Sezóna v autokempe v obci Silica sa nezadržateľne chýli ku koncu. Oficiálne sa jeho brány zatvárajú 30. septembra, a tak sa rozhodujem využiť poslednú šancu na jeden nocľah pod hviezdami. Teda, pod hviezdami a minimálne dvoma vrstvami perín.

Musím uznať, že vonku už poriadne prituhuje. Jesenné noci na planine nie sú pre padavky – ak sa chceš dobre vyspať, spodky, teplé nohavice a ideálne dva hrubé paplóny sú absolútnou nutnosťou. Kto sa však chladu nezľakne, pre toho je kemp ideálnym východiskovým bodom napríklad na parádnu dvojdňovú túru naprieč celou Silickou planinou.

Ráno plné zanietených ľudí

Po mrazivej, no osviežujúcej noci ma čakajú úplne iné povinnosti. Ráno máme stretávku pred obecným úradom v Silici. Schádza sa tu pestrá a zanietená partia – zamestnanci Národného parku Slovenský kras, miestni úradníci, školáci a my, dobrovoľníci. Cieľ dňa je jasný: vyčistiť planinu a okolie Silice od toho, čo tam nepatrí.

Zatiaľ čo školáci vyrážajú smerom k Farárovej jame a Jašteričiemu jazeru, naša dobrovoľnícka skupina dostáva za úlohu vyčistiť turistickú trasu vedúcu k slávnej Silickej ľadnici. Na úvod nás povzbudivým slovom vyprevádzajú riaditeľ národného parku, pán Golian, a starosta obce, pán Várady. Potom už s vrecami v rukách vyrážame do terénu.

Kuriozity v lese a prednáška pri Ľadnici – unikáte v srdci krasu

Čistenie lesa a turistických chodníkov vie byť niekedy celkom prekvapivé. Kým niekto nachádza len nudné obaly od keksíkov, ja mám „šťastie“ na vskutku kuriózne úlovky – do vreca mi putujú nielen klasické fľaše, ale dokonca aj celá stará panvica! Človek sa len čuduje, s akou výbavou sa niektorí turisti vydávajú do krasu.

Samotná priepasť Silická ľadnica je opäť majestátna. Bonusom k pekným výhľadom je fantastická prednáška priamo na mieste. Ujíma sa jej pán Stankovič, skúsený jaskyniar, veľký odborník a predseda jaskyniarskeho oddielu Speleoklub Minotaurus. Aby toho nebolo málo, cestou späť nás dobieha usmiaty a vždy dobre naladený značkár Vlado. Ten popri tom, ako čistí chodník od náletových drevín a zavadzajúcich konárov, nám stihne urobiť aj veľmi zaujímavý výklad o systéme turistických smerovníkov.

Zaslúžená odmena a smutný pohľad na záver

Po dobre vykonanej práci niet nad dobré jedlo. Po návrate nás na úrade čaká zaslúžený guláš, ktorý po hodinách strávených na čerstvom vzduchu chutí priam božsky. Je to zároveň výborná príležitosť na neformálne debaty. Práve tu pán Stankovič predáva svoju knižnú novinku s názvom Silická ľadnica a iné jaskyne Silickej planiny. Za priateľskú cenu 20 € priamo od autora ju všetkými desiatimi odporúčam do knižnice každému milovníkovi našej prírody.

Cestou za ďalšími povinnosťami si robím ešte malú zachádzku k budove bývalej finančnej stráže. Táto dlho nevyužívaná stavba má za sebou dosť smutný osud – len nedávno jej zhorela strecha, pričom na mieste zasahovalo až päť hasičských áut. Je mi z toho trochu úzko. Celú túto scenériu však akosi tragikomicky zaklincoval neznámy „umelec“, ktorý mal očividne nutkavú potrebu tento pohľad vylepšiť a na bránu zbrojnice nakresliť obrovského „ftáka“. Nuž, ľudová tvorivosť zjavne nepozná hraníc.

Krajinárska jeseň

Našťastie, príroda si z ľudských vrtochov nič nerobí a žije si svojím vlastným, pokojným jesenným tempom. V lesoch už dozrievajú farebné plody, orechy sa pomaly chystajú prvý a posledný raz spadnúť na zem a jabloňový sad smerom k Ľadnici naberá krásne červené odtiene. Keď sa človek zadíva na tie rozľahlé lesy, lúky a krasové závrty, musí uznať, že Silickej planine právom patrí jeden jednoznačný prívlastok – je jednoducho nádherne krajinárska.

A čo dodať na záver tohto dňa? Nie je to len o zbieraní odpadkov. Zisťujem, že je skutočne skvelé spoznávať úžasných a zanietených ľudí, ktorým na Slovenskom krase a jeho jedinečnej prírode naozaj záleží.