Home » Cez Holubiu skalu okolo Zlatoňa

Cez Holubiu skalu okolo Zlatoňa

Halda pri jaskyni na Hornom vrchu

Na Hornom vrchu vieme z Turnianskej kotliny ľahko identifikovať skalný útvar Holubia skala. A k nemu sa vyberieme dosť strmým výstupom. Lepší výstup bude mimo vegetačnej sezóny a zdola, nakoľko na svahu môžu byť húštiny a sklon svahu môže byť aj 45°. Po pokochaní zo skaly vystúpame úplne hore strmým žľabom na planinu. Po hrane planiny sa prejdeme smerom na západ a cestou navštívime niekoľko vyhliadok. Potom sa dostaneme do viac otvoreného terénu. Keď narazíme na žltú značku, začneme po nej schádzať dole. Ak chceme môžeme si z nej odskočiť k novoobjavenej priepasti Zlatoň a vrátiť sa späť. Ďalej po žltej značke zídeme nad Jablonovom n.T. až k miestu, kde sa odpútame a po chvíli prídeme k autu.

Trasa

Tunel západne od Hrhova Holubia skala – vyhliadky na Hornom vrchupriepasť Zlatoň (nepovinne) – ŽTZ – tunel západne od Hrhova
7,9 km; +549 m / –549 m

Doprava

Stretnutie s autami o 8:30 h pri tuneli na záhradnej ceste západne od Hrhova

Návrat autami od tunela západne od Hrhova


Zaujímavosti na trase

Horný vrch je planina Slovenského krasu s výrazne vymedzenými hranicami, ktoré ju ohraničujú z troch strán. Na juhu jeho skalnaté stráne klesajú strmo do Turnianskej kotliny, na severe je ohraničená dolinou Čremošnej. Jej východné ohraničenie je tvorené prudkými zrázmi mohutnej Zádielskej doliny a svahmi Blatnickej doliny. Západné ohraničenie Horného vrchu je tvorené Jablonovským sedlom nazývaným tiež Soroška. Planina je pokrytá hustými a zväčša listnatými lesmi. Nie sú tu tak rozľahlé krasové lúky ako majú napríklad Silická alebo Plešivecká planina. Nachádza sa tu však viacero veľkých horských lúk a plošne malých na seba nadväzujúcich lúk. Na južnom okraji planiny Horný vrch v blízkosti obce Hrhov sa nachádza výhľadová plošina s miestami takmer terasovitou horskou lúkou nazývaná ako Vyhliadka nad Hrhovom. Na planine sa nachádzajú početné hlboké priepasti a vyvieračky. Na Hornom vrchu je evidovaných až 250 jaskýň a priepastí. Hustota závrtov tu nie je taká veľká ako na ostatných planinách. Závrty sú najlepšie vyvinuté najmä v južnej polovici západnej časti Horného vrchu. Medzi významné vrchy planiny patrí Drieňovec (804 m.n.m).

Pri pohľade na Horný vrch zdola môžeš vidieť útvar nazvaný Holubia skala (maď. Galam boskő). Nápadne vyčnieva z masívu stráne, čo je však skôr viditeľné z obce Hrhov. Do vápencového telesa planiny sa tu začína vrezávať výraznejší oblúk, vytvárajúc tak skalný amfiteáter, na dne ktorého leží o pol kilometra nižšie obec Hrhov. Nachádza sa tu rozľahlejšia škrapová lúka a na jej okraji najrôznejšie skalné útesy padajúce strmo dole, umožňujúce nádherné výhľady dole na Hrhov, rybníky za ním a vôbec na celú krajinu juhovýchodným smerom. Zaujímavý je oblúk, ktorým železničná trať obchádza obec a vlastne dokonale kopíruje tvar skalného amfiteátra nad sebou. Vskutku krásne miesto. Dalo by sa sedieť aj hodiny. Táto skala je opradená povesťou o kráľovi Belovi IV. Keď Mongoli porazili kráľa v bitke pri rieke Slaná, kráľ sa údajne ukrýval práve na tejto skale.

Zlatoň je priepasťovitá jaskyňa objavená v sobotu 13.4.2024 jaskyniarom Gabrielom Lešinským. Jaskyňa bola človekom doposiaľ nedotknutá, intaktná, je to teda vzácna jaskyňa. Čo-to o sebe prezradila v pondelok poobede 15.4.2024, kedy ju jaskyniari od 16:30 do 17:00 h prvý raz detailne preskúmali. Ide naozaj o jaskyňu so starším vývojom; nasvedčuje tomu o.i. aj miera zvetrania. Bola porovnávaná s takmer 300 jaskyňami na Hornom vrchu. Starší vývoj potvrdzujú veľmi ojedinelé rudimenty mocných rekryštalizovaných sintrových kôr, ktoré sú silne skorodované Vekovo môže byť ‘diera’ analogická napr. s priepasťou Verem. Vek sa zatiaľ odhaduje na rádovo desaťtisícky rokov; genéza: vyvíjala sa takmer naisto ako jaskynný priestor korózneho typu. Môže ísť o relikt jaskynnej siene, ale s veľkou pravdepodobnosťou ide o relikt priepasti / zvislej jaskyne, ktorá sa vyvíjala zdola nahor. V súčasnosti priamo v jaskyni korení asi 50-ročný dub. Vyhnal koreňový systém hlboko do jaskynného priestoru a ako chobotnica chápadlami dlhočiznými koreňmi objal sutinový kužeľ, ktorý jaskyňu vypĺňa. Vedľa sú žltokvitnúce dráče. V jaskyni je napriek blízkosti povrchu a jej aktuálnym parametrom citeľný chlad (teplota v interiéri do 10°C oproti cca 20°C vonku; o 15:00 h bolo vonku 23°C, o 16:30 h bolo 19°C), čo je výborná indícia – znamená prítomnosť voľných jaskynných priestorov. Jaskyňu nateraz vypĺňa sutinový kužeľ, čo je takisto výborná správa – dá sa rýchlo a ľahko odtransportovať z jaskyne. V tejto časti prudkého 30° svahu Horného vrchu s prevýšením 240 až 300 m, na ploche 200 tisíc metrov štvorcových, čo predstavuje obvod vyše 1,8 km; je to jediná známa jaskyňa (ale ja som našiel dve jaskyne poblíž).

Zdroj: Gabriel Lešinský