V prípade kratších túr je vhodné, aby túra obsahovala viacero zaujímavosti na malej ploche. Takto je to v prípade obce Banské. Na východ od nej je PP Zapikan. Nás však bude zaujímať menej známe miesto – Davidovská skala. Výstup k nej nie je dlhý, keďže sa dá zaparkovať vyššie nad Banským. Len v závere to bude strmina. Zo skaly si užijeme nádherné výhľady do okolia. Späť sa vrátime rovnakou trasou. Druhou, úplne inou, atrakciou na túre bude hľadanie minerálov – limnosilicitov. Po prečítaní výbornej publikácie o mineráloch Slanských vrchov som zistil, že ma najviac priťahujú prirodzenne sfarbené kamene. Lokalít na limnosilicity v okolí Banské je viac. Skúsime preskúmať aspoň jednu z nich. Nie sú to ďaleké oblasti od obce.
Banské, odbočka pod lomom – Davidovská skala – Banské, odbočka pod lomom – presun autami k 2. trase na SZ okraji Banské
3,1 km; +107 m / –107 m
hľadanie limnosilicitov na vybraných lokalitách Banské
cca 2 km; +70 m / –70 m
Doprava
Autami z Košíc za obec Banské k prvej odbočke vpravo ešte pod lomom (cca 45 min)
Návrat autami z obce Banské do Košíc (cca 40 min)
Davidovská skala je pomerne málo známa, no zaujimavá lokalita Slanských vrchov. Na turistickych mapách nie je veľmi silne znázornená. Nevedie k nej značený turistický chodnik ani spevnená lesná cesta. Poznajú ju najmä obyvatelia okolitých obcí ako tiché a pokojné miesto s peknými vyhľadmi. Davidovská skala je skalné bralo týčiace sa nad potokom Olšava, pod masívom Muru. Naskýtaju sa z nej pekné výhľady na symetrické vrchy Servátka a Vinička (Cham). Dovidieť sa dá na viaceré blízke i vzdialené obce, pri dobrej viditeľnosti aj na pohorie Vihorlat.
Na Slovensku sa sladkovodné silicity (v staršej literatúre označované ako limnokvarcity), vyskytujú často v periférnych zónach neogénnych stratovulkánov. Najznámejšia je ložiskotvorná akumulácia týchto silicitov pri Starej Kremničke. Menšie výskyty sú aj pri Jastrabej, Lutile, Slaskej (Kremnický stratovulkán), Strelníkoch a Detve (stratovulkán Poľana), Iliji (Štiavnický stratovulkán) a pod. Na Východnom Slovensku sa polohy sladkovodných silicitov, často spolu s uhlím alebo nedokonale preuhoľnatelými zvyškami kmeňov stromov opisujú z viacerých lokalít v Slanských vrchoch a v okolí Vihorlatu. Limnosilicity mali pritom veľké uplatnenie od doby kamennej až po súčasnosť, keď sa najskôr používali ako základné nástroje (pravek), neskôr sa využívali na výrobu mlynských kameňov (stredovek) a v poslednom desaťročí ich bolo možné použiť na výrobu ferosilícia, hutníckeho a sklárskeho dinasu a silexových tehál (Slávik ed. 1967). Počas celého obdobia až do súčasnosti sú lokálne využívané na dekoračné a šperkové účely. Lokality limnosilicitov v okolí obce Banské patria k najvýznamnejším lokalitám dekoračných kameňov na území Slovenska a v dnešnej dobe sú tieto silicity prakticky jediným v gemológii využívaným slovenským limnosilicitom. Lokalita výstupu silicitov na povrch sa nachádza v záreze v bukovom lese.
Makroskopicky sú limnosilicity celistvé a kusové s charakteristickým lastúrnatým lomom. Majú voskový alebo matný lesk. Ich sfarbenie varíruje od bielej cez žltohnedú, slabo oranžovú, hnedú až čiernu. Limnosilicity sú popraskané a po puklinách prostredníctvom alterácie povrchových vôd vznikajú charakteristické väčšinou tmavohnedé záteky. Typické textúry limnosilicitov využívané ako dekoračný kameň sú také, kde periférna časť vzoriek je tvorená prevažne tmavohnedým limnosilicitom a centrálna časť je najčastejšie vypĺňajú paralelné sivé až čierne pásiky. Limosilicity z lokality Banské sa vyznačujú pomerne veľkou minerálnou a chemickou čistotou. Mineralogicky sú tvorené najmä mierne hydratovaným opálom. Limnosilicity z malej sarmatskej panvy v Banskom sa vyznačujú pomerne vysokou tvrdosťou a kompaktnosťou. Sú veľmi vhodné na dekoračné účely, najmä na výrobu menších upomienkových predmetov, ťažidiel, popolníkov a pod.