Hrad Šomoška stojí presne na štátnej hranici. Vizuálne to jeden z najpodmanivejších hradov na Slovensku, a to hlavne vďaka materiálu, z ktorého je postavený. Zatiaľ čo väčšina hradov využíva bežný lomový kameň, Šomoška je postavená z tmavosivých čadičových stĺpov. Hrad pôsobí ako prirodzená súčasť kopca, na ktorom stojí. Keďže stavitelia využili priamo šesťboké čadičové hranoly z hradného vrchu, hrad má unikátnu textúru. Vnútorné nádvoria sú zakonzervované a vyčistené, takže sa môžeš bezpečne prechádzať medzi ruinami a obdivovať detaily muriva, kde sa striedajú opracované kvádre s prírodnými hranolmi. Najvýraznejším prvkom je mohutná západná delová bašta, ktorá je zakrytá ihlancovou strechou. Je to najzachovalejšia časť hradu a slúži ako skvelý orientačný bod. Z palácových múrov, brán a bášt zostali len zvyšky.

Hrad pravdepodobne založil rod Kačičovcov koncom 13. storočia (po tatárskom vpáde). Pôvodne to bola malá gotická pevnosť. Neskôr patril významným uhorským rodom ako Matúš Čák Trenčiansky alebo rodina Losonczyovcov. Vzhľadom na svoju polohu blízko južnej hranice sa stala Šomoška dôležitou strategickou pevnosťou. Po potlačení stavovských povstaní začal hrad strácať svoj vojenský význam. V roku 1810 hrad po zásahu bleskom vyhorel. Majitelia ho už neobnovili a odvtedy pustol. V druhej polovici 20. storočia prešiel hrad rozsiahlou pamiatkovou obnovou a konzerváciou, vďaka čomu ho dnes môžeme bezpečne navštevovať.

Kamenný vodopád vznikol pred miliónmi rokov tuhnutím lávy. Ide o čadičové päť- a šesťboké stĺpy, ktoré sa ohli do tvaru 9 metrov vysokého “vodopádu”. Je to jeden z mála príkladov na svete, kde stĺpy nie sú zvislé, ale takto dramaticky zakrivené. Hrad Šomoška je postavený priamo z čadičových stĺpov, ktoré ťažia v lome pod ním. Z veží a hradieb je fantastický výhľad na maďarskú stranu (obec Somoskő) a susedný hrad Salgó. Kamenné more predstavuje hneď pod hradom rozsiahlu plochu pokrytú úlomkami čadiča. Je to v podstate rozpadnutá lávová vyvrenina, ktorá pôsobí ako “rieka z kameňov”.

Pohanský hrad (578 m n. m.) tiež známy ako Pohanský vrch nie je klasickou zrúcaninou, ale majestátnou náhornou plošinou tvorenou stuhnutým lávovým prúdom. Táto národná prírodná rezervácia chráni unikátny komplex pôvodných listnatých lesov a fascinujúce skalné útvary. Okraje planiny zdobia až 30 metrov vysoké andezitové bašty a veže s rozsiahlou sústavou kamenných morí. Oblasť je mimoriadna vysokou koncentráciou 31 pseudokrasových jaskýň, ktoré vznikli rozostupovaním skalných blokov. Najvýznamnejšou je Stĺpová jaskyňa, dlhá až 182 metrov, ktorá dlho držala prvenstvo ako najdlhšia nekrasová jaskyňa Slovenska. Lokalita má aj bohatú históriu, o čom svedčia pozostatky kamenného valu z obdobia Keltov. Miesto vyžaruje tajomnú atmosféru a ponúka jedinečné pohľady na geomorfologické procesy Cerovej vrchoviny. Je to ideálny cieľ pre turistov hľadajúcich pokoj v divokej prírode ďaleko od davov ľudí.

Steblová skala predstavuje jeden z najkrajších príkladov sopečnej činnosti v celom regióne. Ide o dokonale vypreparovaný sopečný komín, v ktorom môžete obdivovať fascinujúcu päťbokú a šesťbokú stĺpovitú odlučnosť čadiča. Tieto čadičové „organy“ vznikli pomalým chladnutím lávy v hrdle niekdajšieho vulkánu. Skalné steny sú domovom vzácnych dravcov a unikátnej teplomilnej vegetácie, ktorá kvitne najmä v jarných mesiacoch. Z vrcholu skaly sa naskytá jeden z najkrajších výhľadov v Cerovej vrchovine na obce Hajnáčka a Gemerské Dechtáre. Lokalita pôsobí mimoriadne fotogenicky a je obľúbeným miestom pre geológov aj milovníkov prírody. Prístup k nej vedie cez malebné lesostepné stráne s vysokou mierou biodiverzity.

Drienčanský kras je výnimočný ostrov vápencového územia v obklopení sopečných a kryštalických hornín. Na pomerne malej ploche tu nájdeš všetky typické krasové javy – od hlbokých závrtov a škrapov až po slepé doliny. Náučný chodník ťa prevedie okolo Malej a Veľkej drienčanskej jaskyne, ktoré slúžili ako útočisko ľuďom už v praveku. Oblasť je neodmysliteľne spojená s pôsobením rozprávkara Pavla Dobšinského, čo pripomína unikátne drevené bludisko a slnečné hodiny s motívmi jeho rozprávok. Miestna flóra zahŕňa vzácne druhy orchideí, ktorým sa darí na slnečných vápencových stráňach. Drienčanský kras je ideálnym miestom pre rodinnú turistiku, kde sa spája poznávanie prírody s kultúrnym dedičstvom. Je to skrytý klenot Gemera, ktorý prekvapí svojou rozmanitosťou a malebnosťou.