Obec Rakovnica leží v západnej časti Rožňavskej kotliny, približne 7 km od mesta Rožňava, a je vstupnou bránou na Plešiveckú planinu zo severozápadu. V chotári obce sa nachádza Banský náučný chodník Mních, ktorý vedie hrebeňom kopca Mních a oboznamuje návštevníkov s históriou banskej činnosti v tomto regióne, kde boli ťažené najmä železné rudy od roku 1758 až do roku 1991. Trasa je pomerne náročná s exponovanými úsekmi zabezpečenými reťazami, rebríkmi a stúpačkami. Z obce vedie zelená turistická trasa na Plešiveckú planinu k výhľadovej Gerlašskej skale (752 m n. m.), odkiaľ sú za dobrého počasia viditeľné aj Vysoké Tatry a k prírodnej rezervácii Gerlašské skaly, kde platí najvyšší 5. stupeň ochrany. Severne nad obcou v lesnom prostredí stojí rímskokatolícky pútnický kostol sv. Márie Magdalény, románska stavba z prvej polovice 13. storočia, jedna z najarchaickejších stavieb svojho druhu v Gemeri, s neďalekým prameňom považovaným za zázračný, ktorý bol v roku 1796 potvrdený pápežom Piom VI. V obci sa nachádza aj Dom baníckych tradícií, kde možno vidieť artefakty svedčiace o intenzívnej banskej činnosti v okolí.
Sumár akcie (2 dni)
Brigáda v sobotu 6.6.2026 na Banskom náučnom chodníku Mních pri Rakovnici. Prespíme v oblasti a dáme si túru podľa výberu na nasledujúci deň. Prihlasovanie u vedúcej za turistov (viz nižšie) do 29.5.2026.
Organizátor
Vladimír Kóňa – odborník pre baníctvo a Slovenský kras
Vedúca za turistov
Marcela Medeová, tel: +421 948 614 237, email: marcela.medeova@gmail.com
1. deň – 6.6.2026 (sobota)
Doprava na trasu
Autom z Košíc do Rakovnice
Program
Úprava chodníka od kostolíka k prameňu
Obloženie prameňa kameňom
Vyčistenie a úprava okolia kostolíka (miesta, kde sú pozostatky pôvodnej osady a vstupu do bane)
Vyčistenie a úprava existujúceho banského náučného chodníka
Vybudovanie single-tracku
Stravovanie
Zabezpečené jedno hlavné jedlo a občerstvenie. Ak budeme potrebovať ďalší proviant, vieme si odskočiť autom do Rožňavy.
Ubytovanie
V blízkom okolí v cene do 20 € / osoba
Zaujímavosti v oblasti
Banský náučný chodník Mních pri Rakovnici v Revúckej vrchovine atraktívne spája prírodné krásy s baníckou históriou Gemera. Trasa je síce krátka (2,4 km s prevýšením 165 m), no ponúka dobrodružnejšie úseky zabezpečené reťazami a rebríkmi. Oficiálny čas prechodu je 1,5 hodiny, no podľa tempa môže trvať od hodiny až po tri hodiny.
Náučný chodník má sedem zastávok venovaných baníckej histórii. Tabuľa č. 1 má názov Pingové pole. Nasleduje lezecká oblasť Magdolna, zabezpečené úseky so skalnou stenou, lávkami, reťazami a stúpačkami. Nachádza sa tu aj kutačka (prieskumná štôlňa), balvanisko vyžadujúce dobrú rovnováhu a banícky krám, kde baníci bývali počas pracovného týždňa.
Pred koncom trasa vedie okolo kostolíka sv. Márie Magdalény, postaveného pri zázračnom prameni s liečivou vodou a oficiálneho pútnického miesta od roku 1796. Nachádza sa tu aj banské dielo Nízky potok a vodopády. Túru možno doplniť návštevou Domu baníckych tradícií v Rakovnici s pútavým komentovaným výkladom o histórii miestneho baníctva.
2. deň – 7.6.2026 (nedeľa)
Program
Možnosť výberu – Dom baníckych tradícií v Rakovnici + na výber Turecká s odborným výkladom a návštevou kresaníc alebo Plešivecká planina s výkladom.
Stravovanie
vlastné
Zaujímavosti o Tureckej
Turecká (953,4 m n. m.) je vrch v Revúckej vrchovine, krajinnom celku Slovenského rudohoria. Leží nad obcou Betliar, približne 4 km severozápadne od Rožňavy. Je najvyšším vrchom rovnomenného podcelku. V masíve sa nachádza množstvo rudných žíl, ktoré sa v minulosti intenzívne ťažili. V žilách je významne zastúpený siderit. V minulosti bol masív odlesnený, keďže baníctvo potrebovalo veľké množstvo dreva. Na vrchole bola v roku 2012 otvorená 15 metrov vysoká kovová turistická rozhľadňa Turek. Má tri poschodia a z jej najvyššieho poschodia sú za dobrého počasia viditeľné aj Vysoké a Nízke Tatry. Rozhľadňa umožňuje nerušený kruhový rozhľad, odkiaľ je vidieť Slovenský kras, Volovské vrchy, Slovenský raj a mnohé vrchy v severnom Maďarsku.
Náučný chodník Turecká v katastrálnom území obce Rudná sa venuje baníckej a lesníckej tematike a má dĺžku 8,2 km s prevýšením 554 metrov. Na trase chodníka je dvadsaťšesť náučných tabúľ a dva altánky slúžiace na oddych. Chodník bol slávnostne otvorený 12. decembra 2009. Štart a cieľ je v obci Rudná pred Kultúrnym domom. Na trase chodníka sa nachádza množstvo banských diel, vrátane štôlne Július, ktorá bola v minulosti využívaná na ťažbu železnej rudy. Ďalšou atrakciou náučného chodníka je možnosť vstupu do starých banských chodieb, ktoré sa nachádzajú v masíve.
Zaujímavosti o Plešiveckej planine
Plešivecká planina je geomorfologicky najvýznamnejšia planina Slovenského krasu s rozlohou približne 50 km². Ide o jedinečnú vápencovú náhornú plošinu bez akéhokoľvek osídlenia, dlhú približne 11 km a širokú 5 km. Najkrajšiu časť Plešiveckej planiny tvoria lúky v jej severnej časti. Plešivecká planina má dve poschodia. Biarec predstavuje vyšší zarovnaný rozľahlý povrch planiny na severe Plešiveckej planiny. Je to planina na planine. Krovinaté riedke lesy sa striedajú so stepnými lúkami a bývalými pastvinami. Najväčšia hustota turistických trás je v severnej časti, v blízkosti prírodnej rezervácie Gerlašské skaly, kde sa stretávajú aj chodníky vedúce z južnej časti planiny.
Gerlašská skala (752 m n. m.) je výhľadová skala a nevýrazný planinový vrch, ktorý zo svojej výhľadovej plošiny s malou lúkou ponúka jedinečný výhľad do okolia. Na severe vidieť Revúcku vrchovinu s vrchmi Turecká (953 m n. m.), na severovýchode Volovské vrchy s výhľadovým vrchom Volovec – Skalisko, na severozápade Stolické vrchy, impozantnú Kráľovú hoľu a za priaznivého počasia aj na Vysoké Tatry. Prírodná rezervácia Gerlašské skaly je vyhlásená na ochranu esteticky pôsobivých skalných útvarov a jaskýň tejto časti Plešiveckej planiny. Pod skalnými útvarmi sa nachádza najväčšia hustota jaskýň — na tejto malej ploche je až sedemnásť jaskýň.
2026