Nad obcou Opátka v kopci medzi vrcholmi Bardarov diel a Plichtov diel sa nachádza päť jaskýň. K jaskyniam nevedie žiadny chodník, je nutné k nim vystúpať strmo asi 300 metrov. Od Šípkovej jaskyne je nádherný výhľad na hrebeň Prednej Holice. Od jaskýň vyjdeme na hrebeň východne od kvesty Bardarov diel. Na hrebeni sa nachádza vyhliadka Vápenica, z ktorej je vidieť výhľadovú skalu Loreley. Môžeme si krátko odskočiť na lúku Bujačná SZ od Vápenice. Z pôvodného hrebeňa sa presunieme na východ. Budeme prechádzať viacerými kótami s vyhliadami. Popod kótu Plichtov diel zídeme na veľkú lúku s križovatkou. JZ chodníkom zídeme dole do doliny potoka Košarisko. Po spevnenej ceste sa vrátime na štart.
Trasa
Opátka – Šípkova jaskyňa – Jaskyňa v Hrebienku – Trojotvorová jaskyňa – Železná vyhliadka “Vápenica” – Plichtov diel – dolina potoka Košarisko – Opátka
5,5 km; +354 m / –354 m
Doprava
Stretnutie s autami o 8:45 h na východnom konci obce Opátka pred rampou
Návrat autami z Opátky
Zaujímavosti na trase
Obec Opátka leží na severovýchode Volovských vrchov v doline Košariského potoka. Obec vznikla okolo roku 1773 ako banícka osada na tažbu medenej rudy, čo je logické, nakoľko sa nachádza vo východnej časti pohoria Slovenské rudohorie. Medená huta spotrebúvala veľké množstvo dreveného uhlia, preto veľká časť miestnych obyvateľov pracovala ako uhliari a lesní robotníci v ťažbe dreva.
V obci sú nevhodné pôdne a klimatické podmienky kvôli nedostatku slnečného svitu v úzkej doline. Urodia sa iba zemiaky, koreňová zelenina a niektoré druhy ovocia. V Opátke sa nachádza niekoľko pamiatok: rímokatolícky barokový kostol a neskorobaroková budova správy medených hámrov.
Šípkova jaskyňa má vchod s rozmermi 3,5 m (výška) x 3 m (šírka). Pred vchodom rastie šípkový ker. Lesný porast pod vchodom je zničený polomom. Z jaskyne je pekný výhľad na centrálny hrebeň Volovských vrchov, oblasť kóty Predná Holica.
Dĺžka: 6 m; GPS: N 48°47.399′ E 21°4.459′
Jaskyňa v Hrebienku má vchod situovaný na západnej strane malého skalného hrebienka. Ide o malú koróznokryogénnu jaskyňu tvorenú klesajúcou nízkou chodbou s nízkym vchodom.
Dĺžka: 3 m; GPS: N 48°47.374′ E 21°4.482′
Trojotvorová jaskyňa sa nachádza v masíve Bardarovho dielu, J od kóty 789 m n. m., situovaný je J od 1. vrcholu ležiaceho V od kóty Bardarov diel, asi 25 m pod hrebeňom vrcholovej kvesty. Pozostáva z troch otvorov, ktoré sú výškovo i veľkosťou diferencované. Spodný otvor má trojuholníkový tvar, je najväčší. Celkovo v náryse má vchod rozmery 2 × 1 m. Za vstupným otvorom sa nachádza krátka predsieň (asi 1,5 m), kde sa strop jaskyne zvyšuje nad úroveň 2 m.
Dĺžka: 10 m; GPS : N 48°47.37990′ E 21°4.49418′
Jazvečia diera I leží v úseku medzi Bardarovým dielom a Plichtovým dielom, asi 370 m VJV od Bardarovho dielu, pred 3. vrcholom v poradí V od neho, asi 10 m pod hrebeňom vrcholovej kvesty. Od Trojotvorovej jaskyne leží vo vzdialenosti 81 m v smere 105°. Tvorí ho dvojica otvorov, ktoré sú od seba vzdialené 2 m.
Západný vchod má vztýčený elipsovitý tvar, je väčší. Východný otvor je menší, silne zanesený sedimentmi v dôsledku aktivity jazveca. Za vstupným, zatiaľ neprielezným otvorom, vedie strmo uklonená chodba až do hĺbky asi 3 m pod povrchom.
Dĺžka: 10 m; GPS: N 48°47.36688′ E 21°4.55748′
Jazvečia diera II leží v úseku medzi Bardarovým dielom a Plichtovým dielom, asi 400 m VJV od Bardarovho dielu, pod 3. vrcholom v poradí V od neho, asi 5 m pod hrebeňom vrcholovej kvesty. Od Jazvečej diery I leží vo vzdialenosti 30 m v smere 83°. Svah pod jaskyňou je veľmi strmý, tvorí ho val jazvecom premiestnených sedimentov. Vchod tvorí nízky polelipsový otvor s rozmermi 1 × 0,3 m.
Samotnú jaskyňu tvorí neveľká, asi 1 m široká mierne klesajúca chodba, ktorá je silne zanesená sedimentmi. Jaskyňa slúži ako zvierací brloh.
Dĺžka: 3 m; GPS: N 48°47.36892′ E 21°4.58268′
2024