Tento výstup na Plešiveckú planinu sa začína netradične – kvôli brodu sa vyzuješ a prejdeš studenou vodou. Nad lúkami ťa čaká strmé, no technicky nenáročné stúpanie lesným úvozom. Potom sa prejdeš po hrane planiny a asi po kilometri sa ti otvorí niekoľko vyhliadok smerom do doliny riečky Štítnik a na planinu Koniar a vrch Háj. Hore už ide o pohodový prechod planinou, kde sa lesy striedajú s lúčkami a vládne tu božský pokoj. Zaujímavým paradoxom je, že oficiálny modro značený chodník občas pripomína úzku prť, zatiaľ čo neznačené poľovnícke chodníčky sú široké skoro ako diaľnice. Pútavou zastávkou je Serényiho cisterna z roku 1913, ktorá čoraz viac chátra – priamo z jej útrob už rastú stromy. Pri zostupe druhým úvozom si ešte naposledy obzrieš výrazné skaly pod hranou planiny. Keď vyjdeš z lesa, prejdeš sa rovnakou lúkou a záverečný brod pred Štítnikom zvládneš už rutinne.
Štítnik, priecestie – lúky – úvoz – vyhliadky pod Železnými vrátami – Serényiho cisterna – okolo Gravitačnej jaskyne – úvoz – lúky – Štítnik, priecestie
12 km; +620 m / –620 m
Doprava
Autom z Košíc k železničnému priecestiu pod Štítnikom
Autom od železničného priecestia pod Štítnikom do Košíc
Zaujímavosti na trase
Plešivecká planina je geomorfologický podcelok Slovenského krasu s rozlohou približne 50 km². Najvyšším bodom územia je vrch Štít, známy aj ako Bučina, s výškou 852 m n. m. Planinu ohraničujú hlboké kaňony rieky Slanej na východe a potoka Štítnik na západe. Charakteristickým znakom povrchu je viac ako 800 krasových závrtov, ktoré planine dodávajú vzhľad mesačnej krajiny. Najrozmernejšou krasovou jamou na Slovensku je tunajší Hmlistý závrt s dĺžkou 350 metrov a hĺbkou 50 metrov. Podzemie ukrýva vyše 200 jaskýň a priepastí, pričom najhlbšia z nich, Diviačia priepasť, dosahuje hĺbku 123 metrov. Maštaľná jaskyňa je významné archeologické nálezisko so stopami osídlenia z doby kamennej aj bronzovej, okrem iného kyjatickej kultúry. Historicko-technickou zaujímavosťou je Serényiho cisterna z roku 1913, kruhová betónová nádrž na zachytávanie vody s priemerom 15 metrov. Miestne rastlinstvo tvoria vápnomilné stepné lúky, kroviny a listnaté lesy s prevahou duba, buka a javora. Na náhornú plošinu vedú značené turistické chodníky z obcí Plešivec, Slavec, Štítnik, Kružná a Rakovnica.
Železné vráta sú skalnatý vrch (761 m n. m.) na západnej hrane Plešiveckej planiny, vysoko nad dolinou Štítnika. Pod vrcholom sa tiahne pás vápencových brál a skalných stupňov, z ktorých je výhľad do Štítnickej doliny a na Revúcku vrchovinu. Práve na týchto ťažko prístupných svahoch kvitne od marca do mája taričník skalný a skaly sa sfarbia dožlta. Cez vrchol nevedie značený chodník, na vyhliadky sa dostaneš po lúkach a úvozom od Štítnika. Asi kilometer a pol na severovýchod sa dvíha najvyšší bod planiny, vrch Štít (852 m n. m.).
Serényiho cisterna je okrúhla betónová nádrž na temene Plešiveckej planiny, postavená v roku 1913 a skolaudovaná vo februári 1914. Dal ju vybudovať uhorský minister pôdohospodárstva Béla Serényi, aby mali pastieri na bezvodej krasovej planine čím napájať dobytok počas dlhých súch. Pri priemere 15 metrov a hĺbke necelých štyroch metrov pojala takmer milión litrov vody, a preto ju postavili z nepriepustného betónu, nie z miestneho vápenca. Svoju úlohu prestala plniť ku koncu 20. storočia a dnes je z nej zarastená technická pamiatka s vodou a trstinou na dne. Pripravuje sa jej vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku aj obnova, ktorá súvisí so snahou vrátiť na planinu pastvu.
2026