Pieniny a Pieninský národný park sú známe predovšetkým vďaka prielomu rieky Dunajec, obci Červený Kláštor a blízkemu okoliu na Slovenskej aj Poľskej strane. Než sa do cieľa v Červenenom Kláštore dostaneme peši, vyrazíme z Veľkého Lipníka k Lesníckemu sedlu. Pôjdeme stále na západ smerom k Plašnej, ktorá patrí medzi jeden z NVSP podľa záznamníka KST. Odtiaľ odbočíme na juh a po kratších neznačených cestách sa dostaneme k vyhliadke a niekoľkým skalným bránam. Najznámenšia z nich je Zbojnícka skalná brána. Vrátime sa späť a popod Plašnú sa dostaneme až do Červeného Kláštora. Kláštor kartuziánov v obci je lepšie však navštíviť na začiatku túry s ohľadom na časové možnosti autobusovej dopravy (viz nižšie).
Trasa
Veľký Lipník – Lesnícke sedlo – Pod Plašnou – Zbojnícka skalná brána – Plašná – Sedlo Cerla – Červený Kláštor
10,5 km; +534 m / –645 m
Doprava
Autom z Košíc do Červeného Kláštora, múzeum. Prestup na autobus o 11:15 h do obce Veľký Lipník, centrum (11:26 h).
Návrat
Autom z Červeného Kláštora do Košíc
Zaujímavosti na trase
Pieninský národný park (PIENAP) je národný park na severnom Slovensku. Nachádza sa v západných Pieninách pri hranici s Poľskom. Je to najmenší národný park na Slovensku, jeho rozloha je 37,5 km² a ochranné pásmo zaberá plochu 224,44 km². Leží v okresoch Kežmarok a Stará Ľubovňa v prešovskom kraji. Bol založený 16.1.1967 a jeho hranice boli upravené v roku 1997. Je známy predovšetkým vďaka prielomu rieky Dunajec, ktorý patrí medzi známe raftingové a turistické lokality. Park ponúka tradičný folklór a architektúru, hlavna obec Červený Kláštor a múzeum národnej kultúry. Najvyšším vrcholom celého pohoria sú Vysoké Skalky, aj keď turisticky je viac známy vrchol Tri koruny, ktorý už je na Poľskej strane.
Národná kultúrna pamiatka Kláštor kartuziánov v obci Červený Kláštor patrí k najvýznamnejším pamiatkam tohto druhu na Slovensku, zároveň je najväčšou a najvýznamnejšou pamiatkou v správe Pamiatkového úradu SR. História vzniku kláštora siaha do roku 1320, kedy ho založili kartuziánski mnísi ako filiálny konvent kláštora na Skale útočišťa na Spiši. V 18. storočí prešiel čiastočne stavebnými úpravami, ktoré určili jeho terajší vzhľad. Hlavnými zachovanými stavbami areálu sú gotický jednoloďový kostol, stredoveká kláštorná budova s refektárom a s krížovou chodbou, tzv. hodinová veža, hospodárske budovy a tzv. veľká klauzúra s čiastočne zachovanými domami pre mníchov. Umelecko-historicky najhodnotnejšiu výzdobu nástennými maľbami má zachovanú kostol a stredoveký refektár.
Kláštor reprezentuje na Slovensku jeden z mála zachovaných príkladov monastickej architektúry kartuziánskej a kamaldulskej rehole a je významným aj v kontexte európskeho kultúrneho dedičstva, keďže patrí k jedným z najvýchodnejších lokalít uvedených rehoľných komunít. Červený Kláštor prešiel v ostatných 15 rokoch významnou hmotnou obnovou a funkčnou revitalizáciou. V tomto rámci vznikla muzeálna expozícia, rozšírili a zmodernizovali sa ubytovacie kapacity, obnovila sa činnosť pôvodného hostinca na nádvorí. Popri realizácii obnovovacích a reštaurátorských prác je v súčasnosti významná časť našich aktivít venovaná aj realizácií projektov umožňujúcich prinavrátenie niektorých pôvodných funkcií kláštora, ako aj jeho pôvodnú krásu.
V priestoroch kláštora sa nachádza niekoľko muzeálnych expozícií. K najvýznamnejším exponátom patrí herbár frátra Cypriána z roku 1766. Vzácne dielo je viazané v tmavej koži a obsahuje 283 vylisovaných exemplárov. Pri každej rastline je uvedený názov po latinsky, nemecky, grécky, poľsky a slovensky. V druhej časti herbára zaznamenal Cyprián svoje poznatky o chorobách a ich liečbe. Fráter Cyprián pochádzal zo Sliezska a do Červeného kláštora prišiel v roku 1756. Bol všestranne vzdelaný, zaoberal sa medicínou, botanikou, farmáciou, mechanikou aj kozmológiou. Vďaka nadšeniu pre vedu si vyslúžil prezývku „majster tisícich remesiel”. Liečil odvarmi z bylín a tinktúrami, naprával zlomeniny a púšťal žilou. Jeho zásluhou sa kláštorná lekáreň stala známou v širokom okolí. Okrem významného diela – herbára v 5 jazykoch – sa preslávil aj údajným pokusom o zostrojenie lietajúcich krídel. Na tých mal podľa legendy zletieť z Troch korún v Pieninách. Jedna legenda hovorí, že anjel jeho odvážny počin potrestal a mních sa zmenil na kamennú vežu, ktorá sa dodnes nazýva Mních. Druhá verzia vraví o tom, že o pokusoch s lietaním sa dozvedela cirkevná vrchnosť, ktorá „čertov lietajúci voz” prikázala spáliť. Či je legenda o lietajúcich krídlach pravdivá, nevedno. Isté však je, že Cyprián ako 51-ročný zomrel v Červenom kláštore v roku 1775.
2025