Vitaj v osade Magurka, ktorá je súčasťou obce Partizánska Ľupča a je bývalou baníckou osadou s bohatou históriou. Leží v nadmorskej výške 1080 m n.m. Nachádza sa v krásnom prírodnom prostredí Nízkych Tatier v závere Ľupčianskej doliny pod vrcholkami Latiborskej hole (1648 m.n.m.), Ďurkovej (1749 m.n.m.) a Chabencom (1955 m.n.m.). Magurka bola založená už v 14. storočí v rámci baníckeho podnikania v jej okolí. S dolovaním zlata sa započalo asi v roku 1250 a skončilo v roku 1923. Na históriu baníctva v obci si zaspomíname, keď sa prejdeme Magurskom zlatom chodníku. Trasa precháda aj vysokohorským hôľnym terénom v oblasti hlavného chrbta Nízkych Tatier, preto je vhodná len v prípade priaznivých poveternostných podmienok a v období bez snehovej pokrývky.
Trasa
Ryžoviská zlata – Chata Magurka – Stred obce – Bašovňa – Klinčok, Kilian štôlňa – František štôlňa – Leopold štôlňa – Ritterstein štôlňa – NAPANT – Striebornica – Viedenka
10,2 km; +650 m / –650 m
Doprava
Autom z Košíc do Magurky (cca 2:04 h)
Autom z Magurky do Košíc (cca 2:04 h)
Magurka je horská osada v závere Ľupčianskej doliny, jednej z najdlhších v Nízkych Tatrách, na lúčnatých svahoch v oblasti ústia niekoľkých prítokov horného toku Ľupčianky v nadmorskej výške okolo 1 000 m, 17 km južne od obce Partizánska Ľupča. Obec vznikala postupne ako banícka usadlosť od polovice 13. storočia v súvislosti s rozvíjajúcou sa ťažbou zlata z náplavov horských tokov pod severnými svahmi vrchov hlavného nízkotatranského chrbta: Latiborskej hole (1 648 m n. m.), Zámostskej hole (1 632 m n. m.) a Ďurkovej (1 751 m n. m.). Hlavnými miestnymi horninami, ktoré obsahujú rôzne významné rudné žily, je žula prašivského typu a žula ďumbierskeho typu, ktoré sa navzájom od seba líšia veľkosťou zŕn, chemizmom a farbou svojich zložiek. Ryžovanie zlata pozdĺž potokov z materiálu ich úzkych nív a terás postupne ustúpilo banskej ťažbe zo žíl v bočných dolinách (Viedenka, Močidlo a i.). Už v 16. storočí tu bol známy aj výskyt antimonitu. V polovici 19. storočia bola Magurka považovaná za najväčšie ložisko antimónu v Európe. Ročne sa tu vyťažilo 50 ton antimónu, 20 kg zlata a 80 kg striebra. V roku 1920 dosahovala celková dĺžka štôlní takmer 13 km, z nich najdlhšou boli Kilian a Adolf (obe po 2,3 km), Leopold (1,7 km) a Russegger (1,5 km). V polovici 19. storočia, kedy tu žilo vyše 200 obyvateľov, bola Magurka istý čas samostatnou obcou. V roku 1912 bol dostavaný neogotický kostolík Ružencovej Panny Márie, pôvodne zasvätený svätému Klementovi, patrónovi baníkov. V jeho veži sa zachoval veľký rapkáč, ktorý – podobne ako z klopačiek v iných slovenských banských mestách – bolo počuť do širokého okolia, aby ním zvolávali baníkov do práce a ohlasovali jej koniec. Vyše 7 kg vážiaca hruda zlata, nájdená tu v roku 1917, je v múzeu v Budapešti. Postupne sa ťažba stávala nerentabilnou, bane sa v roku 1923 uzavreli a počet obyvateľov v osade začal pre jej odľahlosť ako aj drsné klimatické podmienky neustále klesať.
Koncom 20. storočia sa začal vzmáhať turistický ruch a osada nadobudla rekreačný charakter. Dodnes sa v teréne v širokom okolí nachádzajú okrem banských háld, štôlní, odkopov a prieskumných rýh aj zberné jarky Magurského banského vodovodného systému, ktoré privádzali vodu k banskej technike. Časť z nich stále funguje a privádza vodu do osady. Geologickou zaujímavosťou územia je objav nového striebrosivého minerálu chovanit z roku 2009, pomenovaného podľa mineralóga profesora Martina Chovana z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý študoval práve antimónové mineralizácie v Západných Karpatoch.
2024