsiahle horské lúky s rozmanitou flórou. Severné svahy skalného masívu Slovinskej skaly, ktoré spadajú do Poráčskej doliny sú súčasťou NPR Červené skaly. Nachádzajú sa tu dubovo-hrabové lesy a miestami aj prirodzené, pôvodné bukovo-jedľové porasty. Skalné bralá a horské lúky na skalnom masíve ponúkajú krásne výhľady do Poráčskej doliny, Lacembergskej doliny, na obec Poráč a za priaznivého počasia aj na Vysoké Tatry. Na výhľadovom vrchu Skala (1014 m n.m.) je postavený 2-metrový kríž. Tento vrch tvorí mohutná vápencová skala, ktorá ponúka obmedzený výhľad na časť hlavného hrebeňa Hnileckých vrchov a na časť Lacemberskej doliny.
Podzemný kras Slovinskej skaly priamo úmerne súvisí s výskytom a mohutnosťou bralného reliéfu. Určitú úlohu tu hrajú aj úložné pomery, teda sklon vrstiev. Aj preto sa v južných stráňach planiny doteraz nenašli žiadne jaskyne. Tie sú však bohato zastúpené najmä v SZ časti. Táto časť je v mapách označená ako Holina. Smerom na SZ vybieha samostatný hrebeň až k ústiu doliny Suchynec. Jeho plochý hrebeň zrezaný na úrovni 820 – 825 m n.m. tvorí predhorie planiny a samostatnú eróznu úroveň. Východne od neho je pomerne výrazná suchá dolina predelená v spodných častiach skalným prahom. Na jej svahoch i v osovej časti je sústredený najvýznamnejší podzemný kras planiny. Niekoľko jaskýň sa ešte našlo na severe a SV svahu planiny. Speleologický prieskum lokality robila skupina Slovinky, ktorá však zanikla. Z tých čias je tu opísaných niekoľko jaskýň. Po rozpade skupiny zostalo málo informácií o nájdených lokalitách, a tak sa dajú iba veľmi ťažko identifikovať. Podľa archívnych materiálov realizovala posledný výskum Správa NP Slovenský raj.
2025